Dilemu po predchádzajúcej, či ešte pokračovať v mimoriadne úspešnej kariére alebo jej dať zbohom, na radosť športovej verejnosti vyriešila tak, že bežky a pušku ešte neodložila do kúta.
„Teší ma, že som súčasťou slovenskej olympijskej histórie,“ zdôraznila na sobotňajšom galavečere k 25. výročiu Slovenského olympijského výboru.
Bolo ťažké rozhodnúť sa, že ešte ostanete v biatlonovom kolotoči? Presvedčil vás syn Jelisej?
Musím akceptovať aj Jeliseja, je to už jedenásťročný chalan. Dostáva sa do veľmi dôlelžitého obdobia, keď sú preňho rodičia stále veľmi potrební, a myslím si, že viac ako predtým. Rastie aj dcérka Olivka, chodí už do škôlky, aj pre ňu je to náročné obdobie. Spoločne sme urobili rozhodnutie, tréningový program sme upravili tak, aby sme oproti minulej sezóne boli viac doma, deti si viac užili rodičov, my ich – aby potom odchody na sústredenia až tak veľmi neboleli.
V akej fáze prípravy sa nachádzate?
Momentálne sme na sústredení v Novom Meste na Morave, kde absolvujem jesennú prípravu na kolieskových lyžiach. Odtiaľ sme si odskočili na olympijský galavečer, túto vzácnu a krásnu akciu. Po ňom sa vraciame späť do tréningového procesu. Snažíme sa čo najlepšie nachystať sa na decembrový začiatok nového ročníka Svetového pohára. Skúšame trate, ktoré veľmi pekne vybudovali, súťažili na nich účastníci svetového šampionátu v letnom biatlone.
Máte za sebou sústredenie na Kamčatke. Čo všetko ste tam stihli?
Malo úplne iný charakter ako tradičné, ktoré zvykneme absolvovať na jar, spravidla po skončení sezóny. Zamerali sme sa na veľké vytrvalostné tréningy, menej lyžovania. Bežky sme pridali len ako emotívne doplnenie tréningu – aby si svaly trochu oddýchli od krosov a inej náročnej záťaže.
Vyskúšali ste si aj niečo netradičné – ako mávate vo zvyku?
Áno, dovolila som si vybehnúť na jednu sopku Avača – Avačinskij vulkán. Dlho ma lákala, je to krásny prírodný útvar, môžete ho dobre vidieť z mesta Petropavlovsk-Kamčatskij, dominanty na zaujímavom polostrove. Stále je aktívna.
Nehrozilo nebezpečenstvo?
Nehrozilo, často tam chodia skupiny turistov, neboli sme tam sami. Dalo nám to zabrať, zo základného tábora vo výške 750 m nad morom sme vystúpali do výšky vyše 2700 metrov. Na chrbtoch sme mali veľké batohy, túra bola vyčerpávajúca, no ponúkla veľký zážitok.
Uplynulá sezóna bola pre vás najúspešnejšia. S odstupom času – vzali ste si z nej nejaké poučenie do nadchádzajúcej?
Na predchádzajúcu sezónu si spomínam veľmi rada, priniesla mi veľa pozitívnych emócií. Až na ten záver, pri spomienke naň ma ešte sem-tam pichne pri srdci. Poučenie je v tom, že sa netreba vzdávať do poslednej chvíľky, aj keď už organizmus dáva najavo veľké vyčerpanie. Teraz veľmi vnímavo trénujem a dávam pozor, čo signalizuje telo, aby som neprekročila svoje limity. Keď pociťujem výraznú únavu, zvoľním a oddýchnem si, aby som mohla pokračovať s novými silami.
Motivoval vás do ďalšej sezóny aj prípadný útok na veľký krištáľový glóbus, ktorý vám tesne o tri body ušiel v záverečnom kole Svetového pohára v rodnej Ťumeni?
To vôbec nie.To, že nastupujem do ďalšej sezóny, ešte neznamená, že ju môžem celú zvládnuť. Každý športovec má svoje limity. Pre mňa je dôležité, že aj keď som ho nezískala, bola som k nemu blizúčko. Nemám prečo smútiť, boli mi dopriate tri olympijské medaily, dva malé krištáľové glóbusy za šprint a stíhacie preteky, Kaise (Fínke Mäkäräinenovej, pozn.) zasa veľký glóbus. Nemôžem mať všetko naraz.
Nezohrala úlohu premotivovanosť?
Hoci záverečné kolo Svetového pohára bolo pre mňa v domácom prostredí, premohla ma veľká únava, odišla mi koncentrácia. Záverečné preteky boli skôr o účasti než o boji o nejaké body. V jeden deň sa stretlo veľa faktorov – a neboli v môj prospech.
Zaregistrovali ste, že vediete v ankete nášho denníka o najúspešnejšieho slovenského olympionika za uplynulé štvrťstoročie? Ako to vnímate?
Neprepočítavame, kto koľko medailí získal. Slovensko má viacerých úspešných olympijských víťazov. Všetci si zaslúžia rovnaký rešpekt i uznanie. Poviem to takto: som veľmi rada, že môžem byť súčasťou slovenskej olympijskej histórie, jej veľkej športovej rodiny a svojimi výkonmi podporovať olympizmus, reprezentovať túto krajinu a byť príkladom pre mládež.