V pelotóne jazdia výkonnostné kone, dajte im „horák“ a na druhý deň sa nepostavia na štart. Sagan je iný level

Nedávno na ňu zlákal aj svojho slávneho parťáka a na video takmer nahral jeho pád. „Ale to je celý Sagan, posaďte ho na čokoľvek a pôjde na hranici možností. Nikdy sa nebude len tak voziť,“ usmieva sa pražský rodák, ktorý si užíva jazdu na prírodných tratiach posledných päť rokov.

Aj ste si odvtedy povedali, že „som to mal na ceste ešte skúsiť?“

Nie, žiadna takáto myšlienka nebola. Ani len podobná. Nie som typ človeka, ktorý by uviazol v minulosti. Je to uzavretá kapitola a ja sa dnes venujem iným záležitostiam. Spoluvediem jeden z najväčších projektov v horskej cyklistike na Slovensku – OKOEVERYWHERE.

S priateľkou Natáliou máme svoju značku oblečenia, vlastný tím, v ktorom sa venujeme mladým cyklistom a snažíme sa ich posúvať ďalej do sveta. Navyše, s chalanmi staviame oficiálne lesné cyklotrasy. A popritom – samozrejme – pretekám a robím online trénera. Je toho dosť, no napĺňa ma to.

Čítajte viac Sagan obracia list: Neprišiel som sa sem na niekoho hrať. Keď bude treba, opravím defekt alebo dám aj masáž

Ale odišli ste zo sveta, v ktorom sa točili pomerne solídne peniaze…

Človek začína v akomkoľvek športe s veľkou vášňou, ani u mňa to nebolo inak. Ak ho však chcete robiť vrcholovo, je to obrovská drina.

Poviem však príklad: keď som na horskom bicykli, tak hore kopcom sa tiež poriadne narobím, ale dolu svahom zažijem neskutočnú zábavu. Na cesťáku sa len zveziete a rozmýšľate, aká ďalšia drezúra vás čaká (úsmev). V teréne tiež pravidelne dosahujete veľa malých víťazstiev.

Akých?

Stačí, aby ste zákrutu prešli lepším spôsobom, alebo časť trate zvládnete ešte rýchlejšie ako predtým, všetko sú to malé impulzy, ktoré sa na horskom bicykli dejú na dennej báze. Viete, koľko sa nadriete na ceste, aby ste zlepšili svoju výkonnosť?

Hovorte…

Za päť rokov v profipelotóne som výkonnostne „vyrástol“ do dvoch percent. Človek sa nadrie kvôli každej maličkosti. A nezabaví sa pritom tak dobre, ako v teréne.

Najmä, keď treba pomáhať druhým…

Veď to. Keď ste domestik, akoby sa z toho vytrácalo nadšenie a zostane vám len robota. Bolo veľa dní, keď som vedel, že od štartu budem pracovať na druhých a hneď, keď sa vytvorí denný únik, ma pošlú dopredu a jednoducho budem ťahať pelotón.

Keď som tušil, že niečo podobné na mňa čaká, vytrácal sa zo mňa entuziazmus. Šiel som si to len odkrútiť – zrazu sa to podobalo tvrdej manuálnej práci.

Čítajte viac Sagan je vraj čarodejník, ale šťastie majú najlepší. Jeho pády už nie sú len náhoda, zhodujú sa oslovení experti

Trúfnete si povedať, koľko percent svetového pelotónu – keby si mohlo vybrať – sa pôjde radšej vyšantiť na horský bicykel?

Veľmi málo z nich by sa na to dalo. Nevedia to. Ak by ste spustili polovicu pelotónu dolu traťou – tak, ako som to urobil ja pred pár dňami s Peťom Saganom – tak na ďalší deň vám polovica z neho nenastúpi na preteky.

Vážne?

Naozaj. Nezvládli by to. Na to, že sú to profesionálni cyklisti, tak sú v tomto smere žalostní. Niečo ako výkonnostné kone – nastavené jazdiť rovno za nosom.

Samozrejme, nájde sa aj tam viacero šikovných borcov – viem, že Pogačar dokáže jazdiť na zadnom kolese, aj Alaphilippe má bicykel dokonale pod kontrolou, no väčšina jazdcov sa len celý život vozí na ceste. V teréne by boli kostrbatí.

