Päť rokov jazdia za Zuzulovou. Je to adrenalín, tvrdia Levičania

"Maťo sa zatváril, že nerozumie. Jeho manželka a dcéra povedali, že je nezmysel ísť v zime do Chorvátska, ale už bolo rozhodnuté. Vtedy v roku 2007 sme boli v Záhrebe prvý raz. Ešte sme neboli nijaký fanklub. Iba sme si kúpili lístky a fandili. Už vtedy nám niektorí domáci vraveli, že nie sme normálni, keď sme pricestovali takú diaľku až zo Slovenska, aby sme niekoho povzbudili. Neviem prečo, ale mne to pripadalo úplne normálne, aj keď sa vlastne neviem lyžovať,” spomína Roman Kaliarik, šéf levického fanklubu Veroniky Zuzulovej.

To boli nesmelé začiatky. Ale v januári 2008 už kamaráti z Levíc zobrali do Záhrebu aj svoje deti, nechali si vyrobiť prvý transparent so Zuzulovej menom, ktorý im vyhotovil jej manažér Róbert Magát. Odvtedy sa v chorvátskom hlavnom meste objavujú stále a v tomto roku ich bolo už štrnásť – sedem dospelých a rovnaký počet detí. "Prvý raz s deťmi – to bola dovolenka v štýle filmu s Tebou mě baví svět a bol to pre nás fantastický zážitok. Po Záhrebe sme sa rozhodli, že pôjdeme Veroniku povzbudiť aj do nemeckého Zwieselu a tam sme konečne spoznali aj samotných Zuzulovcov,” tvrdí Kaliarik.

Stretli sa skoro ráno v deň pretekov na recepcii jedného z miestnych hotelov, kde si mali vyzdvihnúť akreditácie. Keď ich Veronika zbadala, zľakla sa, že sú to nejakí pre ňu neznámi novinári. "Vzápätí prišiel za nami pán v bunde s nápisom Slovakia a predstavil sa ako Zuzula Timo. My sme to pochopili tak, že je z tímu Zuzulovej a odpovedali mu, že aj my sme. Po tomto drobnom nedorozumení sme zistili, že je to Veronikin otec. Keďže preteky pre zlé počasie zrušili, išli sme sa aspoň poďakovať za vybavenie akreditácií. A z toho poďakovania vzniklo skvelé priateľstvo, ktoré trvá už päť rokov,” spokojne rekapituluje hovorca Zuzulovej fanklubu.

Za štyri a pol sezóny sa partia z Levíc stala neoddeliteľnou súčasťou pretekov Svetového pohára v ženskom slalome. So svojimi autami už najazdili tisícky kilometrov. Najčastejšie je ich vidieť v Záhrebe, slovinskom Maribore, rakúskych strediskách Semmering, Lienz či Flachau.

"Ak sa dejisko pretekov nachádza 600 až 700 km od nášho bydliska, je to v pohode. K tomu treba prirátať finále Svetového pohára, ak sa tam Veronika dostane. Boli sme v roku 2008 v talianskom Bormiu aj vlani vo švajčiarskom Lenzerheide a to boli neskutočné zážitky,” hovorí ďalší z levických fanklubákov Emil Truska. Keď prišli do Bormia, zistili, že si rezervovali hotel priamo oproti Zuzulovcom. Veronika mala vtedy špičkovú formu a druhým miestom vo finálových pretekoch spečatila svoju bronzovú priečku v sezónnom hodnotení Svetového pohára. "Oslava bola fantastická. Prenajali sme si na jeden večer neďaleký bar a cítili sme sa tam výborne,” podotýka Roman.

