Bola to dáma, ktorá v roku 1948 vyhrala v priebehu šiestich týždňov na korčuliach majstrovstvá sveta, Európy i olympijskú súťaž.
Scottová získala okrem medailí z krasokorčuliarskych podujatí množstvo ďalších ocenení. Trikrát dostala Trofej Lou Marsha pre najlepšieho kanadského športovca, uviedli ju do Medzinárodnej ženskej športovej siene slávy. Vo vlasti bola veľmi populárna, Kanaďania ju nenazvali inak než sweetheart – zlatíčko.
S krasokorčuľovaním začala v siedmich rokoch v Ottawe. V pätnástich vyhrala domáci šampionát, v sedemnástich pózovala pred objektívom svetoznámeho fotografa Jusufa Karsha. V roku 1947 sa priatelia a známi poskladali Scottovej, jej mame a trénerovi na cestu do Európy. Vo švajčiarskom Davose vyhrala európsky a v Štokholme aj svetový šampionát.
Po návrate domov ju vítalo v Ottawe 70-tisíc ľudí, deti dostali v škole prázdniny a kapela vyhrávala skladbu Let Me Call You Sweetheart (Dovoľ mi vravieť ti zlatíčko). Krasokorčuliarka dostala symbolické kľúče od mesta a k nim nový žltý kabriolet, ktorý však musela vrátiť, keď jej viceprezident Medzinárodného olympijského výboru Avery Brundage pohrozil zákazom štartu na Hrách – ak dar prijme.
O rok neskôr vyrazila Scottová do Európy znovu. Najskôr vyhrala európsky šampionát v Prahe, kde mohli naposledy súťažiť aj zámorskí pretekári (kategóriu mužov vyhral Američan Dick Button). Začiatkom februára dosiahla na olympiáde vo St. Moritzi najcennejšie víťazstvo v kariére. V náročných podmienkach (ľadovej ploche pod holým nebom dali zabrať hokejisti i teploty tesne nad nulou) predviedla skrátenú štvorminútovú zostavu, po ktorej sa jej rozžiarili modré oči. Fotografia, na ktorej nesú Scottovú na ramenách dvaja hokejisti z tímu Ottawa RCAF Flyers (vybojovali pre Kanadu olympijské zlato), obletela svet.
Krátko po triumfe v St. Moritzi zavŕšila Kanaďanka úspešné európske turné prvenstvom na MS v Štokholme. Doma ju čakalo opäť srdečné privítanie. Premiér Mackenzie King ju zahrnul komplimentmi a fabrika na výrobu hračiek začala vyrábať bábiku s jej podobizňou.
Scottová po roku 1948 opustila amatérske súťaže, jazdila ľadovú revue. Vydala sa za svojho agenta, usadili sa v Chicagu, kde sa venovali chovu koní. S hrdosťou niesla olympijskú pochodeň pred ZOH 1988 v Calgary i ZOH 2012 vo Vancouvri.