Organizátori majú na čo nadväzovať, predchádzajúce tri európske šampionáty (v rokoch 1958, 1966, 2001) mali vysokú športovú i spoločenskú úroveň. Dianie na nich vám približujeme v troch návratoch – s dôrazom na vystúpenia domácej reprezentácie.
Nadchádzajúce ME sa v porovnaní s predchádzajúcimi uskutočnia v modernom stánku – na zrekonštruovanom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Od dnešného dňa sa začínajú tréningy. Oficiálny program štartuje v stredu predpoludním krátkym programom žien, popoludní je otvárací ceremoniál.
1958: Suchánková s Doležalom a Divín pozlátili premiéru
Prvé nezabudnuteľné krasokorčuliarske ornamenty vpísal európsky šampionát do bratislavského ľadu v závere januára 1958.
Pre Slovensko, jeho vyzdobené hlavné mesto i československú reprezentáciu šlo premiérovo o výnimočnú udalosť. „S takou ľadovou plochou, aká je v Bratislave, som sa doteraz nestretol. Veľkou výhodou je, že popri krytej ploche je o kúsok aj druhá s rovnako výborným ľadom,“ vravel spravodajcom Pravdy Karol Divín starší.
Foto: archív Múzea telesnej kultúry SR
Majstrovstvá Európy slávnostne otvorili v aule Univerzity Komenského. Hneď prvý finálový večer priniesol domácu zlatú radosť – favorizovaný pár Věra Suchánková, Zdeněk Doležal obhájil pred 13 tisíc divákmi titul. Vďačné publikum spontánne volalo akoby jedným dychom: „Nech žijú majstri Európy!“ Sympatická dvojica podľa vtedajšej tlače predviedla elegantnú, nanajvýš náročnú jazdu majstrovsky zladenú s príjemnou hudbou. Hľadisko skandovalo – šesť!, šesť! (najvyššie známky od rozhodcov), a hoci sa na tabuľkách neobjavili, nechali za sebou všetky konkurenčné páry. Striebro získali pre Sovietsky zväz manželia Žukovci, bronz anglický pár Coatesová, Hales.
Pripomenieme, že na 5. mieste skončil západonemecký pár Kiliusová, Bäumler, na desiatom sovietsky Belousovová, Protopopov. V ďalších rokoch zvádzali oba páry dramatické súboje o zlato, Protopopovci (neskôr sa vzali), neskorší dvojnásobní olympijskí víťazi, začali v Bratislave dlhú a úspešnú kariéru.
„Mali by ste byť zdvorilejší k hosťom a aj im prenechať niektorú z prvých cien,“ písal nemecký spravodajca novín das Volk Jupp Vogt. Aj druhý finálový večer zreprízoval zlatú domácu eufóriu. V súťaži mužov sa o ňu postaral Karol Divín. Dovtedy v súboji s francúzskymi Alainmi – Gilettim a Calmatom – neuspel, na domácom ľade ich v pravú chvíľu zdolal. Ako prvý čs. muž sa stal majstrom Európy.
Štartoval tretí a hoci jeho jazda nebola bez chyby, predviedol ju s veľkou eleganciou, čo stačilo na prvenstvo. Najlepšiu voľnú jazdu mal Calmat. Hoci nevyhral, ocenil priazeň publika: „Toto obecenstvo priam núti a podporuje pretekára v úsilí o vrcholný výkon,“ zdôraznil
„V Bratislave som vtedy nekorčuľoval v najlepšej kondícii, obchádzala ma chrípka. Aj ma premohla, preto som sa nezúčastnil ani na odovzdávaní cien v závere šampionátu. Lepší výkon som predviedol na predchádzajúcom európskom šampionáte vo Viedni. Tam som mal vyhrať, no skončil som druhý. Kvalitnejšie som zajazdil aj o rok v Davose, kde som titul obhájil. Získať ho však doma pred žičlivými divákmi bol pre mňa neuveriteľný zážitok,“ priblížil svoj prvý európsky triumf na nedávnom v galavečere slovenského športu v závere minulého roka.
