Vysoký, 190-centimetrov merajúci krasokorčuliar si užije atmosféru veľkého šampionátu po prvý raz v kariére. „Splní sa mi detský sen. Odmalička som sa chcel prebojovať na významné podujatie. Pokúšal som sa o to už pred siedmimi rokmi, no vtedy som slovenské občianstvo nezískal,“ vraví rodák zo Štokholmu.
Vo švédskej metropole trénuje, žije tu počas celého roka. Niet divu, práve tu sa stretli po emigrácii z vtedajšieho socialistického Československa jeho rodičia.
„Otec pochádza z Bratislavy, mama z Česka. Osud to zariadil tak, že na seba narazili v Štokholme, kde sa narodili aj moji zvyšní štyria súrodenci,“ prezrádza Neuman. „Až kým neprišiel na svet posledný z nich, rozprávali sme sa doma len po česky a slovensky. Najmladší brat však nehovoril nijako, a tak nám logopédka odporučila, aby sme používali len jeden jazyk. A tak sme sa rozhodli pre švédčinu. O to viac však zabúdame české a slovenské slovíčka. Myslím si však, že stále dostatočne z oboch jazykov rozumieme,“ dodáva sympatický mladík trochu lámanou češtinou.
Ako sa v krajine, kde je športom číslo jeden hokej, dostal ku krasokorčuľovaniu? „Priviedla ma k nemu mama. Venovala sa mu dlhé roky. Po nej s ním začala aj sestra. Keďže mama nás chcela mať všetkých pokope, prihlásila nás rad za radom do krasokorčuliarskeho klubu. Vydržal som však len ja,“ pousmeje sa Neuman, ktorého otec má taktiež – aspoň okrajovo – s jedným z najtradičnejších športov čosi spoločné. „Na Slovensku chodil do jednej triedy s Ondrejom Nepelom,“ prezradí.
Neuman dnes otvorí krátky program mužov. Napriek veľkej zodpovednosti však nervozitu nepociťuje. „Neprekáža mi to. Mám s tým už nejaké skúsenosti. Navyše, vôbec nie som hanblivý a na tlak sa viem dobre pripraviť. V okamihu, keď zaznie hudba, všetko zo mňa opadne a budem sa naplno koncentrovať len na svoj výkon,“ tvrdí. Do Bratislavy pricestoval so skromnými ambíciami. Ak sa kvalifikuje do voľnej jazdy, nebude v jeho duši chýbať spokojnosť.