Zlatý Železný mal dva mercedesy. Až potom začali atléti zarábať
Foto: Reuters, DAVID W CERNY
Alfonz Juck (61) sa vypracoval na špičkového atletického manažéra, štatistika, organizátora i funkcionára. Zúčastnil sa na pätnástich majstrovstvách sveta kráľovnej športov. V minulý týždeň sa v Budapešti začal v poradí 19. šampionát, z ktorého bude komentovať priame televízne prenosy.
Nechýba svetovej atletike osobnosť, akú predstavoval Jamajčan Usaim Bolt?
Chýba. O tom niet pochýb. Bola to persóna, ktorá oslovovala aj ľudí, ktorí sa o atletiku nezaujímali.
Úzko ste spolupracovali. Zostali ste v kontakte?
Som v kontakte s jeho manažérom. Bolt má stále nabitý program, množstvo mediálnych a komerčných povinností. To sa začalo už v čase, keď bol aktívny šprintér.
Ľudia si často mysleli, aké veľké peniaze zarobil behaním. Ale to nebola ani desatina z toho, čo zarábal zo sponzorských zmlúv. Posledný šprint absolvoval na MS 2017, ale ešte žije z rôznych komerčných aktivít.
Z čoho pramenila jeho veľká popularita?
Bol jednoducho výnimočný. Mal nielen medaily a rekordy, ale aj obrovskú charizmu. Keby ste na ulici zisťovali, či ľudia poznajú meno Bolt, asi by väčšina vedela, o kom je reč. Ale keby ste sa spýtali na Duplantisa, asi najlepšieho súčasného atléta, rekordéra v skoku o žrdi, mám obavy, že by ho nepoznali.
Kto je Bolt súčasnej atletiky? Duplantis?
Takého nemáme. Americký šprintér, majster sveta na dvojstovke Noah Lyles robí rôzne netradičné ťahy, pred pretekmi chodí v obleku na rozcvičovaciu plochu a tam sa prezlieka do športového, spieva, je aktívny na sociálnych sieťach, robí všetko pre svoj imidž, ale k Boltovi má stále ďaleko. V minulosti sa k nemu čiastočne približoval americký šprintér a skokan Carl Lewis.
Čítajte viac Pohroma a sklamanie pre Holandsko, bežkyňa spadla metre pred cieľom. Česi v úžase krútili hlavami po zisku medaily
V čom?
Aj on dokázal vypredať štadión. Mal auru a zarábal veľké peniaze. Spomínam si na veľký míting v Budapešti v roku 1984. Bolo to krátko po losangelskej olympiáde, kde Lewis získal štyri zlaté. Keď zakľakol do blokov, bolo hľadisko plné. Keď dobehol, skoro všetci odišli, hoci míting bol v polovici.
Ako manažér mítingu Zlatá tretra ste dotiahli Bolta deväťkrát do Ostravy. Dlho pôsobíte aj na P-T-S. Nebola šanca, aby zavítal aj do Bratislavy či neskôr do Šamorína, kde sa súťaže konali?
Na nijakom inom mítingu na svete Bolt toľkokrát neštartoval ako práve v Ostrave. Šanca, aby sa predstavil na P-T-S, nikdy nebola.
Keď bol na vrchole, bratislavský míting prežíval krízu, niekoľko rokov sa vôbec neuskutočnil. Druhý problém bol finančný. Organizátor musel zložiť štartovné, čo bola prvá podmienka, keď ju nemohol splniť, debaty, či Bolt príde alebo nie, boli úplne zbytočné.
Prezradíte výšku štartovného?
To nemôžem, ale pre lepšiu predstavu poviem, že sa blížila k celkovému rozpočtu P-T-S…
Bolt drží svetové rekordy na stovke i dvojstovke, utvoril ich pred 14 rokmi. Pri viacerých iných sú dátumy ešte staršie. Prečo sa nedarí ich tak dlho pokoriť napriek rôznym výhodám modernej doby?
To by sme museli rozoberať disciplínu po disciplíne, dôvody sú rôzne. Ale rekordy stále padajú. Platí to napríklad na stredných a na dlhších tratiach.
