Vtedy 24-ročný Žilinčan získal pre Slovensko vôbec prvú medailu zo ZOH v histórii samostatnosti. V Židekovom prípade to pod piatimi olympijskými kruhmi po prvej kvalifikácii nevyzeralo na úspech, slovenský reprezentant figuroval na poslednom 36. mieste.
V druhej však obsadil deviatu pozíciu a prebojoval sa do vyraďovacej časti. Potom vyhral najbližšie tri jazdy – osemfinálovú, štvrťfinálovú i semifinálovú. Premožiteľa našiel až vo finále, Američan Seth Wescott využil zaváhanie Slováka. „Na ten deň si spomínam veľmi často, nosím ho v hlave zakódovaný. Bol to deň, v ktorý som dosiahol vrchol svojej športovej kariéry,“ povedal Židek v rozhovore pre denník Šport. Počas celej kariéry bol známy snoubordista trochu svojský a drží ho to aj po skončení kariéry. Na otázku, či si nejako pripomenie desaťročné jubileum od zisku striebra, odpovedal: „Samozrejme! Zapálim sviečku, nech energia plameňa nesie moju radosť ďalej…“
Šancu Radoslava Žideka na ďalšie úspešné výsledky zmarili zranenia, ktoré sa mu vôbec nevyhýbali. Definitívnu „stopku“ mu vystavili problémy s kolenom.