Jubilant Tóth: Viem, čo Vlhová prežíva. Mňa by po zlate v Riu zdolali aj dorastenci
Vypočujte si reláciu v podcastovej verzii
Mal chodec Matej Tóth viac povinností ako riaditeľ Matej Tóth?
Nie. Teraz ich mám oveľa viac. V závere kariéry som bol už členom rôznych komisií, takže som musel mať perfektný časový harmonogram.
Teraz zasa nemusím riešiť, aby som bol kvalitne pripravený na zajtrajší tréning. Nemám sínusoidu výkonnosti, kedy som ladil formu na vrcholy. Teraz je to línia, ktorá je však dosť vysoko.
Iná je aj forma zodpovednosti, nie?
Je určite väčšia a širšia, lebo ju cítim za celú inštitúciu. Máme 180 športovcov. Každé rozhodnutie môže pozitívne či negatívne ovplyvniť viacero športov, ľudí a osudov. Niektorí z nich sú osobnosti a hviezdy. Snažíme sa im pomáhať. Počítal som s tým a preto som ponuku prijal. Nebojím sa tejto zodpovednosti.
Aké sú pravidelné stretnutia so slovenskou športovou elitou?
Je to najkrajšia časť mojej práce. Väčšinu z nich som spoznal ako športovec. Nemusia sa ku mne hlásiť na návštevu. Hierarchia je iná. Vlani sme mali 72 medailí z vrcholných podujatí. Veľakrát ideme na hrane možností, ale pravidelne prichádzajú pozitívne správy a skvelé umiestnenia. To je moje palivo.
Nemusia vám podriadení vykať?
Nie, nie. (úsmev) Niektorých musím upozorňovať, pre nich som stále ten istý Maťo Tóth. Na druhej strane, niekedy musím iných aj schladiť. Upozorniť, že síce sa mi vyžaloval ako kamarát, ale ak chce niečo riešiť, má to istý postup.
Biatlonistka Paulína Bátovská Fialková i zjazdová lyžiarka Petra Vlhová sú momentálne na majstrovstvách sveta. Fanúšikovia od oboch očakávajú medailu, aj vy?
Vnímam to vo dvoch rovinách. Nedávno som športoval a empatia voči nim je na vysokej úrovni. Nepatrím ku šéfom, ktorí vytvárajú tlak. Uvedomujem si, že niečo dosiahli a vedia, čo spraviť, aby sa to opakovalo.
Nepotrebujú ultimáta, ničomu to neprospeje. Zdá sa mi, že v tomto som empatickejší ako verejnosť. Aj ja som občas potreboval nájsť športovú radosť.
Vidno to v tejto sezóne aj na Petre Vlhovej?
Presne tak. Dosiahla vrchol kariéry na olympiáde a teraz potrebuje nájsť prirodzenú motiváciu na to, aby lyžovala, lebo ona sama chce, a nie preto, že to chce niekto iný. Viem, že po tom túži a ručím za to, že ona i všetci ostatní na trati nechajú všetko, lebo chcú a nie z donútenia.
Je prirodzené od nej čakať výhry či pódiá, lebo sme si vedomí, že to dokáže?
Úplne to chápem. Zvykli sme si na to, latka je vysoko. Keď niekto vyhrá olympiádu a zbiera pódiá vo Svetovom pohári, potom je štvrté či siedme miesto vnímané ako neúspech. O tom rozhodujú detaily – chyba, zhoda náhod… Šport je v tomto krásny i vrtkavý. Keby bol podľa tabuliek, rozdali by sme si medaily a hotovo.
Vlhová priznala, že po splnení olympijského sna zvažovala koniec kariéry. Je človek po dosiahnutí životného cieľa prázdny?
Je obtiažne to vysvetliť. Pýtal som sa na to Anastasie Kuzminovej, lebo ona je príkladom, ako sa to dá robiť roky. Petre verejnosť vyčítala, že v Pekingu vynechala po slalome zvyšné disciplíny. Klobúk dole pred Nasťou. Ja som bol skôr ako Petra.
Aj zo mňa to po Hrách v Riu 2016 všetko spadlo a ťažko sa mi vracalo späť na vrchol aj s prihliadnutím na problémy s odchýlkou v biologickom pase v roku 2017. Úprimne, keby som šiel dva týždne po olympiáde ďalšiu pätdesiatku, zdolali by ma aj dorastenci.
Skutočne?
Naša disciplína je špecifická, ale je to pravdepodobné. Každý športovec musí po dosiahnutí cieľa nájsť vnútornú motiváciu. Nesmie sa nechať pohltiť vonkajšími tlakmi.
Pravdepodobne si musí aj Petra prejsť takýmto útlmom. Verím, že ani ona si nechce zvykať na sezóny bez víťazstva či pódia. Šport nie je nalinajkovaný a človek nie je stroj.
Máte možnosť si ešte zašportovať?
