Do Soči, kde rozdelia vo februári olympijské medaily, pôjde v pozícii spolupracovníka americkej televíznej spoločnosti NBC. A ako obhajca práv homosexuálov.
Na ľade nedosiahol ani zďaleka toľko úspechov ako Jevgenij Pľuščenko či krajan Evan Lysacek, ale publicitou sa im minimálne vyrovnal. Spočiatku pútal pozornosť aj výkonmi – stal sa juniorským majstrom sveta (2001), trikrát vyhral americký šampionát a na MS 2008 získal bronz. Po zimnej olympiáde vo Vancouvri dokončil len jedny preteky, ale v Amerike sa stal hviezdou. Objavoval sa v televíznych šou, na večierkoch celebrít, realizoval sa ako módny návrhár.
V januári 2011 vydal Weir autobiografiu Welcome To My World (Vitajte v mojom svete), v ktorej priznal, že je gay. „Keď som pozeral v televízii Pretty Woman, zistil som, že sa mi viac páči Richard Gere než Julia Roberts. To, že som gay, je len veľmi malá časť toho, kým som. Ale je to niečo, čo patrí k mojej osobnosti,“ uviedol krasokorčuliar.
O jeho sexuálnej orientácii sa špekulovalo už predtým. Weir neváhal vykorčuľovať na ľad v ružovom kostýme, špúlil perami a krútil bokmi. Publikum ho vnímalo pozitívne ako šoumena, ale medzi pretekármi či rozhodcami vyvolával protichodné reakcie. Pre mnohých bol skôr paródiou na mužské krasokorčuľovanie. Vo verejnosti je stále vžitý predsudok, podľa ktorého krasokorčuliar sa rovná homosexuál. Weir ho podľa svojich kritikov ešte priživoval.
V roku 2010 pobúril zasa ochrancov zvierat, ktorým sa nepáčilo, že súťaží v kostýme s líščou kožušinou. „Uvedomujem si, že kožušnícky priemysel je špinavosť a robí zvieratám hrozné veci. Ale nie je to pre mňa v živote to najdôležitejšie. Všetci krasokorčuliari majú korčule z kráv, lenže to sú, pravda, iba kravy,“ reagoval vtedy svojsky Weir.
Američan sa v ostatnom čase často vyjadroval k zákonu proti homosexuálnej propagande, ktorý platí v Rusku, dejisku najbližšej zimnej olympiády. Weir je pritom paradoxne veľkým obdivovateľom ruskej kultúry či jazyka. Zbiera suveníry s motívom rozprávkovej postavičky Čeburaška a ruskí fanúšikovia po ňom dokonca pomenovali asteroid. Na Vianoce 2011 sa tiež oženil s atlantským právnikom Viktorom Voronovom, Rusom židovského pôvodu.
„Zákon, ktorý vám zakazuje, aby ste vystupovali na verejnosti ako homosexuál, považujem za strašný. Určite do Soči odcestujem a podporím našich bratov a sestry. Nemám strach. Ak má zatknú, tak pôjdem do väzenia,“ povedal Weir zámorským novinárom. Opäť však odmietol akékoľvek úvahy o bojkote hier. „Pre športovcov, ktorí sa na olympiádu tvrdo pripravujú, by bol bojkot najhorším riešením.“
Weir začal korčuľovať pomerne neskoro, v dvanástich. Impulzom bola pre neho súťaž krasokorčuliarok, ktorú sledoval v televízii. V pivnici potom skúšal skoky a s korčuľami vyrazil na zamrznuté kukuričné pole na rodinnej farme. Od roku 2007 ho viedla ukrajinská rodáčka Galina Zmievská. Napriek medaile z MS 2008 vo Švédsku Weir najradšej spomína na olympiádu vo Vancouvri, kde skončil šiesty. „Predviedol som svoj najlepší výkon v živote. Bol som vtedy na seba veľmi hrdý,“ uviedol pred dvoma rokmi v rozhovore pre MF Dnes.