„V lete som absolvovala niekoľko pretekov v letnom biatlone. Výsledky mi nastavili zrkadlo a budú mať vplyv na moje rozhodnutie o pokračovaní v reprezentačnom drese,“ vraví trojnásobná olympijská šampiónka. Rodáčka z ruského Ťumeňa sa minulý týždeň zúčastnila na konferencii Sport ®evolution, na ktorej debatovala aj na tému Ženy a šport.
Ako hodnotíte myšlienku zorganizovať konferenciu, na ktorej sa stretli športovci, manažéri a funkcionári z rôznych odvetví?
Je to veľmi dobrá vec. Keď ma organizátori oslovili, či sa môžem zapojiť do tohto projektu, neváhala som. Je to skvelá možnosť ukázať ľuďom, aké je zákulisie života športovcov. Väčšina ľudí vníma šport cez výsledky a emócie. Avšak štruktúra športu je obrovská. Je to prospešné aj pre športovcov, ktorí si vypočujú názory a skúsenosti iných kolegov.
Preberali ste aj tému Ženy a šport. Majú to matky-športovkyne náročnejšie v porovnaní so ženami, ktoré športujú, ale nemajú deti?
Byť matkou a športovkyňou zároveň je náročné. Platilo to aj v mojom prípade. Chcela som byť stopercentnou matkou i stopercentnou športovkyňou, ktorá dosahuje čo najlepšie výsledky. Spolu to teda znamená, že som chcela byť úspešná na dvesto percent. Bol to náročný cieľ, ale myslím, že sa mi to podarilo. S kolegyňami – kajakárkou Martinou Kohlovou a športovou strelkyňou Zuzanou Rehák Štefečekovou – sme debatovali, že športovkyne sa nemusia báť tehotenstva a materstva. Zhodli sme sa, že nám nijak neublížili.
Stretli ste sa s nejakou formou odsúdenia za to, že ste matka-športovkyňa?
Na začiatku mojej cesty áno. Keď som otehotnela počas pôsobenia v ruskej reprezentácii, nemal mi kto poradiť. Mala som dve kolegyne, ktoré sa vrátili po materskej pauze, ale nikdy už nepodávali také výkony ako predtým. Bolo to pre mňa iné, nové obdobie. Potrebovala som sa zorientovať, čelila som novej výzve. Chcela som dokázať – sama sebe, ale aj ostatným – že môžem byť matka a športovkyňa zároveň.
Poľavili ste v tréningu, keď ste zistili, že ste tehotná?
Pri oboch prípadoch to bolo odlišné. Pri prvom dieťati som bola ešte členkou ruskej reprezentácie a manžel Daniel pôsobil ako profesionálny bežec na lyžiach. Čiže bola ohrozená moja i jeho športová kariéra. V druhom prípade bol už môj tréner, takže v tom to bolo iné. Tvrdí sa, že na začiatku tehotenstva vie športovkyňa podať nadštandardný výkon. Môj prípad to nebol. Moje druhé tehotenstvo prebiehalo inak a počas neho som nemohla trénovať a ani súťažiť.
Čo všetko zahŕňa byť matkou a športovkyňou zároveň?
Záleží od situácie, v ktorej sa športovkyňa nachádza. Je veľmi dôležité, či má podporu manžela, rodiny či trénera. Závisí to aj od nich, či sa matka-športovkyňa vráti do súťažného kolotoča. Pretože dieťa by vždy malo byť prvoradé. Hneď ako som otehotnela, šport bol v mojom prípade pozastavený. Chcela som byť v prvom rade matkou, byť čo najviac v kontakte s dieťaťom a čo najdlhšie dojčiť. Práve preto som musela odísť z Ruska. Povedali mi, že podľa výskumov stačí dojčiť tri mesiace a potom už treba nastúpiť do tréningového procesu, odcestovať na sústredenie a potom na preteky. Pre mňa to bolo veľmi nepriateľské riešenie a preto sme s manželom odcestovali na Slovensko.
Tu som zažila – v tom čase ako cudzinec – nadštandardnú podporu i srdečnosť ľudí, ktorí mi dopriali vrátiť sa k športovaniu a súčasne byť s rodinou. Dievčatá v tíme mi pomáhali ako opatrovateľky. Tešilo ich, že majú po svojom boku matku-športovkyňu, ktorá chce v biatlone ešte niečo dokázať. Aj ony mi boli veľkou oporu. Sú situácie, keď byť matkou a športovkyňou naraz je nekomfortné. Avšak prevažujú pozitívne veci. Pri deťoch sa naučíte vytrvalosti a trpezlivosti. A samozrejme, máte z nich obrovskú radosť.
Syn Jelisej má dvanásť rokov a čoskoro ho čaká puberta. Ukončili ste individuálnu kariéru aj preto, aby ste s ním absolvovala túto životnú etapu?
