Aj z auta na mňa kričali, ako hrá Schmiedlová. Jedinému Slovákovi v pelotóne radili, ako na Van Aerta. Vraj to nie je ťažké

Martin Prosnan | 01.08.2024 13:54

Foto: ČTK / Brychta Jan

Do Paríža dorazil len v utorok a v centre športového sveta si stále zvyká. Lukáš Kubiš (24) bude v sobotu jediným Slovákom, ktorý sa postaví na štart cyklistických pretekov. Žiadna pretekárska svorka, zvolenský rodák bude na všetko sám.

„Zavolajte mi, prosím, o desať minút, ešte večeriam,“ napísal nám, keď sme sa k nemu snažili dostať po telefonickej linke.

Po chvíli sa však ozýva sám…

Slávna gymnastka Simone Billesová vraví, že strava v olympijskej dedine je až príliš zdravá. Prezradíte, čo ste mali na tanieri?

Patrím medzi tých, ktorí na takomto dôležitom podujatí radšej nevymýšľajú. Štandardne som si naložil cestoviny s kuracím mäsom a ako dezert dal cheesecake. Mám pocit, že každý si tu môže vybrať, jedla je požehnane.

Aj cyklistovi na mieru?

My sme v tomto trošku špecifickí, náš svet je väčšinou o ryži a cestovinách. Nie sme a ani nemôžeme byť v tomto smere nároční.

A chutilo vám?

Som tu druhý deň a čo som si naložil, to som aj zjedol. Strava je kvalitná, vôbec nerozumiem výhradám. Cestoviny vôbec nie sú rozvarené, čo ma dosť prekvapilo. Lebo keď sa varí vo veľkom, pravidelne sa to stáva.

Viacero členov americkej výpravy sa už nahlas posťažovalo…

Fakt? Asi sú dosť nároční, zrejme im chýbajú hamburgery. (smiech)

Povedzte, čo všetko ste stihli v stredu, tri dni pred štartom?

Hneď ráno sme vybehli na tréning, prešli sme si nájazd pretekov, zhruba dvesto kilometrov po okolí a miestnych dedinkách. Je to úsek, ktorý privedie pelotón na záverečný okruh do Paríža.

Je dobré, keď si to človek môže najprv prejsť. Okrem toho som veľa nestihol, raňajky, tréning a teraz večeriam. Takže vlastne len jem, jazdím a o chvíľu pôjdem spať.

Plánujete pred pretekmi vybehnúť na niektoré z mnohých podujatí?

Nebudem mať veľa času, lebo vo štvrtok si chcem zasa vyskúšať samotný parížsky okruh, kde budeme posledné desiatky kilometrov krúžiť dookola. Až potom si pôjdem po svojom.

Čo tak ísť večer na semifinále Karolíny Schmiedlovej?

Sledujem to. Aj v stredu, keď hrala proti Češke Barbore Krejčíkovej, mi chalani z auta kričali priebežný stav. A keď sme si sadli na kávičku, chvíľu sme zápas sledovali aj na obrazovke. Karolína je naozaj skvelá, veľmi jej držím palce.

Cítite už predštartové šteklenie?

Nie som z tých, ktorí by stresovali, nebodaj mali nejakú nevoľnosť. Počas sezóny máme XY štartov, dokážem sa od toho odfiltrovať. Ale rozumiem trebárs chodcom, majú tri či štyri preteky za rok, príde hodina H a musia podať maximálny výkon, lebo najbližšiu šancu tak skoro mať nebudú. Naopak, my toho máme habadej.

Znamená to, že olympijské preteky sú pre vás len jedny z mnohých?

Ale kdeže, prosím, len tam nič také nepíšte. Od začiatku roka sa pripravujem predovšetkým na tieto preteky, ani majstrovstvá Slovenska, ani žiadne podujatie, na ktorom som štartoval predtým alebo potom, nemajú u mňa takú váhu, ako olympiáda.

Bol som na pretekoch Okolo Slovenska, Česka či Grécka, všetko sú to svetové podujatia, kde štartuje aj elita, všade som to poňal ako prípravu na Paríž.

Je to veľmi zvláštna pozícia, keď je cyklista sám vojak v poli, že?

Naozaj veľmi špecifická. Celkovo budú tieto preteky iné, pelotón bude mať 90 jazdcov, všetci sme však zvyknutí na násobok tohto čísla. Sám som zvedavý, ako to vypáli, samotný vývoj môže byť úplne iný ako na štandardných pretekoch.

Skúste vysvetliť, v čom to bude pre vás náročnejšie oproti klasickým pretekom?

Som tu jediný Slovák, o bufet sa budem starať sám. Pre bidon, gél či tyčinku mi do auta nikto iný neskočí. A pritom si budem musieť dávať pozor, aby som tam šiel v správnom čase, nie keď sa v pelotóne začnú diať veci.

