„Bude to posledná previerka pred európskym šampionátom v Bratislave – ak sa naň nominujem,“ vraví slovenská reprezentantka žijúca v USA. Včera popoludní trénovala na zimnom štadióne v Bratislave-Ružinove.
Ako ste zatiaľ spokojná so sezónou?
Zatiaľ mám celkom dobrú sezónu. Začala som ju tu v Bratislave na Nepelovom memoriáli. Zajazdila som pekne. Potom som súťažila v Milwaukee a v Pekingu. Tam som zajazdila ešte lepšie. Tešila som sa z toho. Videla som, čo dokážem, keď trénujem tak, ako som trénovala. Dúfam, že je to dobrý signál do najbližšej budúcnosti. Stále sa usilujem zlepšovať sa.
Z ktorého výkonu ste mali najlepší pocit?
V Milwaukee som zajazdila čisto, urobila som si osobný bodový rekord. Bolo to o trošku lepšie než v Pekingu.
Menili ste niečo vo vašich vystúpeniach?
Zmenila som krátky program. Vrátila som sa v k tomu z minulého roka. Aj doterajší sa mi páčil, ale nemal správny fíling. Dúfam, že staronový mi vyjde lepšie. Trochu som v predchádzajúcom mala problém v tréningu so skokmi. Tie sú v krasokorčuľovaní najdôležitejšie.
Máte z nejakého prvku obavy? Ktorý je pre vás najnáročnejší?
Každá jazda je náročná, nič nemôžem podceniť, musím sa koncentrovať na každý element, ako ide. Za najnáročnejšiu považujem kombináciu dvoch trojitých skokov v krátkom programe. Žiada si najväčšiu koncentráciu, berie veľa energie.
Čím najviac chcete presvedčiť rozhodcov – akým tromfom?
Možno elegantným korčuľovaním. Budem jazdiť s úsmevom a dúfam, že všetky skoky zvládnem.
Považujete účasť na šampionáte štyroch krajín v Třinci za generálku na majstrovstvá Európy?
Áno aj nie. Viem, že pred majstrovstvami Európy budem musieť ešte viac trénovať. Keď som si predtým dávala nejaké ciele, niekedy vyšli a tešila som sa. Niekedy nie – a bola som smutná. Preto chcem v Třinci zajazdiť tak, aby som z toho mala dobrý pocit.
Koho považujete za najväčšiu konkurentku?
O konkurencii nerozmýšľam, sústreďujem sa sama na seba. Keď odjazdím to, čo viem, nemusím kontrolovať ostatné súperky. Uvidím, na čo to bude stačiť.
Bude pre vás niečo špeciálne korčuľovať na európskom šampionáte pred zaplneným bratislavským hľadiskom, ktoré vás bude povzbudzovať?
Dúfam, že sa na šampionát nominujem. Veľmi sa na to teším, lebo pred veľkým obecenstvom nekorčuľujeme často. Teraz budem doma, verím, že príde viac divákov – a budú ma podporovať.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Ako vyzerala vaša doterajšia príprava?
Vyšpičkovala som sa na podujatie v Milwaukee a na Grand Prix v Pekingu, čo bolo pred vyše mesiacom. Potom moja forma trochu klesla, bolo náročné sa udržiavať v plnom tréningu, lebo som mala veľa študijných povinností, aj veľa skúšok. Pred pár týždňami som opäť začala naplno makať. Uvidíme, aké to bude. Špičkujem sa na majstrovstvá Európy.
Vysokoškolské štúdium vás v príprave nelimituje?
Trochu limituje, ale to mi prospieva. Keď mám viac starostí, všetko mi ide lepšie. Študujem medzinárodný biznis, som v druhom ročníku. Štúdium je dosť náročné, mala som osem predmetov. Je to kombinácia matematiky a ekonomiky, baví ma to. Som v polovici druhého ročníka, skúšky som už spravila.
Vedia vaši spolužiaci, že reprezentujete Slovensko v krasokorčuľovaní?
Vedia. Veľmi mi pomáhajú a rešpektujú ma. Už aj vedia, kde je Slovensko.
Američania už neľutujú, že reprezentujete Slovensko?
Neviem, dúfam, že to oľutujú… (spontánne sa zasmeje).
Ako využijete mesiac do majstrovstiev Európy?
Zavŕšila som semester, v škole mám prestávku. Mám čas venovať sa teraz korčuľovaniu, budem veľa trénovať. Chcem sa dostať do najlepšej formy. Keď som najviac unavená, na tréningu odjazdím najlepšie jazdy. Keď ich zvládnem pod únavou a stresom, znamená to, že som v dobrej forme. Pripravovať sa budem v Amerike, na šampionáte by som sa chcela priblížiť k bodovému hodnoteniu z Milwaukee – alebo ho ešte zlepšiť.
Ako vyzerá váš tréningový deň?
Doteraz to bolo spravidla tak, že ráno som šla do školy, odtiaľ do New Jersey, približne tri hodiny som trénovala na ľade. Vrátila som sa do školy – a potom som ešte strávila hodinu v posilňovni. Dvakrát do týždňa som chodila na ľad aj pred školou. Vtedy som vstávala o pol šiestej.
Chodievate v New Yorku aj na hokej?
Občas chodievam – na zápasy Rangers, na Islanders nie. Škoda, že v Rangers už nehrajú Slováci ako pred pár rokmi, keď tam hral Marián Gáborík i viacerí českí hokejisti.
Ako zvyknete osláviť vianočné sviatky? Dodržiavate slovenské tradície?
Dodržiavame. Rada by som bola na Vianoce na Slovensku s celou rodinou, no musím trénovať, tak sa vrátime. Budem s rodičmi a s mladšou sestrou. Stromček už máme, darčeky si rozdáme 24. decembra, v Amerike si ich dávajú na ďalší deň. Teším sa, mama varí podľa typických slovenských receptov, pečie slovenské zákusky. Najviac mi chutia vanilkové rožky. Možno po Vianociach budem musieť zvýšiť dávky v telocvični, aby som nebodaj nepribrala.