Najmä ženy sa úžasne zlepšujú. Mnohí to pripisujú kvalitnejším tretrám. Využíva sa aj svetelná signalizácia. Okolo pretekárov beží svetelný pás, dá sa nastaviť tak, že bežcom ukazuje potrebné tempo na rekord, kedy treba pridať, kedy spomaliť…
Čítajte viac Je rusofób a snaží sa to zakryť. Šéf ruských atlétov ostro kritizuje hlavu medzinárodnej organizácie
Nepriblížili sa už niektoré výkony k hraniciam ľudských možností?
To je večná téma, o ktorej sa často diskutuje. Ľudstvo sa otázkami o hraniciach jeho možností zaoberá vo všetkých sférach.
Počul som o tom hovoriť aj veľkých šampiónov, akými sú Bolt, Powell, Duplantis a ďalší. Ich záver bol vždy rovnaký – hranice neexistujú. Sotva si niekto trúfne povedať, že toto nikdy nebude možné, lebo aj história to už neraz vyvrátila.
Myslíte si, že človek raz môže zabehnúť napríklad stovku za deväť sekúnd?
To neviem, ale netvrdil by som, že sa to na sto percent nemôže stať. Kedysi bol neprekonateľný Beamonov rekord v skoku do diaľky z roku 1968 výkonom 890 cm. Prekonal ho až Powell v roku 1991. Ale je pravda, že ho drží dodnes, teda už vyše tri desaťročia…
Niektoré rekordy sa zrodili v období, nad ktorým sa neraz vznášalo podozrenie z nedovolenej podpory. Sú všetky čisté?
To je veľká a ťažká debata. Medzinárodná federácia zvažovala a mnohí to odporúčali, aby sa napríklad využil príchod nového tisícročia, aby sa všetky rekordy zakonzervovali a začali evidovať nové. Nestalo sa to.
Je otázka, aký by bol dôvod, ktorý by obstál, aby sme niekomu odobrali rekordy. To sa dnes ťažko dokazuje. Nebolo to jednoduché obdobie. A ak aj niekto bral nedovolené prostriedky, nemal istotu, že bude úspešný. Vždy za tým musela byť tvrdá práca. Dnes sú rôzne vymoženosti, ktoré atlétom pomáhajú.
Napríklad?
Lepšie tretry, regenerácia, kvalitná strava, vitamínové doplnky, ktoré sú ešte v norme, ale hranica medzi povoleným a nepovoleným je vždy tenká.
A občas sa narodia také výnimočné typy ako Bolt. Preto si netrúfam povedať, že nejaký rekord už nik neprekoná. Dajú sa však utvoriť aj technické prekážky a začať evidovať rekordy odznova.
Aké?
Zmenia sa jednoducho podmienky. Dajú sa zvýšiť prekážky, zaviesť ťažšiu guľu, zmeniť ťažisko oštepu…
Čítajte viac Legendárny Ukrajinec Bubka po 22 rokoch skončil. Ublížili mu prepojenia na Rusko
To sa už aj stalo…
V júli 1984 hodil Uwe Hohn oštep do vzdialenosti vyše 104 metrov a hrozilo, že najlepším už nebude stačiť futbalové ihrisko. Objavili sa aj obavy o bezpečnosť. Zakázali staré oštepy a na nových posunuli ťažisko o štyri centimetre dopredu.
Výkony boli o desať metrov kratšie. Neskôr sa oštep ešte raz upravoval. V nových podmienkach utvoril svetový rekord v roku 1996 český atlét Jan Železný, ktorý do rozdelenia Československa pôsobil v banskobystrickej Dukle. Platí dodnes.
Najbradatejší svetový rekord vlastní na 800 metrov Jarmila Kratochvílová, zabehla ho ešte v pamätnom roku 1983, keď sa konali prvé majstrovstvá sveta v atletike a ona na nich získala dve zlaté – na 400 i 800 metrov…
Kratochvílová utvorila svetový rekord pred premiérovými MS v Helsinkách na mítingu v Mníchove, kde mala štartovať pôvodne v úplne inej disciplíne.
Aj z toho vidieť, ako bola famózne pripravená. K jej rekordu sa zatiaľ súčasné bežkyne ani nepribližujú.
