Dvojnásobný majster Európy (1985, 1986) a bronzový medailista z olympijského Sarajeva 1984 vystúpi v nedeľu na záverečnej exhibícii. „Let bol dlhý, deti s manželkou odpočívajú, ja pracujem,“ uviedol v úvode stretnutia s médiami.
O vystúpení v Bratislave
Nešlo o veľké prehováranie. V lete som si poranil koleno, to druhé, nie to, ktoré ma trápilo počas amatérskej kariéry. Mám päťdesiatdva rokov, neviem, ako dlho ešte budem profesionálne korčuľovať. Keď sa naskytla možnosť, že by som mohol exhibične vystúpiť na majstrovstvách Európy v Bratislave, nebolo potrebné ma veľmi prehovárať. Navyše, exhibícia bude v deň, keď som pred tridsiatimi rokmi prvý skočil na oficiálnej súťaži štvoritý skok. Na ten deň si pamätám. Spomeniem si naň aj v tej súvislosti, že dnes už nezvládnem to, čo pred tridsiatimi rokmi. Vek nezastavíš.
O povesti rebelanta
Asi sa tak o mne hovorilo v súvislosti s mojimi dlhými vlasmi, s hudbou, ktorú som mal rád a vyznával a s kostýmami. Skôr sa možno hodili do baru než na jazdenie. Ale mne sa páčilo, keď som mohol korčuľovať v oblečení z ulice. Keby mi začali vlasy padať, asi by som si ich nenechal tak narásť. Ale – nepadajú mi. Viem, že aj moja trénerka pani Búřilová musela zdôvodňovať môj účes. Korčuľoval som na rôznu muziku, začal som s rokenrolom, jazdil som aj na heavy metal. Uprednostňoval som to, čo mi bolo vlastné. A na niektoré veci sa ani korčuľovať nedalo… Čím sú muzikanti starší, tým sú lepší, čo je rozdiel oproti krasokorčuliarom.
O súčasnom krasokorčuľovaní
Som rád, že som súťažil v inej dobe. Teraz je to veľmi náročné. Mám na mysli hodnotenie. Dnes je krasokorčuľovanie úplne iný šport. V Salt Lake City trénujem deti, viem o čom hovorím. Dnes aby mal tréner poruke kalkulačku a počítal, koľko bodov je za aký prvok. Keď neovládate poriadnu piruetu alebo krokovú pasáž, strácate body. Som zo starej gardy, keď mali krasokorčuliari väčší priestor na individuálnu tvorivosť.
Čo by vytýkal ako tréner zverencovi Sabovčíkovi
Niečo určite. Mňa nebolo jednoduché trénovať. Vedia o tom všetci tréneri a trénerky, čo ma viedli. Už v trinástich som mal svoju hlavu. Krasokorčuľovanie je individuálny šport. Disciplína je v ňom veľmi dôležitá, dobré je poslúchať, ale nie slepo, aby sa nepotlačila individualita športovca. Keby som nebol tvrdohlavý, možno by som nedosiahol také úspechy, aké som dosiahol. Moja rada deťom znie: Buďte trpezliví a nevzdávajte sa.
O pocitoch na stupni víťazov
Je to veľmi ťažké vysvetliť. To si človek uvedomí najlepšie sám pre seba a v sebe. Každé umiestnenie na stupni víťazov má úžasný význam. Z dvoch titulov majstra Európy si viac vážim druhý. Z vlastnej skúsenosti viem, že obhajoba bola náročnejšia. Slovensko je malá krajina, o nás sa veľa ľudí nezaujíma, preto musíme byť podstatne lepší než iní, ak chceme zaujať. Pre mňa to znamenalo podávať také výkony, aby ma rozhodcovia nemohli ignorovať.