Ešte väčšiu ochotu zažili minulý rok v Lenzerheide. Aby ušetrili na ubytovaní, prenajali si karavan a dorazili s ním do dedinky pod Alpami, kde sa jazdilo finále SP. Tam im majiteľka jedného z miestnych hotelov vyšla maximálne v ústrety. "Nemali sme dopredu nič dohodnuté, ale dali nám priestor na parkovanie, zaviedli ich elektrinu do karavanu, dostali sme kľúče do hotela, kde sme mohli využívať sprchy, saunu a aj kompletné wellness,” vyratúva Roman. Emil po chvíli dodáva: "Keď sme si zaplatili kávu, majiteľka prikázala čašníčke, aby nám vrátila účet, že my sme špeciálni hostia – fanúšikovia, ktorí nebudú nič platiť. Dokonca sa nám ospravedlnili, že nám dali späť švajčiarske franky a nie eurá, keďže sme zaplatili kartou.” A opäť bolo čo oslavovať. Zuzulová sa vtedy vrátila do absolútnej špičky. V Lenzerheide skončila tretia a celkovo vo Svetovom pohári v slalome piata.

O fínskom Levi sa hovorí ako o mieste, ktoré nemajú slalomárky vôbec v láske. Nachádza sa ďaleko na severe Európy až za polárnym kruhom a nikomu sa tak ďaleko nechce cestovať. Levickí fanúšikovia si vyskúšali aj to. "Na novembrovej oslave narodenín mojej dcéry ma oslovil Maťo Haško, že či nepôjdeme na najbližšie preteky do Fínska, hoci sme tam museli letieť. Keď sme požiadali o akreditácie, reakcia bola taká, či to myslíme naozaj vážne tak ďaleko cestovať. Kamarát Maťo však veľmi túžil zažiť pravú fínsku zimu so Santa Clausom, a tak sme išli. Bol to fantastický zážitok. Napriek tomu, že Veronika na tréningu spadla a zlomila si rebrá, skončila na 5. mieste a nechápala, keď nás tam zbadala. Navyše sme sa tam spoznali so slovenskou veľvyslankyňou či veľvyslancom Chorvátska,” hovorí Roman.

Každý špás niečo stojí a cestovanie po Európe za Zuzulovou nie je lacné. Dá sa približne vypočítať, na koľko vyjde jedna sezóna pravidelného fanúšikovania? "Tá minuloročná s piatimi-šiestimi pretekmi, ktoré sme navštívili, nás vyšla celý fanklub na 6200 eur. Je v tom zahrnuté cestovanie, strava, hotely. Jasné, že si to financujeme všetko sami. A hoci u množstva ľudí to vyvoláva úsmev a hovoria nám blázni, my ideme ďalej. Raz sa ma pán Zuzula spýtal: Roman, neoplatí sa ti to viac pozerať doma v telke? Odpovedal som, že nie. Kto to nezažil, nevie si to ani predstaviť. Je to adrenalín ako sviňa,” tvrdí Kaliarik. V tejto súvislosti vytiahol aj zaujímavú príhodu. Na istej slovenskej pumpe počas spiatočnej cesty domov z pretekov sa ich spýtali, koľko im platia Zuzulovci za to, že ich neustále naživo povzbudzujú. "Odvtedy sa stále zastavíme na tej pumpe a kupujeme si tam po pretekoch dennú tlač. Toho človeka, ktorý nám to povedal, sme však už odvtedy nevideli. Tvrdil, že nikto nič na tomto svete nerobí nezištne. My sme mu na to povedali, že práve má štyroch pred sebou, ktorí to robia,” vysvetľuje Emil.

Čo obnáša príprava na preteky a čo všetky si Levičania so sebou nesú? Tvrdia, že pred každou sezónou sa snažia vymyslieť niečo nové. "Tak ako Veronika mení svoje kombinézy, my meníme bannery. V priebehu roka kupujeme vlajky, oblečenie, máme aj zvonce a špeciálne vetrovky s nápismi Slovakia. Najnovšie sme si dali urobiť magnetky na autá, aby všetci vedeli, odkiaľ sme a komu fandíme. Po príchode Veroniky do cieľa sme začali vypúšťať vystreľovacie konfety. Vo Flachau nám to zakázali, že je to pyrotechnika. Tak sme im to odpálili priamo pri vstupe na štadión,” vraví Roman.