Sagan obracia list: Neprišiel som sa sem na niekoho hrať. Keď bude treba, opravím defekt alebo dám aj masáž

Michal Bakaj, Martin Prosnan | 13.04.2023 06:30
Juraj Sagan Foto:
Juraj Sagan povedie slovenský kontinentálny tím.
Je to len nedávno, čo oznámil, že s profesionálnou cyklistikou končí. Život Juraja Sagana (34) však nenabral nový smer. Zostáva "vo fachu", aj keď už pokyny nebude počúvať, ale rozdávať.

„Poradili mi, aby som sa nebál a bol na svojich pretekárov tvrdý. Predsa len, mladšia generácia bola trošku inak vychovaná a občas ju treba cepovať,“ usmieva sa nový športový riaditeľ slovenského kontinentálneho tímu RRK Group – Pierre Baguette – Benzinol.

Koľko kilometrov ste zvykli mať v nohách o tomto čase?

Mesačne som odjazdil dva a pol tisíc, teraz by som ich mal azda už osem. Ročne do 30-tisíc. Samozrejme, dnes ich je omnoho menej, naposledy som sedel na bicykli na Kanárskych ostrovoch. Po tom, ako som si v Piešťanoch dokončil masérske skúšky, sme tam na pár dní vybehli s priateľkou. Odreagovať sa a trošku aj pojazdiť. Odvtedy nebol čas.

Nechýba vám to?

Niečo áno, niečo zasa nie. Kedysi som si pri tréningu kilometre zaokrúhloval, nešiel som 80, či 130, ale 100 alebo 150. Táto etapa života sa však skončila a keďže dosiaľ bolo pomerne chladno, na bicykel som sa veľmi nehrnul. Počkám si na teplejšie dni. Na krátke cyklisťáky (úsmev).

Čo sa týka športových výkonov, odteraz som amatér – môžem robiť kedy chcem a hocičo. Zároveň obraciam list – niečo som sa počas kariéry naučil a to, čo viem, chcem posúvať ďalej.

Pozrite si video k predstaveniu nového slovenského kontinentálneho tímu RRK Group – Pierre Baguette – Benzinol

Video

O futbalistoch sa vraví, že nie každý špičkový hráč môže byť aj dobrý tréner. Čo by mal mať kvalitný športový riaditeľ cyklistického tímu?

Musí si vedieť dobre naštudovať trať a zvoliť najvhodnejšiu taktiku na preteky. Rozprávať sa so svojimi jazdcami o ich pocitoch – tak, aby z nich dostal čo najlepší výkon. Ak sa mu to podarí, bude úspešný.

Kedy vás prvýkrát oslovili s myšlienkou stať sa súčasťou slovenského kontinentálne­ho tímu?

Majiteľa Borisa Horvátha poznám už viac ako dva roky, stali sa z nás dobrí kamaráti. Už vlani som mu vravel, že toto je moja posledná sezóna v profipelotóne a že sa už chystám na koniec aktívnej kariéry.

Raz sa mi ozval a povedal, že jeho stajňa postupuje medzi kontinentálne cyklistické tímy a spýtal sa ma, či nechcem byť športovým riaditeľom. A tak sme si tľapli.

Takto ste si predstavovali svoj život po kariére?

Nemal som presné plány, ale už minulý rok – počas majstrovstiev Slovenska – som tušil, že sa blíži koniec. Navyše, mal som aj zdravotné problémy, trápilo ma koleno i úpony.

V jednom som však mal jasno: vedel som, že chcem zostať vo svete cyklistiky. Vzhľadom na moje skúsenosti som mohol byť pokojne aj masérom či mechanikom.

Priznávam, pri mojom rozhodovaní zohralo veľkú rolu aj cestovanie – už sa mi veľmi nechcelo. Kedysi to bývalo 180 dní v roku mimo domu a keďže toto je slovenský tím a preteky sú väčšinou niekde v blízkom okolí, mal by som sa vtesnať do osemdesiatich.

