Na pochvalné slová či bozk na dcérino líce za druhé miesto v slalome mu však nezostal čas. Ihneď po pretekoch naložil veci do auta a vydal sa spolu s fyzioterapeutom na 12-hodinovú a viac ako 1000-kilometrovú štreku do Bratislavy.
„Prišiel som o štvrtej hodine ráno. Od toľkej únavy som ani nevedel zaspať,“ spokojne sa usmieval včera dopoludnia.
Ako hodnotíte vstup do sezóny?
S výsledkami vládne spokojnosť. Úvod v Levi mala Veronika trochu opatrnejší. Predsa len, nevedeli sme, ako sú na tom naše súperky. Prejavilo sa to v pasážach, kde zvykne byť moja dcéra rýchla, no tentoraz to tak nebolo. V Killingtone i teraz v Sestriere už ale išla konštantne.
Až do záveru lanského ročníka ste nevedeli, či bude Veronika pokračovať. Neľutujete, že zostala na svetových svahoch?
Priznám sa, že na koniec som sa už tešil. Dokonca som si aj našiel novú prácu. V tomto však dám zakaždým na Veroniku. Rešpektujem jej rozhodnutie. V jej veku ju nemožno do niečoho tlačiť. Ona musí najlepšie vedieť, čo chce a na čo ešte má. Lyžovanie má stále veľmi rada. Problém je len v tom, že s pribúdajúcimi rokmi je už regenerácia o čosi náročnejšia. Navyše, musí na sebe aj podstatne tvrdšie pracovať. V tomto ju obdivujem. Životosprávu dodržiava do bodky – či už ide o spánok alebo stravovanie.
Môže sa Veronika v 32 rokoch ešte zlepšiť?
Samozrejme. V dnešnom slalome je konkurencia obrovská. Najlepších sedem pretekárok išlo výkonnostne nesmierne nahor. Strata akcelerácie na akomkoľvek malom úseku vás stojí úspech. Práve na tom najvýraznejšie pracujeme. Pokiaľ ide o techniku a udržanie si rýchlosti, v tom je Veronika naozaj dobrá.
Vo dvoch z trojice pretekov sa pred vašu dcéru dostala len Mikaela Shiffrinová. Je americká hviezda zdolateľná v takejto forme?
Mikaela je famózna lyžiarka, ohromný talent. Možno ju prirovnať trebárs k Petrovi Saganovi. Na lyžiach stojí mimoriadne isto, nedopúšťa sa chýb. Veronika však pracuje na tom, aby sa k Mikaele čo najviac priblížila. Niektorí to možno považujú za veľkohubé vyhlásenia, ale každý športovec musí mať nejaký cieľ. Toto je Veronikin. V každých pretekoch sa snaží podať čo najlepší výkon. Potom je už len otázkou, na čo to bude stačiť.
Zdá sa však, že Shiffrinová zvyšku lyžiarskeho sveta výrazne utiekla…
Je to zjav. Vyhrať toľko slalomov v rade je vskutku výnimočné. Keď si však porovnáte lanskú sezónu s aktuálnou, tak predtým bola Mikaela o čosi suverénnejšia. Ostatným unikala kedy a ako len chcela. Teraz sa k nej súperky vedia podstatne viac priblížiť. Napríklad v prvom kole slalomu v Sestriere na ňu stratila Veronika len dvanásť stotín sekundy. Taktiež v Levi či v Killingtone mala úseky, na ktorých držala so Shiffrinovou krok. Treba však priznať, že to nestačí. Ak chcete Shiffrinovú zdolať, musíte jej vedieť konkurovať počas celej jazdy.
Medzi Veronikou a Shiffrinovou je značný vekový rozdiel – jedenásť rokov. Zohráva to určitú úlohu pri rýchlosti?
Samozrejme. S pribúdajúcimi rokmi začne každá slalomárka postupne strácať na rýchlosti. Pre Veroniku niet inej cesty ako pracovať na kondícii ešte tvrdšie ako predtým. Treba si však uvedomiť, že všetko si vyžiada svoju daň. V tomto prípade ide o bolesť a nie vždy príjemné odriekanie. Inak by mladším pretekárkam nemohla konkurovať. Vezmite si napríklad Petru Vlhovú. Keď sa postaví na štart, je na nej vidieť, že je nesmierne hladná po úspechu. Z mladých dievčat dravosť trčí.
Na Veronike ju však nebadať…
Nemá také čosi v povahe. Emócie spracováva radšej sama vo svojom vnútri, nedáva ich najavo. Každý človek je iný. Keď stojí sama na štarte, vie, že je to len na nej. Sústredí sa len na seba, na nič iné.
Vraveli ste, že každý športovec potrebuje motiváciu. Je to pre Veroniku zisk malého glóbusu?
Nad takým niečím sa nikdy nezamýšľame. Viete, každý pretekár už odmalička o čomsi sníva. Základ však je, aby Veronika išla na preteky len s tým, že chce predviesť to najlepšie, čo v nej v danom okamihu je.
Foto: Pier Marco Tacca
A potom sa jej sny možno splnia…
Áno, ale keď mám pravdu povedať, sama o veľkých cieľoch nikdy nehovorí. Počas kariéry si preskákala kadečo. Nevyhli sa jej zranenia, rôzne problémy. To, čo dosiahla, nebolo veru bezbolestné.
Vo februári vás čakajú majstrovstvá sveta. Z nich ešte Veronika nemá medailu. Sú väčšou prioritou ako Svetový pohár?
Jedno s druhým zakaždým súvisí. Keď sa vám nedarí vo Svetovom pohári, strácate postavenie a tým aj šancu zabojovať na svetovom šampionáte o popredné priečky. Je rozdiel, či chcete podať maximálny výkon so štartovým číslom 1 až 7, alebo napríklad s 20-kou. V podstate nie je možné uspieť na majstrovstvách sveta bez toho, aby ste jazdili konštantne vo Svetovom pohári.
Veronika nedávno zverejnila rodinnú fotografiu – ešte z čias, keď bola malým dievčaťom. Pridala popisok: som hrdá na to, čo sme spolu dokázali. Aké emócie to vo vás vyvoláva?
Priznám sa, že som ani netušil, že taká fotografia existuje. Veronike ju nedávno poslala teta. Sú to príjemné spomienky. Vtedy sa mi vybavia momenty z úplných začiatkov. Ako sme spávali v aute na parkovisku. Dcéra vnútri, ja pod autom. Spolu sme sa báli, či na nás niekto nezavolá policajtov, keďže na danom mieste bol zákaz prespávania. Keď sme zas prespávali v stanoch aj desiati, kúrili sme si sviečkami. Bola to veru kovbojka.
Podobné okamihy však asi Veroniku posilnili…
Ale áno. Chceli sme športovať, tak sme hľadali možnosti, ako sa pohnúť z miesta. Iná cesta nebola.
Zvyknete vravieť, že idete zo sezóny na sezónu. Ale predsa – viete už, či Veroniku v roku 2018 zláka olympijská výzva?
Ťažko povedať. V tomto veku už môže stratiť rýchlosť kedykoľvek, zo dňa na deň. Otázne je aj to, ako sa bude cítiť. Lyžiar je na každom tréningu vystavený obrovskému riziku. Keby nemali dievčatá na kolenách a rukách chrániče, dolámu si nohy i prsty. Inak sú chránené v podstate len tenkou kombinézou a vlastnou kožou.
Videli by ste v rukách dcéry radšej malý glóbus alebo vaše vnúča?
(smiech) Odpoviem takto: budem rád, ak bude zdravá a život ju bude tešiť. Čo prinesie budúcnosť, uvidíme.