História MS sa začala písať pred 40 rokmi, v čase, keď už všetky veľké športy mali dávno svoje šampionáty. Prečo tak neskoro?
Atletickí funkcionári dlho chránili výnimočnosť olympijských hier. Atletika bola na olympiáde vždy šport číslo jeden.
Keď sa na čelo konzervatívneho vedenia svetovej atletiky dostal Primo Nebiolo, dochádzalo k zmenám, Talian vedel plávať aj v biznisových vodách, začali sa predávať televízne práva, reklamné plochy a podobne.
Dovtedy si atletika strážila štatút amatérskeho športu, ak sa objavovalo štartovné, tak nanajvýš pod stolom. Odmeny za výkon a výsledok neexistovali.
Čítajte viac Radikálne premeny, tituly na MS, podozrenia z masívneho dopingu. Československé legendy z oválov nespoznáte
Kedy sa začala situácia meniť?
Na 4. MS v Štuttgarte 1993. Atléti už videli, že medzinárodná federácia stále viac bohatne a oni z toho nič nemajú, začali rebelovať. Vyhlásili, že ak nič nedostanú, nebudú štartovať.
Šampionát sa konal v Nemecku a Nebiolo vybavil, že všetci majstri sveta dostanú mercedes. Teda stále nie peniaze. To isté platilo o dva roky v Göteborgu.
Bolo to však neudržateľné, lebo napríklad Železný mal už dva mercedesy, boli mu zbytočné. O dva roky neskôr v Aténach už rozdeľovali prvý raz financie za umiestnenia.
Akú odmenu zinkasujú najlepší na šampionáte v Budapešti?
Každý majster sveta dostane 70-tisíc dolárov, víťazná štafeta 80-tisíc.
Ako jediný na Slovensku a jeden z mála na svete ste zažili 15 svetových šampionátov. Máte na nejaký špeciálne spomienky?
Každý bol čímsi výnimočný. V roku 1991 som sa zúčastnil na mojich prvých MS, kde padol legendárny svetový rekord v diaľke, Powell prekonal Beamona. Tam som sa zoznámil s jeho trénerom a neskôr som ho dotiahol na P-T-S.
Na MS 1997 vybojovala Šárka Kašpárková v trojskoku zlato, to bol môj prvý manažérsky úspech. Nemôžem zabudnúť na MS 2009 a Boltove fantastické rekordy. Na MS 1995 som prvý raz komentoval televízne prenosy, o dva roky neskôr sa nám narodilo jedno z detí. Jediný raz som nebol pri pôrode.
==== Pustila vás manželka? ====
Na tom sme sa dohodli už v zime, nevedeli sme, že pôrod vyjde presne na obdobie MS, ktoré boli v Aténach.
Máte osem detí. Ako ste stíhali starostlivosť o rodinu s vaším množstvom aktivít?
To bola zásluha manželky. Mala obrovské pochopenie. Teraz to už nie je problém, najmladšie dieťa má 21 rokov, najstaršie 38, sú už samostatné. Atletika mi zaberala množstvo času odmalička.
Už ako chlapca ma nadchli štatistiky, venoval som sa im od desiatich rokov. Postupne mi pribúdali v atletike rôzne úlohy. Na P-T-S 1984 som napríklad prvý raz robil hlásateľa, mal som 21 rokov.
V tejto pozícii som pôsobil aj v ďalších ročníkoch. Aj o tri roky neskôr, keď Bubka skočil v Bratislave svoj prvý svetový rekord.
Čítajte viac Stovka za 21 sekúnd? Bežkyňa sa ani nezmestila do záberu kamier, v krajine budú padať hlavy
Prvý šampionát v Helsinkách je spojený s obrovským úspechom československej atletiky. Získala štyri zlaté a obsadila v hodnotení krajín štvrté miesto. To sa už nikdy neopakovalo…
V tom čase sa zišla skvelá generácia. Kratochvílová, Kocembová, Bugár, Fibingerová, Pribilinec… Okrem štyroch zlatých získala československá výprava aj tri strieborné a dve bronzové medaily.
