Keď slovenská vláda nepostavila nemocnicu, prečo by mala štadión? Chvalabohu, že som v '98 skončil, za socializmu sa mal šport lepšie
Foto: TASR, Jakub Kotian
Bronzový medailista z OH 1988 v Soule Jozef Lohyňa (61) si však s pýchou pozrel výkony bronzového Mateja Beňuša či štvrtej Anny Karolíny Schmiedlovej.
„Slovenský šport je o jednotlivcoch. Súkromných projektoch rodičov, ktoré dokazujú, že systém u nás nefunguje už od revolúcie,“ vraví.
Sledovali ste olympiádu?
Popri pracovných povinnostiach a rodine som si pozrel napríklad atletiku či basketbal. Sledoval som strelkyne – Danku Bartekovú a Zuzanu Rehák Štefečekovú. Najviac ma potešilo, že vyhral Novak Djokovič.
Fandíte mu?
Pekný príbeh aj kvalitný tenis. Skompletizoval svoju zbierku. Páčila sa mi aj Anna Karolína Schmiedlová. Škoda, že jej v závere trochu došli sily, ale odohrala skvelý turnaj.
Hovorila, že olympijský tlak je iný. Máte takú skúsenosť aj vy?
Jednoznačne. Niektorí ho zvládnu a iných zomelie. Videli sme to pri našich aj v Paríži. S majstrovstvami sveta či Európy sa to nedá porovnať.
Foto: ŠTARTFOTO: JÁN SÚKUP
Slovensko získalo jedinú medailu vďaka bronzovému Matejovi Beňušovi, ale aj tri štvrté miesta. Nechýbal kúsok šťastia?
Niekto má smolu, niekto šťastie. Beňuš postúpil do finále ako predposledný a nakoniec sa na jeho stranu priklonilo aj vo finále. Bez neho to nejde.
Paríž 2024 bol pre Slovensko najslabšou letnou olympiádou. Ideálny čas na to, aby sa veci pohli správnym smerom?
Slovenský šport je na tom zle už 20 rokov, hovorím to stále dookola. Vždy sa to medailami zaobalilo – V Pekingu či Riu de Janeiro. Najviac to vidieť na kolektívnych športoch. Slovinci, Chorváti či Srbi sú podobné veľké krajiny ako my a majú tam tímy.
Prečo Slovensku chýbajú kolektívne športy pod piatimi kruhmi?
Jednotlivcov dokážu vychovať rodičia ako súkromné projekty, ale pri kolektívoch to chce systém a ten na Slovensku nefunguje už dlhodobo.
Slovenská tenistka Anna Karolína Schmiedlová po návrate z Paríža
Politické špičky sa pýšia slovenskými športovcami. Robia pre nich dosť?
Vždy sa smejem, keď počujem, že šport a politika sa nemajú spájať. To sú spojené nádoby. Lenže šport nie je kľúčovou zložkou spoločnosti. Pozrite sa na iné sektory.
Nemáme hotové diaľnice, tá do Košíc mala byť už dávno hotová. Keď slovenská vláda nepostavila ani jednu nemocnicu – súkromnú nepočítam – prečo by mala štadión? Kolabuje zdravotníctvo i školstvo. Politici zabúdajú na ľudí.
Každý, kto je pri moci, si najskôr napchá do vreciek a potom s tým pomôže známym. Odfotiť sa so športovcami je pekné, ale pridaná hodnota je z ich strany pre šport i ďalšie odvetvia nulová.
Vediete športový klub. Je to na Slovensku náročné?
Mám občianske združenie, kde robíme všeobecnú prípravu. Nešpecializujeme sa len na zápasenie, hoci chodíme aj po turnajoch. Prežívam. Ak však chceme dosahovať úspechy, musí prísť profesionalizácia v kluboch či oddieloch. Chýbajú odborníci. Prečo? Pretože ich štát nechce zaplatiť.
Športovci hovoria o 10, 15 či 20 rokoch prípravy. Nevidíte problém aj v tom, že po výmene vládnych predstaviteľov každé štyri roky a niekedy aj skôr chcú naštartovať nový systém, ktorý sa ani nestihne rozbehnúť a už ho nahradí ďalší?
Keď šport potrebuje peniaze, ide za politickými špičkami. Lenže pre nich je to investícia bez zisku. Preto miznú haly a pribúdajú nákupné centrá.
Čítajte viac Gesto olympijského výboru v závere OH vzbudilo rozruch: Výsmech našim športovcom, kritizovali ho Rusi
Máte pocit, že to počas vašej kariéry fungovalo lepšie?
V kolektívnych športoch sme patrili k najlepším na svete, lebo existoval kvalitný školský systém. Hrávali sme jedna škola proti druhej basketbal, futbal, hádzanú. Kde sme dnes, 30 rokov od revolúcie? Smutný pohľad.