Osemdesiatnik Karol Divín je stále v dobrej kondícii. Na vyhlásení ankety o najúspešnejšieho športovca a kolektív 2015 prevzal ocenenie – slovenská športová legenda.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Súťaž tanečných párov ovládli anglické – brali všetky medaily. V kategórii žien dominovali Rakúšanky: zlato si vyjazdila Ingrid Wendlová, striebro Hana Walterová, bronz Holanďanka Haanappelová. Šiesta skončila jej krajanka Dijkstrová, budúca viacnásobná šampiónka, trinásta Júlia Golonková, staršia sestra hokejistu Jozefa.
1966: Nepela sa odrazil k hviezdam
Zimný štadión, ktorý tento rok prichýli európsku krasokorčuliarsku elitu, nesie jeho meno. Ondrej Nepela, najlepší slovenský športovec 20. storočia, bol v roku 1966 ešte školopovinným Ondríkom. Nebol úplný nováčik, už získal prvé skúsenosti na európskej i svetovej scéne. V Bratislave, pred zrakmi najbližších i vďačného domáceho publika, pridal premiérovo ďalšiu, dovtedy preňho nepoznanú.
Medailovú.
Nečakaným a prekvapujúcim bronzom sa odrazil do ďalších rokov na postupnú zlatú púť k európskemu i svetovému suverénovi. A s mimoriadne úspešnou kariérou sa rozlúčil o sedem rokov vo veľkom štýle – zlatom na svetovom šampionáte v jeho rodisku. Jedinečne tak zavŕšil medailový oblúk od Bratislavy k Bratislave.
V roku 1966 sa väčšie očakávania sa spájali so skúsenejším Mariánom Filcom. Nad jeho štartom však visel otáznik, na majstrovstvách republiky sa zranil – natiahol si slabiny. Stihol sa dať do poriadku. Povinné cviky mu nevyšli, po troch bol na 11. mieste, zato Nepela na hneď za favorizovanou rakúskou dvojicou Wolfgang Schwarz, Emmerich Danzer.
Ak Ondrej zajazdí svoj štandard, nemôže prísť o tretie miesto, netajili optimizmus experti. Vyšlo to!
„Od šťastia ani neviem, čo mám hovoriť,“ citovala vtedajšia Pravda skromného mladíka, z ktorého neskôr vyrástol i olympijský víťaz. Veľkú radosť prežívala aj pani Hilda Múdra, jeho trénerka. „Ak Ondrej nepoľaví v usilovnosti, čoho sa neobávam, môže dosiahnuť ešte viac,“ prognózovala médiám. Mala dobrý odhad, skromného mladíka doviedla aj k olympijskému prvenstvu.
Foto: Archív
O druhú medailu pre Československo – tiež bronzovú – sa postaral tanečný pár Jitka Babická, Jaromír Holan. Predviedli svižný tanec za ustavičného rytmického potlesku zaplneného hľadiska. Útok na cenný kov sa očakával aj do pôvabnej Hanky Maškovej. Jazdila so sadrou na ľavej ruke, po povinných cvikoch bola siedma. Do voľnej jazdy dala všetko – a poskočila na nevďačné štvrté miesto. Vyhrala Rakúšanka Regina Heitzerová, po povinných cvikoch viedla s veľkým náskokom. Vychádzajúca hviezdička Gabriela Seyfertová si vyskákala striebro.
Maškovej vylepšila náladu záverečná exhibícia. „Taký milý večer, ako sme prežili v nedeľu, pomôže na všetko nepríjemné zabudnúť.“
Rakúsku prevahu v súťaži jednotlivcov umocnil obhájením titulu Danzer. Najlepšou voľnou jazdou – dostal za ňu od rozhodcov aj dve šestky – predstihol krajana Schwarza.
Návrat do Bratislavy mal zlatú príchuť pre ruský športový pár Ľudmila Belousovová, Oleg Protopopov – tiež obhájili prvenstvo. Vtedy už známi Leningradčania dostali za umelecký prejav dve šestky. Domáci pár Agnesa Wlachovská, Peter Bartosiewicz pre indispozíciu partnerky voľnú jazdu súťaž nedokončili, skončil trinásty.
Jedno prvenstvo predsa ostalo doma: na Európa bále v hoteli Devín za kráľovnú krásy vyhlásili Bohunku Šrámkovú, najsympatickejším krasokorčuliarom sa stal Rus Alexander Gorelik – pred Ondrejom Nepelom.