Chodiť som bol iba dvakrát a z toho raz sme natáčali spot. Na koniec kariéry som sa tešil, ale nestihol som si oddýchnuť. Môj cieľ je potiahnuť do olympiády v Paríži 2024 a potom sa uvidí. Keď sa skončí táto etapa, malo by byť viac voľného času na výsluhovom dôchodku.
Chodím si zahrať futbal s kamarátmi, aby som mal akú-takú formu. Občas korčuľujem, lyžujem či chodím so psom von.
Manželka nemusí brzdiť váš krok?
Nie, výborne som sa aklimatizoval na ležérne tempo. (smiech) Keď sa však ponáhľam, dokážem zrýchliť.
Najsilnejšie momenty v kariére ste prežili v rokoch 2015 až 2018. Ako si na to spomínate?
Paradoxom je, že vtedy ma začali vnímať fanúšikovia kvôli úspechom, ale boli to rovnaké roky ako 2000 alebo 2001. Aj vtedy som robil to isté.
V úzkej periode mojej 26-ročnej kariéry prišlo množstvo úspechov a tiež aj životná výkonnosť. V sezónach 2014 a 2015 som bol na tom najlepšie.
O rok neskôr som v Riu využil svoje skúsenosti. Potom išla moja výkonnosť dole. Keby neprišiel ten prípad v roku 2017, už by som sa nikdy nevrátil na vrchol.
Čítajte viac Keď sa chlapcov pýtam, čo chcú, každý povie auto. Pritom si nevedia odložiť dve stovky mesačne, vraví ligová legenda
Prečo?
Bol to veľký pád. Paradoxne mi to pomohlo nakopnúť sa a vrátiť sa na ME 2018 v Berlíne. Po zisku striebra som cítil, že mám skončiť. Bolo však cítiť veľký, aj verejný tlak, aby som potiahol do olympiády v Tokiu 2020.
Nakoniec som sa namotivoval, ale už som na to výkonnostne nemal. Bol som v širšej svetovej špičke, ale prenikavý úspech pred tromi rokmi mohla priniesť len súhra náhod a šťastie.
Môže za to aj náročná obhajoba odchýlky v biologickom pase tri roky predtým?
Určite nie, lebo bez neho by som v Tokiu ani nebol. Využil som pád na dno, aby ma to vykoplo hore. Telo sa však iba zachvelo, vzprieralo sa a to isté robila aj hlava.
Podľa mňa sa to isté deje aj Petre. Potrebuje trochu oddychu. Verím, že jej pomôžu maličké pozitívne impulzy ako nejaká veľká negatívna skúsenosť.
V Tokiu to bola pravdepodobne posledná chodecká pätdesiatka v histórii na vrcholných podujatiach. Nemrzí vás to?
Pravdaže. Som z toho smutný. Bola to disciplína, ktorá tu bola osemdesiat rokov. Aj tie predošlé olympijské päťdesiatky boli strhujúce, o zlate sa rozhodovalo v závere. Má to svoje čaro, hoci sú to dlhé preteky.
Teraz je tendencia všetko skracovať, ale ja som vytrvalec. Vždy ma bavili športy, ktoré trvajú. Chôdza, cyklistika, biatlon, bežecké lyžovanie. Taktika, rozloženie síl, premýšľanie a nie len čistý výkon.
Žiaľ, doba je taká. Ľudia majú problém sa koncentrovať na film, decká na minútové videá. Šport reaguje aj na toto. Mám z toho obavy.
Čítajte viac Hrdina či klaun? Hašekova kritika rozdeľuje. Trafilo ho veľa pukov, odkazujú Rusi
Z toho, že ak kompetentní zmenia tvár olympiády a poskracujú disciplíny a časom sa to ukáže ako zlý krok, už nebude cesty späť k vytrvalostnejším pretekom?
Presne. Radšej oželieť trochu popularity na úkor tradície. Ak sa začneme veľmi prispôsobovať, príde olympiáda o svoje čaro. Aj v živote sa vraciame k viacerým tradičným trendom. Mne sa to páči.
Verím, že si šport bude hľadať cestu k mladému divákovi a bude ho učiť vytrvalosti, nestať sa otrokom tejto doby a prispôsobovať sa všetkému. Potom sa môže stať, že sa olympiáda úplne stratí a tradícia vymizne. Nie je jednoduché vzkriesiť niečo, čo už tu nie je.
Momentálne sa rieši, či sa kvôli vojne na Ukrajine predstavia pod piatimi kruhmi na budúci rok Rusi a Bielorusi. Aký je tvoj názor?
Nerád by som kazil tento príjemný rozhovor… Riešenie je jednoduché. Nech sa skončí vojna a je mier. Kľúče od tejto miešačky má jediný človek.
Dalo by sa to vyriešiť jednoducho a nemuseli sme mať hlavy v smútku. V minulosti sa riešila kolektívna vina kvôli dopingu ruských športovcov. V takýchto prípadoch neexistuje ideálne riešenie. Niekto bude vždy nespokojný.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