Foto: Instagram Ivana Bačikovského

Peter Sagan Peter Sagan si horský bicykel užíva.

Čiže Sagan by bol v endure medzi nimi absolútnou špičkou?

Zatiaľ nie je úplne vyjazdený. Mathieu van der Poel a Tom Pidcock jazdia na horských bicykloch, s nimi by to mal ťažké. Ale Peter to v sebe má a predovšetkým sa nebojí. Ak sa nezraní, potom sa pomerne rýchlo dostane na veľmi vysokú úroveň.

Prečo ste si vybrali enduro a nie štandardné cross country?

Enduro je nová disciplína, čoraz populárnejšia. Aj čo sa týka predaja bicyklov, trail a enduro sú momentálne číslo jeden. Dokážete na nich prejsť krásnych turistických sto kilometrov v prírode, môžete s nimi zísť v „bike parkoch“ najťažšie zjazdy na Slovensku – je to univerzálny bicykel.

Keď som presedlal na enduro, pracoval som ešte v Bore a sprevádzal VIP sponzorov, nemal som veľa času. Na cross country ho potrebujete omnoho viac, je veľmi intenzívne. V endure môže ísť aj hoby pretekár svetovú sériu, môže sa porovnať s top jazdcami na Slovensku a v Česku.

Na čom ste museli po prechode do terénu najviac zapracovať?

Musel som dôjsť na to, že ak chcem zrýchľovať, potrebujem sa najprv upokojiť (úsmev). Keď som presedlal na horský bicykel – a to som nebol úplné drevo – tlačil som zbytočne na pílu, všade som chcel byť rýchlo.

Prebrzďoval som v zákrutách, potom som zasa zbytočne a veľa brzdil. No kľúč k úspechu je využiť celú trať, ísť plynulú jazdu. Tak, aby terén hral vo váš prospech. Detailov je veľa a mnohé z nich si opakujem dodnes.

Vyzerá to však celkom drsne, až nebezpečne…

Je to také nebezpečné, ako si to spravíte. Nemám pocit rizika, jazdím tak, aby som to mal pod kontrolou. Aj dnešné bicykle zvládnu oveľa viac ako kedysi.

Napriek tomu si tipneme, že za päť rokov ste mali aj nejaký úraz…

Ale na pumptracku (umelo vytvorený asfaltový okruh s množstvom klopených zákrut, vĺn a kopčekov, pozn. red.). Vykĺbil som si tam kľúčnu kosť a potrhal väzivá. Štyri mesiace som len ležal.

Foto: Instagram Ivana Bačikovského

Michael Kolář Michael Kolář vraví, že rýchla jazda v teréne zároveň znamená aj pokojná jazda.

Čo bolí viac – padnúť na asfalte alebo v teréne?

Jednoznačne na ceste. V prírode nejazdíte extrémnou rýchlosťou, tridsiatka je už dosť. Padáte v podstate do mäkkého, hlina je predsa len znesiteľnejšia ako asfalt. Navyše, máte aj chrániče. Keď však spadnete na ceste, ste minimálne zodratý.

A ešte jedna vec: často to vôbec nemáte pod kontrolou, lebo neraz skončíte na zemi aj vinou iných.

Pred pár dňami ste počas jazdy za Saganom natočili, ako na žilinskej enduro trati takmer prilbou zaryl do zeme. Šiel na hranici svojich možností?

(smiech) Miestami asi príliš tlačí. Ale to je Sagan, posaďte ho na čokoľvek a pôjde na limit. Nikdy sa nebude len tak voziť.

Čítajte viac Sagan sa cez víkend zabával v slovenskej prírode. Jeho parťák z profipelotónu zachytil, ako takmer ryl tvárou v zemi

Vidíte iskru v jeho očiach, keď si môže niečo takéto skúsiť?

Na ceste občas zašomre, „nech je už konečne po tréningu“ a rozmýšľa, čo bude robiť po ňom. No dajte mu do rúk horský bicykel a zostane na ňom, kým mu ho nevezmete. Vtedy ho to vôbec neťahá domov.

Neskúšali ste ho presvedčiť, aby sa od budúceho roka venoval aj vašej disciplíne?