…a keď za zvukov znelky zhasli svetlá a v hľadisku sa rozsvietili plamienky zapaľovačov a prskaviek, vstúpili mnohým slzy do očí…
Tak príťažlivo a srdečne sa končil šampionát.
2001: Ruskú hegemóniu narušili len talianski tanečníci
Tak znel slogan majstrovstiev Európy 2001. Otvárací ceremoniál vzdal poctu aj legende – bratislavský rodák Ondrej Nepela, 5-násobný majster Európy, trojnásobný majster sveta a olympijský víťaz by v úvodný deň šampionátu oslávil päťdesiatku (zomrel vo veku 38 rokov).
Kým medzi prvými (1958) a druhými (1966) uplynulo osem rokov, Bratislava na tretie hostiteľstvo čakala tri a pol dekády. Vráskami sa prejavili aj na vzhľade starnúceho zimného štadióna. Obavy, či bude dôstojným stánkom pre významné podujatie, organizátori rozptýlili obetavosťou. Postarali sa o príťažlivý interiér a uspokojivé technické podmienky, aktérom pripravili príjemné prostredie.
Najlepšie sa v ňom predviedli ruskí reprezentanti. Získali tri zo štyroch titulov, dve tretiny z celkového počtu medailí. Na najvyššom stupni nestáli len v tanečných pároch, zlato si vytancoval taliansky pár Barbara Fusarová-Poliová, Maurizio Margaglio.
Foto: SITA/AP, David J. Phillip
Slovenskí reprezentanti ostali ďaleko za medailovými pozíciami, avšak dosiahli najlepšie výsledky v ére samostatnosti. Aj tak sa zmenila situácia na domácej krasokorčuliarskej scéne. Najvyššie, na 7.mieste, skončili medzi športovými pármi súrodenci Oľga a Jozef Beständigovci. „Je to satisfakcia za to, že sme po zdravotných problémoch dreli a napriek chýbajúcim medzinárodným konfrontáciám vydržali,“ hodnotil 22-ročný Jozef.
S 10. miestom netajil spokojnosť aj Róbert Kažimír. Pred domácim publikom mu narástli krídla, životne odjazdil krátky program i voľnú jazdu: „Dúfam, že to nebola moja najlepšia voľná jazda, tá, verím, ešte len príde. Mám viac sebavedomia i motivácie pred majstrovstvami sveta,“ uviedol pre Pravdu.
Zuzana Babiaková vyše sedem mesiacov po pôrode čakala viac než trináste miesto. Nevyšla jej kvalifikácia, po krátkom programe a voľnej jazde sa z 15. miesta posunula o dve vyššie. Prítomnosť všetkých obhajcov titulov dala súťaženiu zaujímavý náboj. Jedným z vrcholov bol súboj 18-ročného Jevgenija Pľuščenka s 20-ročným Alexejom Jagudinom. Lepšie nervy i vyššiu kvalitu podloženú skokovou kaskádou ukázal mladší Pľuščenko. Z piatich šestiek, ktoré rozhodcovia udelili na ME, dostal tri (po jednej mali talianski tanečníci a športový pár Jelena Berežná, Anton Sicharulidze).
„Zvládol som všetko, čo som mal. Celú sezónu mám zatiaľ výbornú,“ konštatoval Jevgenij. Po súťaži žien patril stupeň víťaziek Ruskám, kopíroval umiestnenie z Viedne spred roka. Z najvyššieho sa usmievala Irina Slucká, striebro brala Maria Butyrská, bronz Viktoria Volčkovová.
Symbolicky – jedno zlato predsa ostalo doma. Na záverečnom bankete v Parku kultúry a oddychu odovzdal predseda Slovenského olympijského výboru František Chmelár úspešnej trénerke Hilde Múdrej najvyššie domáce olympijské ocenenie: zlaté kruhy.
Nadchádzajúci štvrtý európsky šampionát spája s predchádzajúcim bratislavským Lukáš Csölley. „V roku 2001 som pomáhal zbierať z ľadu kvetiny a v kútiku duše som tajne sníval, že by som aj chcel súťažiť medzi európskou elitou. Vydržal som – a teraz sa mi to splní,“ vyznal sa nedávno slovenský reprezentant. S talianskou tanečnou partnerkou Fedricou Testa sa stali tvárami tohtoročných ME.