„Mám z tejto pocty veľkú radosť. Pre nás je to ďalší krok vpred a veľké víťazstvo popri úspechoch, ktoré sme dosiahli. Minulý rok bol naozaj parádny,“ tvrdí 32-ročná lyžiarka.
Výnimočný Pjongčang
Spolu s navádzačkou Natáliou Šubrtovou úplne ovládli zimné paralympijské hry v Pjongčangu. Triumfovali v zjazde, super-G, superkombinácii aj v obrovskom slalome. V slalome pridali striebro. Farkašová sa stala najúspešnejšou účastníčkou paralympiády. Celkovo má z najprestížnejšieho podujatia už deväť zlatých, dve strieborné a tri bronzové medaily.
„Mohli sme mať o jedno zlato viac. Aj tak bol rok 2018 skvelý, najlepší v desaťročnej kariére. Vyšlo to presne tak, ako sme si po zraneniach a trápeniach priali. Potešilo nás aj uznanie športových redaktorov v ankete. Najradšej by som bola, keby nešlo len o jednorazovú záležitosť. Bodaj by sme nastavili tento trend aj do budúcnosti,“ naznačuje Šubrtová.
Foto: Reuters
Hoci v Pjongčangu spoločne štyrikrát dvíhali ruky nad hlavy, po záverečnej disciplíne – slalome – si aj poplakali. Nepodarilo sa im splniť si veľký sen o piatich zlatých kovoch. V slalome ešte na paralympiáde nezvíťazili. Okrem striebra z Pjongčangu majú bronz zo Soči 2010.
„Naše ambície by sa dali postaviť do dvoch rovín. Skromnejšia je konečne vyhrať na paralympiáde slalom, menej skromná znova sa pokúsiť o päť zlatých. To je veľmi odvážny cieľ, ale pracujeme na tom, aby bol reálny,“ vysvetľuje Šubrtová.
„Súhlasím. Slalom je pre mňa stále nezdolaná disciplína. V nej máme najväčší priestor na zlepšenie. Najbližšie nás čakajú majstrovstvá sveta, poctivo sa na ne pripravujeme,“ doplnila svoju kolegyňu a kamarátku Farkašová.
Trénovala s Vlhovou
Obe vnímajú svoje výnimočné úspechy aj ako možnosť viac priblížiť šport zdravotne znevýhodnených bežnému fanúšikovi. Trápi ich, keď niektorí ľudia znevažujú ich úspechy alebo hovoria, že len odoberajú peniaze „zdravým“ športovcom.
Foto: TASR, Dano Veselský
„Radi by sme zbúrali bariéry a fámy, že si navzájom konkurujeme. Všetci patríme do jedného systému slovenského športu. Každý tam má svoje miesto a mali by sme držať spolu. Trend je, že sa športovci spájajú, v USA aj Európe. Aj my robíme vrcholový šport. Dávno nejde len o nejaké vypĺňanie voľného času. Venujeme lyžovaniu množstvo úsilia aj času, stojí to nemalé peniaze. Dávno neplatí, že keď máte postihnutie, len sa postavíte na štart, zídete dole, zatlieskajú vám a dajú nejakú medailu. Kritici by sa mohli niekedy prísť pozrieť na náš tréning alebo preteky. Možno by prehodnotili svoj postoj,“ hovorí rezolútne Šubrtová
Aj pre Farkašovú je dôležité, aby ju spoločnosť vnímala ako športovca, ktorý reprezentuje svoju krajinu.
„Tvrdo makáme a ničíme si kolená. Niekedy sa zamýšľame, či to vlastne stojí za to. Pochopiteľne, šport robíme pre seba, aby sme si dokázali, že na to máme, ale nezáujem kompetentných je niekedy ubíjajúci,“ potvrdila.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Na vyhlásení Športovca roka 2018 ju mrzelo, že sa nemohla po dlhom čase stretnúť s Petrou Vlhovou, ktorá práve jazdila v rámci SP v Courcheveli.
„Stretli sme sa, ešte keď bola dieťa a trénovala v Martine. Tiež sme odtiaľ mali trénera. Absolvovali sme tam letné prípravy, jazdili sme na kolieskových korčuliach na slalomové bránky. Odkedy jazdí vo Svetovom pohári, sme sa nestretli, no veľmi jej držím palce,“ uviedla Farkašová.