Keď rodičia nemajú dostatok financií na drahé potraviny či služby a ešte majú aj suplovať štát pri výchove dieťaťa, z ktorého by mohol byť olympionik, skončí v osemnástich a ide do školy alebo do práce.
Výnimoční športovci ako Michal Martikán, bratia Hochschornerovci, Peter Sagan či Petra Vlhová to vďaka rodičom pretlačia. Všetko to však sú jednotlivci.
Takže tvrdíte, že keď pod piatimi kruhmi uvidíme slovenský kolektív, sme na správnej ceste?
Podľa mňa áno, len neviem, kedy sa toho opäť dočkáme. V Československu to fungovalo aj vďaka vojenskej prezenčnej službe.
Čo prinášala?
Dva roky po škole ste si nemuseli hľadať prácu a mohli ste pokračovať v športovej príprave. Narukoval som, keď som mal dvadsať. Dostal som benefity od ministerstva vnútra či armády a mohol som sa stopercentne sústrediť na šport.
Keby ste to chceli robiť dnes, podľa tabuliek slovenských športových centier dostanete menší plat ako predavačka. Aká je to motivácia? Radšej pôjdem za lepšie peniaze do skladu alebo za pokladňu, prípadne robiť čašníka do Nemecka či na sever Európy a bez stresu z toho, či ma z rezortu nevyhodia, ak nezískam medailu.
Načo by som sa venoval vrcholovému športu? Niektorí sa budú hnevať, že propagujem socializmus. Nemali sme sa lepšie, bola to zlá doba, nie však pre šport. V ňom fungoval systém a preto boli aj výsledky a nielen v zápasení Demokracia mala spraviť zo športu výkladnú skriňu Slovenska.
Čítajte viac Je to diabol! Ukrajinská legenda odovzdala zlato ruskej rodáčke. A slávny Bubka žne nenávisť
Keď sme pri zápasení, čo poviete na výkony Tajmuraza Salkazanova na olympiáde v Paríži?
Nebudem to hodnotiť. Na to sú reprezentačný tréner a vedenie zväzu. Nech si to zhodnotia. Situácia dospela do fázy, kedy nemáme vlastných zápasníkov a tak nakupujeme zo zahraničia. Čakáme, že nám cudzinci získajú medaily.
Salkazanov i jeho tím hovorili o zlatej medaile, ale po dvoch prehrách skončili expresne rýchlo.
Išli s bubnom na zajace a tak to dopadlo. Radšej som si pozrel americkú, japonskú či iránsku školu. Páči sa mi smer, ktorým sa tieto krajiny vyberajú.
Reprezentačný tréner Slovenska Erik Cap naznačil, že hoci Rusi a Bielorusi na OH 2024 neboli, ich vplyv v zápasení je veľký. Čo na to poviete?
Ak máte medzi rozhodcami či funkcionármi svojich zástupcov, ten vplyv je cítiť. USA, Rusko, Japonsko, Čína – všetci z lobingu ťažia. Bežná vec. Slovensko takéto osobnosti nemá. Prečo?
Lebo sú vo vedení zápasníckeho zväzu ľudia, akí sú. Darmo potom reprezentačný tréner vyplakáva. Človek by sa mal vedieť aj správať, nie ako hulvát. Rozhodcovia si to všímajú a keď sa to opakuje, v sporných rozhodnutiach vás nepodržia.
Čítajte viac Džentlmen, ktorý obracal súperov na ražni. Lohyňa zobral Sovietom medailu, Američania mu tlieskali v stoji
Stávalo sa to aj vám?
Nikdy. Mal som u rozhodcov dobré meno. Aj keď sme cestovali za hranice. Keď ste arogantný, takí budú aj k vám. V škole nás učili: Ak chceš, aby sa k tebe ľudia správali dobre, správaj sa k nim dobre aj ty. Platí to aj dnes.
Experti, tréneri i niektorí športovci sa obávajú, že OH 2028 v Los Angeles môže byť pre Slovensko ešte menej úspešné. Aj vy ste pesimista?
Som rád, že som ukončil kariéru v roku 1998. Dosiahol som dosť a už vtedy slovenský šport začal stagnovať. Pokračuje to aj teraz a je mi z toho smutno. Štátni i športoví predstavitelia si musia sadnúť, zhodnotiť si Paríž a dohodnúť sa na niečom pred Los Angeles.
Budú to pekné hry a snáď k tomu prispejú aj Slováci. Veľké veci by som však neočakával. Šport je odrazom spoločnosti. Tá je rozdelená, agresívna a plná nenávisti. Do tejto polohy ju dostali politici lebo štvú proti sebe jedného proti druhému. A keď nefunguje štát ako taký, nemôže ani šport.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