Prvých päť až šesť bránok sleduje z vrcholu a následne sa bleskovo presunie k televízii. „Poď, poď, hlasno som povzbudzoval a po prejazde cieľom radostne vykríkol,“ vraví Boris Vlha, brat novej slovenskej lyžiarskej superstar.
K bielej perine si obaja privoňali už odmalička. Ich otec totiž prevádzkoval bufet na Čertovici a neskôr v Jasnej, kde Petra kreslila prvé lyžiarske oblúky. V pätnástich svoju mládežnícku kariéru uzavrel a odvtedy podporuje mladšiu sestru. Ostatné štyri roky s ňou jazdí aj na preteky. V nedeľu vo švédskom Aare sa dočkal jej najväčšieho úspechu.
„Vidieť ako v dvadsiatich víťazí vo Svetovom pohári je neopísateľný zážitok. Poriadne si to stále neuvedomujem. Vedel som, že má formu, ale absolútne som nečakal, že to príde takto skoro. Prvenstvo ma šokovalo. Ani si nepamätám, čo som jej v cieli povedal. Bol som vo veľkej eufórii,“ približuje svoje pocity 24-ročný liptovský rodák.
Po 11. a 7. mieste v úvodnom slalome SP v Aspene strhla talentovaná lyžiarka zo seba nervozitu i prílišný rešpekt. „V Aspene sa snažila najmä dokončiť, aby si udržala vyššie štartové číslo. V Aare už nič podobné neriešila. Chcela ísť čo najlepšie a útočiť na víťazstvo. Aj keby náhodou vypadla, stále by ostala v najlepšej tridsiatke. Obe jazdy zvládla s čistou hlavou a bravúrne,“ dodáva.
Práve psychickú stránku považuje jej brat za najsilnejšiu zbraň. "Po prvom kole sa jej druhá Nórka Lösethová pýtala, ako sa cíti pred druhou jazdou. Petra jej s úsmevom povedala: v pohode. Určite má istú trému na štarte, ale nie je príliš veľká. Je súťažný typ a čoraz viac si uvedomuje, čo chce dosiahnuť. Tvrdou prácou na tréningoch a správnym myslením to potvrdzuje.
Teraz budú na ňu zvýšené očakávania a uvidíme, ako sa s tým popasuje," tvrdí jej súrodenec. Na súťažiach ju sprevádza posledné štyri sezóny a je členom jej realizačného tímu. „Som akoby jej tretia ruka, nosím jej vodu, bundu a snažím sa pomáhať, kde sa len dá. Navyše sme na seba zvyknutí, rozumieme si, máme výborný vzťah a určite to prospieva aj jej psychike. Rád jej pripravím aj nejaké chutné jedlo. Najčastejšie šaláty alebo kuraciu rolku so zapekaným syrom v smotanovej omáčke.“
Po životných pretekoch čas na búrlivú oslavu neostal. V nedeľu v noci odcestovali spolu s trénerom Ivanom Iľanovským do Osla a po ceste vyložili Petru v Trondheime na letisku. „My sme pokračovali dvadsať hodín loďou do Kielu a odtiaľ sme sa včera presunuli domov. Keďže sme predtým boli na Európskom pohári v Nórsku, prepravovali sme hromadu materiálu a lyží. Cestovali sme v kuse takmer dva dni,“ doplnil.
Peniaze na kariéru mladej športovkyne išli doteraz z veľkej väčšiny z rodinného rozpočtu. Otec Igor Vlha podniká v strojárstve, kde pracuje aj jeho syn. „Som vyučený strojár. Máme päť typov strojov, ktoré ovládam. Brúsim, frézujem, zváram či repasujem. Najviac roboty je v teplejších mesiacoch. V zimnej sezóne sa môžem pokojne zobrať a ísť so sestrou,“ uviedol nadšenec motokrosu.
Tretia žena aktuálneho poradia SP v slalome vždy inklinovala k mužským športom. „Má rada futbal a s loptou nažongluje aj päťdesiatkrát bez toho, aby jej padla. Obľubuje aj motorky. Raz som bol s kamarátom na ulici a zrazu počujeme hlasný zvuk. Vytiahla moju krosku a povedala mi, že som nebol doma, tak sa nemala koho opýtať. Raz ju naháňali aj policajti,“ dodal s úsmevom.
Druhým dychom priznáva, že jej najväčšou vášňou je lyžovanie. V sľubne sa rozvíjajúcej kariére jej pomáha aj krajanka Veronika Velez-Zuzulová. „Je to jej vzor. Keď sme boli mladší, sledovali sme ju v televízii a fandili jej. Pamätám si, že sa s ňou chcela odfotiť a raz si od nej pýtala aj kartičku s podpisom. Vždy sa jej túžila vyrovnať a na jej vzostupe má leví podiel,“ uzavrel.