Trináste miesto v superkombinácii, pätnáste v slalome a sedemnáste v obrovskom slalome tvoria spolu so siedmou priečkou Veroniky Velez-Zuzulovej v slalome najúspešnejšie vystúpenie na MS v histórii samostatného Slovenska. „Takéto výsledky som ani nečakal. Dúfam, že moje miesto na prilbe už nezostane prázdne a že sa nájde konečne nejaký sponzor,“ vravel v rozhovore pre Pravdu a TASR Adam Žampa.
Ako hodnotíte svoje vystúpenie na majstrovstvách sveta?
Ako veľmi vydarené. Sníval som o tom, aby som sa dostal do prvej pätnástky. V obrovskom slalome mi chýbalo 32 stotín, ale v slalome to tesne vyšlo. Je to skvelý pocit. Pomôže mi to aj v zlepšení si slalomového čísla do pretekov Svetového pohára. Mal by to byť posun o päť-šesť pozícií, ale v najlepšej tridsiatke stále nie som.
Ako je možné, že v slalome ste predviedli v 2. kole najrýchlejšiu jazdu a zdolali ste aj majstra sveta Marcela Hirschera?
Štartovné číslo urobilo svoje. V prvom kole som mal s vysokým číslom 36 už trochu rozbitú trať a vytiahol som to na 24. miesto. V druhom kole som šiel siedmy v poradí, naplno, a vyšlo to. Vyhrať 2. kolo, a ešte na majstrovstvách sveta, to je perfektné. V cieli mi gratulovali zástupcovia mojej lyžiarskej firmy ako aj priateľka, ktorá sa modlila, aby to vyšlo.
Slalomári stále spomínajú, aké dôležité je mať nízke štartové číslo v 1. kole. V čom teda spočíva výhoda nízkeho čísla?
Uvediem to na príklade: keď máte hladký asfalt na pretekovom okruhu pre autá, ide sa po ňom výborne. Ak je však asfalt hrboľatý a kolesá odskakujú, nejazdí sa dobre a spomaľuje vás to. Aj v lyžovaní je to tak, že na rozbitej trati lyže odskakujú. Preto je lepšie ísť medzi prvými s nižším číslom. Stačí, že vám na jednej bránke odskočí päť stotín, dokopy je na trati 60 bránok a v cieli to robí tri sekundy. Znižovanie čísla je však postupný proces. V mužskom slalome treba ísť krok za krokom. Takých, ktorí vystrelili ako kométy, bolo málo.
Na svetovom šampionáte vám po pretekárskej stránke vyšlo takmer všetko. Bolo aj niečo, s čím ste neboli spokojný?
Výhrady mám k tomu, že nás Rakúšania stále berú ako súčasť východného bloku. Myslia si, že Slovensko nemá pretekárov, ktorí by mohli patriť do špičky. Dali nás do hotela, ktorý nebol dobrý. Bol to nejaký Landhaus, kde sa o všetko starala jedna rodina. Keď som sa bol pozrieť u Francúzov alebo Švajčiarov, bolo to niečo úplne iné. Organizátor sa snaží ušetriť na slabších krajinách. Všetky malé federácie bývajú v takýchto hoteloch. Neviem, prečo nemôžeme bývať v rovnako kvalitných hoteloch, keď je to za rovnaké peniaze. Veronika je v slalomovej špičke, ja sa k nej približujem, zviditeľňujeme Slovensko, a stále nič.
Majstrovstvá sveta sú náročné aj na kondíciu. Najmä pre tých, ktorí absolvujú väčšinu súťažného programu. Ako ste to zvládali?
Jazdil som v kuse dvanásť dní. Vynechal som len klasický zjazd. Zabrať mi dalo super G, ale aj superkombinácia a medzitým zjazdové tréningy. Pred slalomom som sa necítil vôbec dobre, bolel ma chrbát aj nohy. Bol to náročný program, ale niektorí jazdci, ako Kostelič alebo Pinturault absolvovali ten istý program ako ja, a výsledky mali oveľa lepšie ja. Mám sa čo zlepšovať.
Do konca sezóny zostáva ešte niekoľko pretekov. Aké máte najbližšie ciele?
Už mám pred sebou len jeden slalom Svetového pohára v Kranjskej Gore. Chcem tam zabodovať, aby som sa posunul vyššie v štartovnej listine. Na finálový slalom do Lenzerheide sa asi nedostanem, to by som musel byť v Kranjskej Gore do 3. miesta. Obrovské slalomy budú ešte dva – v Ga-Pa a Kranjskej Gore. Všetko je možné, ale to by som potreboval byť dvakrát do desiateho miesta, aby som sa dostal finálovej dvadsaťpäťky. Zatiaľ máme na ten termín objednané letenky do ruského Soči, kde bude finále Európskeho pohára.
„S Adamom Žampom sme veľmi spokojní, naplnil naše očakávania. Celý čas jazdil vo veľkej pohode. Dá sa povedať, že pri každom štarte spravil dobrý výsledok. A jeho druhé slalomové kolo bolo úžasné,“ povedal predseda Úseku alpských disciplín Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA) Milan Trstenský.