GLOSA: Švédi opäť búšili a zabávali. Dali gól, mohli aj viac, ale iné je podstatné...

Úvod to však bol strhujúci a kto musel súrne na toaletu, prišiel o veľa. Švédi si totiž po spálenej príležitosti Slovákov opäť obliekli „bratislavské dresy“. Hrali ako pred mesiacom. Búšili a zabávali. Dali gól, mohli aj viac, ale iné je podstatné…
Tak ako na Tehelnom poli, ani v Štokholme Slovensko na lopatky nepoložili.
Iste, poviete si, „čo z toho, keď body zostali na severe“, ale takúto vlastnosť naši futbalisti proti silnejším súperom v nedávnej minulosti často netasili. Z nepoddajnosti sa postupne stáva pravidlo.
Švédi boli lepším mužstvo, predovšetkým individuálnymi schopnosťami Slovákov jasne prevyšovali. Boli jedovatí v útoku, trošku ťarbaví a veľkorysí v obrane. Koledovali si a veľká škoda, že Škriniar a spol. to nevyužili.

Hoci aj autorovi pomerne dlho trvalo, kým uznal, že Francesco Calzona mužstvo posunul, paradoxne po prehranom zápase vo Švédsku mu inak nedá.
Slovensko tam nepricestovalo v ideálnom rozpoložení. Niektoré opory mu chýbali, iné nastúpili po dlhšom výpadku a ďalšie bez poriadnej zápasovej praxe.
Náročná situácia a zranenia Vavra s Dudom boli už iba „nechceným bonusom“ navyše.
Priznávame, neverili sme vo vyrovnanú partiu. Ťažko sa totiž hrá so „slabšími kartami“ proti miestnym esám. Akokoľvek klišoidne to znie, dá sa to jedine tak, že veríte. Kolektívu a v jeho súdržnosť.
V slovenskom národnom tíme je momentálne niečo dobré a vzrušujúce.
