Rodák z mestečka Mégeve získal pred druhou svetovou vojnou štyri tituly majstra sveta a bronz na zimnej olympiáde 1936 v Garmisch-Partenkirchene. Po vojne sa stal uznávaným lyžiarskym inštruktorom. Namiesto dovtedy preferovaného pluhu presadzoval štýl paralelných oblúkov. Trénoval francúzskych, amerických i kanadských zjazdárov, bol dizajnérom moderných francúzskych lyžiarskych stredísk v Courcheveli, La Plagne a vo Flaine a spolupracoval pri vývoji lyží.
Vďaka výbornej fyzickej kondícii vynikal vo viacerých športoch. Hral hokej, venoval sa atletike, lanárili ho do profesionálneho cyklistického tímu, no on dal prednosť horám. Pamätný v jeho živote bol rok 1937, keď sa oženil a v Chamonix vyhral ako prvý lyžiar v histórii na jednom svetovom šampionáte slalom, zjazd a kombináciu. Na zimnej olympiáde v Ga-Pa 1936 mu k tretiemu miestu gratuloval aj Adolf Hitler. „Prišiel a podal mi ruku. Pôsobil ako celkom neškodný chlapík. Keď som si po rokoch uvedomil, kto v skutočnosti bol, mal som z toho zvláštny pocit,“ spomínal Allais.
Na lyžiach bojoval aj v druhej svetovej vojne. Po porážke Francúzska sa stal členom partizánskej skupiny Battaillon du Mont Blanc a len o vlások unikol zatkutiu, čo by v jeho prípade znamenalo istú smrť. Po vojne vyrazil za oceán. Svoj lyžiarsky štýl propagoval v Kanade, v Čile či v amerických strediskách Sun Valley a Squaw Valley. V roku 1949 sa dostal na obálku magazínu Life.
K stým narodeninám blahoželalo svojmu hrdinovi celé Mégeve. Štyristo lyžiarskych inštruktorov vytvorilo na svahu pôsobivú scenériu. Hoci sa v deväťdesiatke zrazil na svahu so snoubordistom a zlomil si ruku, lyže odložil až minulý rok na odporúčanie lekárov. Každý deň však trávil niekoľko minút na stacionárnom bicykli.
Autor jeho životopisu Gilles Chappaz napísal: „Ako prvé si na ňom všimnete oči modré ako ľadovec a opálenú pleť lyžiarskeho inštruktora, ktorá kontrastuje s bielymi vlasmi. Allais mal všetko: Šťastie, vkus, cit i talent.“