Stále doňho rýpem, aby si to vyskúšal. V tejto chvíli je však rozhodnutý, že chce jazdiť cross country. Určite si to užije, je to iný charakter pretekov.

Usporiadatelia dokážu neraz vytvoriť až festivalové prostredie. Na ceste sa to nedá – tam je frmol, neustále sa presúvate, nikdy nezostávate na jednom mieste.

Od ďalšej sezóny budú práve horské bicykle hlavnou Saganovou náplňou. Bude to preňho viac šou alebo do toho pôjde naplno?

Ťažko povedať. Myslím, že skôr to druhé. Záleží to však aj od toho, čo všetko bude musieť popri tom robiť. Určite ho čakajú aj iné povinnosti.

Foto: Instagram Ivana Bačikovského

Michael Kolář, Peter Sagan Michael Kolář a Peter Sagan kedysi jazdili spolu aj vo svetovom pelotóne.

Podarí sa mu kvalifikovať na olympiádu do Paríža?

Netvrdím, že šanca je veľká, ale nejaká určite je.

Kedy ste naposledy sedeli na cestnom bicykli?

Pred dvomi mesiacmi na trenažéri. A vonku? Tuším minulý rok. Dnes som akýsi poloprofesionál, ktorý má aj mnoho iných aktivít – okienko na tréning sa zúžilo zo siedmich na dve hodiny. Na cestnom bicykli za ten čas veľký tréning ťažko urobíte. Museli by ste sa extrémne snažiť.

Ale dianie v profipelotóne asi sledujete aj naďalej…

Všímam si skôr iné veci. Napríklad, ako sa stravujú súčasní pretekári. Chcem zostať v obraze a vedieť, čo a ako sa robí v najvyššej lige. Občas si pozriem aj nejaké preteky, trebárs jarné klasiky. Videl som Paríž-Roubaix aj Okolo Flámska.

Tam vás Pogačar musel nadchnúť…

Trošku som to aj očakával. Je skvelý.

Čítajte viac Vraveli mu tučný, písali, že vyrástol ako Sagan - uprostred ničoho. Slovinci majú žijúcu legendu, no nie všetci jej fandia

Pre bežného športového fanúšika zostanete navždy tým, kto pomohol v Katare 2016 Saganovi k druhému titulu majstra sveta. Aj vám to občas niekto pripomenie?

Iste, sem tam sa to stane. Je príjemné, keď takáto spomienka aspoň na chvíľu ožije.

Ale na 250 kilometrov v púšti a štyridsiatich stupňoch Celzia by vás dnes asi nikto neprehovoril…

(smiech) Viete čo? Možno aj hej. Keby sme mali niečo natočiť alebo urobiť niečo zaujímavé, tak by som sa na to dal. Jednoducho to spojiť s čímkoľvek príjemným. Som za každú zábavu či výzvu.

Saganova kariéra sa po trinástich rokoch v profipelotóne pomaly skončí. Kde si ho predstavujete po kariére?

Ako športového riaditeľa určite nie. Domnievam sa, že mu učaruje horský cyklistický svet a okolo neho by sa mohol následne točiť aj jeho život. Určite to však nebude žiadna manažérska funkcia.

Čítajte viac Keď kráčal oproti mne Sagan, zrazu mi napadlo... Nie je zhýralý milionár

Čo Peter Sagan znamená pre Slovensko a slovenský šport?

Čo sa týka cyklistiky, nám – tu na Slovensku – to otvorilo dvere. Zrazu sa stala vážnym športom. Aj ľudia v zahraničí vnímajú Slovensko ako cyklistickú krajinu. Máme krásne hory, prírodu, ani cesty tu vôbec nie sú zlé, na bicykli sa tu krásne stratíte. Bez áut. To v zahraničí často nemáte.

A ako Sagan zmenil šport? Aj pred ním tu boli výnimoční športovci, no on bol prvý, kto dal o sebe vedieť takým výrazným spôsobom. Je zaujímavý a možno aj trošku výstredný.

Dokázal, že aj keď ste z malej krajiny, netreba sa ničoho báť a vždy treba zo seba dostať to, čo je vo vás. Ísť na maximum a užívať si to.