Aká vízia vás oslovila?

Na Slovensku máme jeden veľký problém. Mládežníckych kategórií, tímov i pretekov tu máme dosť, no juniori postupne strácajú motiváciu, lebo mužské cyklistické kluby tu nie sú.

Páči sa mi myšlienka, že ak títo mladí chlapci na sebe zamakajú, budú sa môcť cyklistikou aj živiť. Chceme im dať šancu, byť pre nich akýmsi odrazovým mostíkom do svetového pelotónu.

V Bore či v TotalEnergies ste mali k dispozícii dobre vybavený kamión, solídne hotely, dobré podmienky na regeneráciu. V akom prostredí budete fungovať teraz?

Sme úplne na začiatku. Sezóna sa začala iba pred mesiacom. Pochopiteľne, že personálu veľa nemáme, takže riešim prakticky všetko. Dával som už aj nejaké masáže.

Prišiel som sem pracovať a nie sa na niekoho hrať. Nech chlapci vidia, že aj ja chcem makať. Žiadna práca mi nie je cudzia, pokojne opravím aj defekt.

Všetko robíme v pomerne skromných podmienkach, nemáme kamión, ale dodávku, práve sme dostali od nášho partnera autá. Čo sa týka samotného cyklistického vybavenia, to je na veľmi dobrej úrovni. Navyše je aj reklamou na Slovensko.

Juraj Sagan a pretekári RRK Group - Pierre... Foto: RRK Group - Pierre Baguette
Juraj Sagan Juraj Sagan a pretekári RRK Group - Pierre Baguette - Benzinol.

Čo to znamená?

Používame bicykle Time, francúzsku značku, ktorá sa vyrába na Slovensku v Gajaroch na Záhorí. Robia ich od piky, žiadna skladačka, ktorej komponenty prichádzajú z Číny. Počul som, že iba dve-tri značky v Európe to takto robia, inde bicykle „lepia“. Keď som bol ešte dieťa, spomínam si, že mali najlepšie pedále na svete, dnes ich už nevyrábajú.

Zdá sa mi, že Paolo Bettini sa na tejto značke stal majstrom sveta. Teraz sa chce dostať späť na výslnie a my sme jediní, kto na nej jazdí. Je to skvelá reklama na Slovensko.

Čo by vás na konci sezóny uspokojilo?

Máme skôr dlhodobejšie plány. Raz by sme chceli konkurovať najlepším kontinentálnym tímom a ak by sa nám naozaj darilo, možno by sme radi privoňali aj k prokontinentálnej cyklistike. Momentálne sa však chystáme dať šancu mladým a keď sa ukážu, radi ich pustíme ďalej. Máme kontakty, ak budú dobrí, pomôžeme im.

Radili ste sa s niekým predtým, ako ste prijali funkciu športového riaditeľa?

Ján Valach (aktuálne športový riaditeľ v TotalEnergies pozn.) je môj kamarát, mali sme spoločnú debatu. Týkala sa však skôr technických záležitostí. Na tejto pozícii často využívame rôzne aplikácie, pomohol mi zorientovať sa v nich.

Je to všetko o peniazoch, veľké tímy si zaplatia tie najdrahšie aplikácie, vďaka ktorým si dokonale naštudujú trať. Počasie, vietor, nebezpečné a rozhodujúce úseky, na to všetko treba vopred myslieť.

Akú najcennejšiu radu vám dal Valach?

Aby som sa nebál a bol na svojich pretekárov tvrdý (smiech). Predsa len, mladšia generácia bola trošku inak vychovaná a občas ju treba cepovať.

Prijali ste, keď bol k vám športový riaditeľ nepríjemný?

Samozrejme, to treba. Kritika je fantastická vec, keď je zaslúžená.

