„Rozjazdila som sa a cítim sa dobre. Najdôležitejšie sa bolo rozhýbať, rozskákať, aby mi krv prešla po celom tele. Na Slovensko sme prileteli v sobotu po trochu komplikovanej ceste – namiesto ôsmich hodín sme cestovali šestnásť,“ podotkla. Pred rokom na ME v Ostrave skončila šiesta.
O príprave na ME
Šesťkrát do týždňa som posledný mesiac trénovala, na ľade som bola do šiestej večer, trikrát do týždňa som mala telocvičňu. V porovnaní s Grand Prix v Japonsku a USA sme spravili vystúpenia trochu náročnejšie, aby sa rozhodcom viac páčili.
O krátkom programe a voľnej jazde
Chcem ich odjazdiť čo najlepšie. Drela som tri-štyri týždne, aby som sa dostala do najlepšej formy. Naučila som sa novú kombináciu skokov – trojitý rittberger s trojitým tulupom – zaradila som ju do kraťasu. Tak mi napadlo, že keby som tieto dva skoky skúsila, možno by mi šli. Na druhý deň mi na tréningu šli, a tak ich skáčem. Vylepšili sme aj krokové variácie, dúfam, že sa to odrazí aj vo vyšších známkach. Ideálne by boli čisté programy. Kraťas je silnejší, voľnú jazdu začínam tichšie, pred koncom tempo zrýchľujem, emócie rastú. Najviac si užívam poslednú krokovku voľnej jazdy, lebo už mám všetko odskákané – dúfam, že pozitívne – a môžem vybiť všetku energiu. V krátkom programe – abslovujem ho v červených šatách – mám tri skokové pasáže s tromi trojákmi, vo voľnej jazde – vo fialových šatách – mám sedem trojitých skokov.
Foto: SITA, Diana Černáková
O umiestnení
Rada nad číslami rozmýšľam, ale nerada hovorím o umiestnení. Neviem odhadnúť ani body, aj tak ma vždy prekvapia, aké dostanem. Záleží na tom, ako zajazdím ja a ako ostatné dievčatá. Tri Rusky sú tri Rusky, nech sú ktorékoľvek, aj tak budú veľmi dobré. Kvalitné sú aj dve Francúzky a Talianka. Moskva môže naznačiť, ako sme pripravené pred olympijským vrcholom roka. Verím, že ma európsky šampionát nabudí na Pjongčang. Ešte bude pred ním trochu času dať sa dokopy a možno niečo zlepšiť.
O pocite pred ME
Som veľmi dobre pripravená, tréneri ma naozaj tlačili. Teším sa. Teraz sme sa špičkovali na majstrovstvá Európy, na ne som sa sústredila. Po návrate z Moskvy sa vrátime do New Yorku a naplánujeme záverečnú prípravu na olympiádu. Do Pjongčangu pôjdem z Ameriky, na slávnostnom sľube nebudem, ospravedlnila som sa. V Južnej Kórei som ešte nebola, veľmi sa teším.
O spomienke na Soči 2014
Absolvovala som tam svoju prvú olympijskú súťaž. Mala som super zážitok a teším sa na ešte krajší teraz. Páčilo sa mi, že po súťaži som si zalyžovala na oficiálnom kopci. Pripravovala som sa štyri roky, som staršia i skúsenejšia, viem, ako vnímať náročnejšie situácie. Na olympiáde je trošku väčší stres, no od mojej prvej som pochodila veľa rôznych podujatí, verím, že to bude o niečo ľahšie. Krasokorčuliarsku súťaž pod piatimi kruhmi som začala vnímať od Salt Lake City 2002 – tam vyhrala Američanka Sara Hughesová.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
O ukončení školy
Poslednú skúšku som mala dvanásteho decembra, mám štvorročného bakalára z globálneho biznisu a matematiky vo vrecku. V porovnaní s ostatnými spolužiakmi som skončila skôr, oni skončia v máji. Potom príde možno nejaká oslava. Vždy som hovorila, že keď som mala školu, mi to pomáhalo, mala som nad čím rozmýšľať. Teraz mám trochu viac času, môžem si dožičiť viac spánku, nič ma nezaťažuje. Ďalej sa u nás študuje po dvoch-troch rokoch praxe. Zatiaľ ešte neviem, čo by som si vybrala.
Zima komplikovala tréningy
„Súčasná veľká zima na východnom pobreží USA nám dala zabrať. Nicole musela jazdiť autom do New Jersey, kde trénuje. Bolo tam veľmi chladno, ťažko sa trénovalo. Hovorí sa, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Počas nedeľného tréningu v Ružinove som sa jej pýtal, či jej nie je zima. Mne sa zdalo, že je. Zima? Vôbec nie, v New Jersey sme mali podmienky podstatne tvrdšie, odvetila. Celé telo mala stuhnuté, skákať a točiť piruety je vtedy namáhavejšie,“ uviedol otec Tom Rajič.