V krízovej situácii sa ocitla aj Petra Vlhová. Keď stála na štarte druhého kola slalomu v Levi, čelila hodenej rukavici Wendy Holdenerovej. A vedela, že len čo prejde cieľom, pôjde jej po krku najjagavejšia zo všetkých hviezd – Mikaela Shiffrinová.
Slovenka sa však nezľakla. Odpoveď na výzvy nebalila do slova, ale do činov, ktoré sa mnohým vryli do pamäte. A lyžiarskych kroník.
Tóny najkrajšej slovenskej piesne zahriali pri srdci a roztočili vír emócii. Bojovala s ním aj mladá Liptáčka. Na stupni víťazov, keď počúvala Nad Tatrou sa blýska. Predýchavala slzy, zvlhnuté oči vstrebávali nádherný moment.
Počas jázd by ste chvenie hľadali márne. Strach či bojazlivosť nemajú v jej emočnej škále miesto. Konkurentkám poslala jasnú správu: dve lanské víťazstvá vo Svetovom pohári nie sú dielom náhody.
Pred sezónou hrdo vravela: mám len tie najvyššie ciele. Rovnaké slová zo seba chrlila aj v cieli prvého kola. Nebudem hájiť druhé miesto, chcem vyhrať, bila sa do pŕs. Oprávnene.
Úspech sa nedá zmerať. V rýchlom športovom kolotoči časom akosi zanikne. Nie je na to, aby ním víťazi napájali smädné egá. Múdrejším slúži ako odrazový mostík.
Nová kráľovná Levi urobila rázny krok do olympijskej sezóny. Vďaka odhodlaniu dokáže svoj talent povýšiť nad všetky súperky. Nech sa akokoľvek snažia.
Nevedno, ako s víťazstvom i červeným dresom pre líderku hodnotenia slalomu naloží. Istá je len jej odpoveď na otázku, na čo si trúfa o dva týždne v Killingtone…
Iné ciele, ako víťazné si už dávať nemôže. Levi jej dalo definitívnu pečať favoritky na malý glóbus.