Majster Slovenska v cestnej cyklistike Juraj... Foto: SITA, Jana Birošová
Juraj Sagan Majster Slovenska v cestnej cyklistike Juraj Sagan.

Keď je jazdec na svojom limite a vo vysielačke počúva od svojho šéfa, aby ešte pridal, nemá ho chuť niekam poslať?

Ako kedy… Nie je to vôbec jednoduché. My však vysielačky mať nebudeme, v kontinentálnej cyklistike nie sú dovolené. Maximálne sa dohovoríme cez stiahnuté okno v aute, aj to len v menej hektickej chvíli. Tlak na prípravu bude ešte väčší, lebo počas pretekov už toho veľa nevymyslíte.

Škoda, že UCI je v tomto smere tvrdohlavá, veď si len predstavte situáciu, že v protismere ide sanitka, my tú informáciu v aute síce dostaneme, ale chlapcom na trati ju už neodovzdáme.

Pred pár dňami kolovalo na sociálnych sieťach video, na ktorom sa športový riaditeľ UAE Emirates Fabio Baldato teší po triumfe Tadeja Pogačara na Okolo Flámska. Čo spraví radosť vám?

Žeby víťazstvo? (úsmev) Ale poteší aj nejaký pekný únik alebo ak budeme konkurencieschopní a viditeľní. Napríklad na majstrovstvách Česka a Slovenska alebo na Okolo Slovenska. Budem tiež rád, ak sa niektorý z chlapcov dostane na svetový či európsky šampionát a bude tam pomáhať môjmu bratovi.

Čo je pre vás ideálny scenár pretekov?

Keď máte v cieli víťaza.

A čo je z pohľadu športového riaditeľa zlý sen?

Pády. Zranenia. Mechanické poruchy.

Ak by ste si mohli z profipelotónu vybrať jedného pretekára – okrem vášho brata – o ktorom viete, že za Juraja Sagana na trati nechá aj to posledné, kto by to bol?

Hneď by som bral Macieja Bodnara. Ten chlap vzal toľkokrát na seba zodpovednosť – bez pokynu z vysielačky zavelil, že ideme na to a spravili sme na trati veľké veci. On jazdí na krv.

Juraj Sagan (vľavo) a jeho brat Peter. Foto: SEBASTIEN NOGIER / EPA / Profimedia
Juraj Sagan Juraj Sagan (vľavo) a jeho brat Peter.

Existuje šanca, že sa vaše cesty s Petrom raz ešte nejakým spôsobom spoja?

Uvidíme sa napríklad na svetovom šampionáte v Austrálii, kde by som mal byť spolu s Jánom Valachom v pozícii športového riaditeľa.

A čo sa týka jeho budúcnosti, povedal som to už asi tisíckrát – ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Na starosti to má jeho manažér, oni si určia ciele a podmienky. Dvere sú otvorené.

Takže informácia, že bude jazdiť na horskom bicykli v tomto slovenskom tíme, nie je pravdivá?

Chce jazdiť v teréne, ale kde to bude, momentálne neviem. Nič nie je podpísané a tak vlastne ani nemám čo potvrdiť.

Bol by z nebo dobrý športový riaditeľ?

On? Niečo také ho určite nebude lákať.

Strýko Rafaela Nadala vraví, že nikdy by „nešil“ taktiku proti svojmu synovcovi, ktorého celý život trénoval. S čím by ste poslali svojich jazdcov do pretekov proti Petrovi?

Čím by by bola trať ľahšia, tým by naša šanca stúpala. Určite by sme sa pokúsili dostať niekoho do úniku a potom by sa uvidelo.

Boli by ste šťastný aj v živote bez dvoch kolies?

Určite nie. Bicykel tam bol, je aj zostane. Predsa len, je súčasťou môjho bytia už odmalička, venujem sa mu od ôsmich rokov. Som mu za veľa vďačný. Za štrnásťročnú kariéru v profipelotóne. Bola krásna.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