Tým, že to budú šesťhodinové preteky, miniem veľmi veľa fliaš, to si hádam ani nedokážete predstaviť. Pretekár z nich len nepije, ale sa aj oblieva. Bude to vlastne neustála jazda hore-dole medzi autom a „balíkom“.

Foto: ČTK / Brychta Jan

To bude stáť veľmi veľa síl, nie?

Dobrý pretekár dokáže na občerstvovačke v aute energiu naopak ušetriť. Keď jazdíme vo väčšom tíme, na túto dôležitú, ale málo docenenú prácu, sú určení jazdci, ktorí nejdú na výsledok. Takého mať po ruke tentoraz nebudem.

Dá sa vôbec v takomto prípade uvažovať nad nejakou taktikou?

Všetko sa dá. Budeme sa pozerať na najväčšie tímy, za ktoré jazdia topfavoriti. Situáciu však väčšinou posúdite až na desiatom, či pätnástom kilometri.

Predpokladám, že hoci budeme jazdiť za krajiny, v pelotóne prebehnú aj nejaké interné tímové taktiky. Ani v tomto prípade si však nedokážem pomôcť, lebo z českého tímu Elkov, za ktorý jazdím, som tu sám.

A nejaká skrytá dohoda s pretekármi, ktorí budú v podobnej situácii ako vy?

To je dokonca v rozpore s paragrafmi Medzinárodnej cyklistickej federácie (UCI). V pelotóne však často platia aj akési nepísané pravidlá, šprintérske tímy zvyknú spolupracovať na likvidácii úniku, ale toto nebude ten prípad. Olympiáda je veľmi špecifická, aj tímová réžia tu má svoje limity.

Naznačujete, že medzi sebou budú súperiť aj favorizovaní Belgičania?

Isteže, majú tam Evenepoela či Van Aerta, obaja budú chcieť vyhrať. Aj pre nich to je náročná pozícia.

Niekto – menej znalý – by mohol poradiť, aby ste sa za nich zavesili…

Veru, to je nápad. (smiech) Ako hovoril môj tréner ešte z juniorských čias, že stačí ísť za hviezdou v háku a potom ju len prešpurtovať. Vraj to nie je nič zložité.

Juraj Sagan šiel pred tromi rokmi do úniku a bol dosť dlhý čas v záberoch televíznych kamier. Neláka vás to?

Túto variantu skôr neočakávam, lebo únik, už iba skrz to, že pelotón má 90 ľudí, bude skôr len propagačný. Pretekať sa začne až v posledných hodinách.

270 kilometrov, 2800 nastúpaných metrov – poriadna porcia, z kontinentálnej cyklistiky na takéto dávky zvyknutý nie ste. Nebude to problém?

Takéto preteky naozaj často nemávame, ale nájdu sa také, kde sme šesť hodín v sedle. Nie je to však štandard ani pre World Tour tímy, možno len Miláno – San Remo, na iné si nespomínam. Každý však doma trénuje päť, šesť, sedem hodín. Uvidí sa teda až na trati.

V sobotu by sa malo ochladiť na znesiteľných 26 stupňov. Dobrá správa, však?

Počas tréningu mi ukazovalo 33. Na teploty som však pripravený, nemám s nimi problém. Ani v izbe nemám klimatizáciu, no aj keby som ju mal, nezapnem ju. Dokonca ani v aute si ju nepúšťam. Je to dobrá aklimatizácia na vyššiu teplotu, telo potom lepšie ekonomizuje výdaj.

Páči sa vám v olympijskej dedine?

Určite. Som rád, že tu môžem byť, lebo v Tokiu som sa do nej nedostal. Človek tu stretne svetové hviezdy z rôznych športov, je to pre mňa fascinujúce. Ale nepýtajte sa ma, koho som už stretol, lebo dokopy som tu hodinu aj s cestou.

Andy Murray zbiera odznačiky. Máte aj vy nejaké?

To je klasika, len cestou na raňajky či večeru si už odo mňa viacerí pýtali ten slovenský. Žiaľ, všetky mám zatiaľ zabalené v taške, musím ich vytiahnuť, lebo keď nedám, nič nedostanem. A nejaké by som predsa len na pamiatku chcel.

Je niečo také, čo by ste si v Paríži určite nechceli nechať ujsť?

Veľmi rád by som šiel na tenis, lenže turnaj vyvrcholí cez víkend a ja mám vlastné preteky, nechcem zbytočne plytvať energiou. Obdivujem Španiela Carlosa Alcaraza, jeho by som si rád pozrel.

V nedeľu však budem mať voľno, niekam určite vybehnem. Najskôr za nejakými Slovákmi, aby som ich povzbudil.

S akým výsledkom budete z Paríža odchádzať spokojný?

Keď si budem môcť povedať, že som do toho dal všetko a potvrdia to aj čísla. Verím, že to tak bude, lebo za celý rok som odviedol kus dobrej práce. Už sa len teda dobre najesť, vyspať a v sobotu to vypukne.