Je rok 1931 a vo švajčiarskych Alpách v malom stredisku Murren sa rozdávajú prvé sady medailí. Na najvyšší stupienok vyskakuje nenápadná, ale vždy usmiata Škótka. Esme McKinnonová má iba 17 rokov a stáva sa prvou šampiónkou. V slalome aj v zjazde, jediných dvoch disciplínach, ktoré boli na vôbec prvých majstrovstách sveta.
Krutá zima, hlboký sneh, podmienky, v ktorých sa dnes nepreteká a v cieli neuveriteľný 27-sekundový náskok pred druhou Rakúšankou Inge Wersin-Lantschnerovou. Aj taký bol zjazd v Murrene.
Slávu a uznanie si však McKinnonová získala v tretej, neoficiálnej, disciplíne. Rodáčka z Edinburghu zvládla najrýchlejšie trať z Grütschalpu do údolia Lauterbrunnen. A to za veľmi zvláštnych okolností.
"K tomuto jedinečnému incidentu, na aký si história nepamätá, došlo tesne pred cieľom. Ten bol v blízkosti železničnej stanice v Lauterbrunnene a zhodou okolností tadiaľ prechádzal pohrebný sprievod. Slečna McKinnonová prirodzene zabrzdila a časomerač zastavil stopky. Keď smútiaci trať opustili, opäť ich spustil. Rakúšania podali protest, namietali, že čas, ktorý Škótka strávila čakaním na trati, by jej mali pripočítať. Pripadalo nám to zvláštne, pretože predmetom pretekov zrazu bolo dokázať, že ste lyžovali rýchlejšie ako vaši rivali a nie že máte právo na cenu ako výsledok príhodnej intervencie pohrebu,“ napísal neskôr vo svojej knihe Príbeh lyžovania britský novinár Arnold Lunn.
Rozhodcovia nakoniec rakúsky protest zamietli a za víťazku určili McKinnonovú. V cieli jej namerali čas 10 minút a 4,4 sekundy.
Na prvých majstrovstvách sveta sa zúčastnilo sedem krajín. Austrália, Taliansko a Nórsko vyslali na šampionát iba po jednom zástupcovi. Štyri sady medailí si rozdelili Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko a Veľká Británia. Práve tá sa vďaka dvom zlatým kovom McKinnonovej stala najúspešnejšou krajinou podujatia.