Je pravda, že začína zaujímavé obdobie v živote nášho syna. Som mu oporou od jeho narodenia a budem v tom pokračovať. Veľakrát s nami vycestoval na sústredenia, na preteky, bol často mimo domova. Teraz budem viac doma. Keď ma bude chcieť objať či s niečím poradiť, budem pri ňom.
TV Pravda: Kuzminová – miláčik národa s výnimočnou láskou v srdci. (vysielané 25. 3. 2019)Začal sa školský rok, musíte riešiť domáce úlohy, krúžky. Aj to je pre vás niečo nové?
Už predtým sme sústredenia a prípravu prispôsobovali tomu, aby sme počas septembra boli čo najviac doma. Ak sme mali naplánované tréningy v zahraničí, tak to bolo maximálne v Čechách. Ak by sa niečo stalo, mohli sme sa rýchlo vrátiť. Zvykla som si, že som musela riešiť veľa vecí na diaľku. Avšak rodičovské združenia som už absolvovala aj predtým. Keď som bola zaneprázdnená, nahradili ma svokra alebo manžel. Tým, že manžel je aj môj tréner, vždy sme sa dohodli, aby sme vyriešili veci v prospech našich detí.
Užili ste si teraz leto viac ako predtým, keď vás čakala tvrdá drina pred individuálnou sezónou?
Tréningový proces sme nevynechali ani počas tohto leta. Na jeho začiatku som bola nastavená tak, že ideme do ďalšej sezóny. Absolvovala som aj niekoľko mestských exhibičných pretekov v letnom biatlone. Ale je pravda, že som sa dokázala viac uvoľniť a v tréningovom procese nič nepreháňať. Stihli sme všetko naplánovať tak, aby som trénovala i venovala viac času rodine. Deti boli vždy pre nás priorita. Tentoraz sme však všetko dokázali skĺbiť v komfortných podmienkach.
Aký je letný biatlon? Je to ideálna príprava na zimnú verziu?
Pre mňa to bola v prvom rade skúška schopností a zrkadlo toho, kde sa nachádzam po prestávke, keď som ukončila sezónu i kompletnú individuálnu kariéru. Bol to pre mňa odrazový bod, ktorý mi napomôže k správnemu rozhodnutiu ohľadom ďalšej budúcnosti. Letný biatlon je špecifický.
Kolieskové lyže fungujú na inom princípe ako klasické lyže. Hoci divákovi sa môže zdať, že je to rovnaké, nie je to tak. Preteky slúžia aj na to, aby fanúšikovia počas pauzy nezostali tak dlho bez svojho obľúbeného športu. Bola som poctená, že ma vybrali medzi ženskú elitu a že stále so mnou počítali. Dodávalo mi to motiváciu do letného tréningu.
TV Pravda. Kuzminová: Potenciál ešte mám, no ďalšiu sezónu už nepotiahnem. (vysielané 27. 3. 2019)Podľa majstra sveta v letnom biatlone Martina Otčenáša je veľmi náročné skĺbiť prípravu na letnú a zimnú časť sezóny. Je to tak?
Nie je obvyklé, že športovec sa stane majstrom sveta v letnej i zimnej verzii. Býva to tak, že posledné mesiace pred začiatkom sezóny na snehu bývajú v letnom biatlone najdôležitejšie. Vždy záleží aj na skúsenostiach pretekára a jeho schopnosti vyšperkovať formu v danom období. Preteky v letnom biatlone ukazujú schopnosť športovca zainteresovaného bojovať za každých okolností.
Vždy som sa bála ísť do týchto pretekov naplno, lebo vedia poriadne vyšťaviť. Keď sa biatlonista vysúťaží už v lete, často mu nezostanú sily na zimnú sezónu. Tá je v biatlone dosť dlhá, trvá štyri mesiace. Súťaží sa intenzívne, za týždeň máte aj troje pretekov. Ak športovec ukáže v letnom období top formu, potom je dôležité, aby nestratil chuť trénovať aj na zimu.
Individuálnu kariéru ste už ukončili. Budete pokračovať v slovenskej reprezentácii v štafetách?
Druhého októbra sa uskutoční tlačová konferencia, kde sa vyjadrím k svojím plánom. Teraz nechcem predbiehať.
V prípade, že sa rozhodnete nepokračovať, nebude vám chýbať súťažný adrenalín a napätie zo súťaženia?
Určite áno. Biatlonu som venovala dvadsať rokov, čo je viac ako polovica môjho života. Môj životný štýl je pre mňa droga. Športovať, byť fit, zažívať tréningové či športové napätie, zodpovednosť za výkony či pocit, že zajtra chcem byť lepšia ako som dnes – toto všetko mi bude chýbať. Ale ako sa hovorí – umenie je povedať stop v správnu chvíľu.
Myslím, že v mojom prípade tento moment čoskoro príde. Ukončenie individuálnej kariéry som urobila v správnu chvíľu. Predchádzajúca sezóna, v ktorej som zažila krásne chvíle a skvelé momenty, bola akýmsi bonusom, pretože koniec kariéry som už zvažovala predtým.