V tom čase existoval systém vrcholovej atletiky, pracovala špeciálna komisia, ktorá všetko riadila a usilovala sa vypiplať atlétov na vrchol sezóny, čo sa aj darilo.
Česká atletika mala aj po rozdelení federácie skoro v každom období nejaké svetové osobnosti, na Slovensku chýbali…
Aj v československej ére mali Česi vždy viac úspešných atlétov. Sústreďovali viac zdrojov, mali kvalitnejších trénerov, viac skúseností, atletických štadiónov, tartanových dráh.
U nás sa sem-tam objavili nejaké osobnosti, ktoré držali s nimi krok. Napríklad chôdza bola vždy doménou Slovákov, v nej sme boli úspešnejší.
A v súčasnosti? Aká silná je slovenská atletika?
Máme vždy zopár jednotlivcov, ktorí sú schopní ako-tak držať krok so svetom. V nominácii do Budapešti je deväť atlétov, čo približne zodpovedá našej realite. Ale treba dodať, že z tejto deviatky je päť chodcov, teda v našom silnom odvetví.
Vidieť, že v chôdzi máme silnejšie trénerské zázemie, ktoré má skúsenosti, ako pripraviť atléta na šampionát. My sme sa vždy sústreďovali na to, ako ho dostať na MS. Ale už menej, aby tam bol aj úspešný.
Čo znamená byť úspešný vo svetovej konkurencii?
Dosiahnuť výkony na hranici svojich možností, slovenského rekordu, postúpiť z rozbehov, kvalifikácií… Lebo len zúčastniť sa je málo.
Všetka česť trénerom, ako je napríklad Naďa Bendová, ktorí dokážu pripraviť zverencov, aby neboli na veľkom podujatí len do počtu. Nie vždy to platilo, ale musím povedať, že do budúcnosti som optimista.
Z čoho vychádzate?
Zlepšuje sa infraštruktúra. Otvorilo sa viacero štadiónov a dráh, nielen areál v Banskej Bystrici. Konečne sú už aj na východe dráhy s umelým povrchom. V tomto nebola u nás atletika nikdy na tom tak dobre ako teraz. Ale to je len prvý krok.
Verím, že v budúcnosti sa to prejaví. Budú pribúdať atléti, tréneri a aj podujatia. V žiackej kategórii je záujem veľký, potom postupne klesá. Máme kopu disciplín, kde výrazne zaostávame.
Asi by nám pomohli aj tréneri zo zahraničia. Tak to fungovalo aj inde. Belgičania majú odrazu aj vrhačov, ktorých nikdy predtým nemali.
Čítajte viac Slovenská rekordérka, miláčik národa. Forster sa po návrate domov neubránila slzám
Aké šance dávate slovenským atlétom v Budapešti?
Každý z chodcov nastúpi aspoň v jedných pretekoch. Škoda, že náš najlepší Úradník je zranený a nebude štartovať. Podľa mňa si môžu zlepšiť osobné rekordy a útočiť na prvú polovicu výsledkovej listiny.
Ďalší štyria atléti? Hrašnová má množstvo skúseností, budú to jej siedme MS. Ak by postúpila do finále, bude to príjemné prekvapenie.
Bežci Volko, Forster, Gajanová sú slovenskí rekordéri a ak zopakujú svoje optimálne výkony, je reálne, že postúpia do semifinále. Dostať sa do finále bude pre všetkých už mimoriadne náročné.
Vidíte niekoho z talentovaných atlétov, ktorí by sa mohli v blízkej budúcnosti objaviť aj vo finále?
Ambície atlétov nikdy striktne neohraničujem, ale momentálne nevidím nikoho, kto by mohol atakovať svetové medaily.
>Kto na šampionáte vynikne, stane sa jeho hrdinom?
Očakávam, že zažiaria severské hviezdy, žrdkár Duplantis, bežci Warholm na 400 m prekážok a Ingerbrigtsen na stredných tratiach.
Ambiciózny plán má Hassanová, Holanďanka s etiópskym pôvodom, ktorá chce získať tri zlaté na 1500, 5000 i 10 000 metrov. Na šampionátoch ide najmä o výsledky, umiestnenie. Rekordy sú reálnejšie v technických disciplínach. Očakávam, že dva-tri padnú.
