Sagan jazdil na zadnom kolese a robil šmyky. To je zasa on

Od jeho premiéry uplynulo 35 rokov. Spomína na svoje vystúpenia na francúzskych cestách a hovorí aj o šanciach Petra Sagana v 109. ročníku slávnych cyklistických pretekov, ktoré odštartovali v piatok v Kodani.

Ako sa zmenila Tour od vašich čias?

Etapy sú kratšie ako kedysi. V itinerári som našiel len jednu, ktorá meria viac ako 200 km, my sme ich mali jedenásť, najdlhšia mala 260 km. Tour 1987 merala o tisíc kilometrov viac ako aktuálna trasa.

V minulosti bývali etapy ešte dlhšie, aj vyše 400-kilometrové. Ich skracovanie je trend, ktorý organizátori razia už dlhšie. Hodnotím ho ako správny. Etapy sú dynamickejšie, je v nich menej nudných pasáží.

Čítajte viac Komunistický bos otvoril Jurčovi dvere na Tour de France

Ako uľahčuje situáciu cyklistom technický pokrok?

Samozrejme, v cyklistike je evidentný. Od skončenia kariéry sa venujem predaju bicyklov, ich komponentov, doplnkov, viem to posúdiť. Dnes aj amatérski jazdci majú kvalitné stroje i vybavenie.

Špičkoví cyklisti používajú prilby, ktoré sú extrémne ľahké, ani nevedia, že ich majú na hlave, plus kvalitné okuliare, oblečenie, tretry. Cyklistika je nesmierne tvrdá rehoľa, tieto veci im aspoň trochu spríjemňujú náročné preteky.

Čo bicykle?

Takisto – neporovnateľné. Poviem príklad. V roku 1988 som mal bicykel so siedmimi prevodmi. Niečo neuveriteľné. Dnešné majú jedenásť-dvanásť. To je obrovský skok. Nechcem zachádzať do detailov, vymožeností by sme našli dosť. Zvyšujú komfort cyklistov, ktorí aj dnes strávia často päť-šesť hodín v sedle.

Ako sa zmenila váha bicyklov?

To je zložitejšia otázka. Bicykel má predpísanú minimálnu váhu. Konštruktéri by vyrobili aj bicykel, ktorý by mal päť kilogramov, ušetrili by na materiáli. Ale to nie je povolené, to by už ohrozovalo bezpečnosť pretekára. My sme mali bicykle, ktoré vážili asi deväť kilogramov, teraz majú asi o dva menej.

Máte ešte bicykel, na ktorom ste jazdili na Tour 1987?

Mám len bicykel z druhej Tour. Ale zažil som nedávno zaujímavú situáciu. Prológ v Západnom Berlíne 1987, ktorý sa išiel tiež 1. júla, som absolvoval na špeciáli od slávneho cyklistu Francesca Mosera. Venoval sa svetovým rekordom v hodinovke. Existuje pomerne dlhé video z tejto mojej premiérovej jazdy. Bicykel vlastní jeden český zberateľ, kúpil ho za 12-tisíc eur. Predvlani ma s ním navštívil, chcel odo mňa podpis na dres.

Keď ste sa stali členom profitímu, ťahalo vám na tridsať. Mali ste z niečoho obavy?

Na jar pred Tour som absolvoval Giro d'Italia. Boli to náročné preteky, ale zvládol som ich. Vyhral som s náskokom súťaž rýchlostných prémií. Za ňu sa neudeľoval dres, ale obrovský pohár.

Vydržal som so silami do konca. Pokojne by som absolvoval ešte aj nejaké etapy navyše. Posledná bola časovka, skončil som tretí. Vyhral ju Stephan Roche, aj celé preteky. Dlho som s ním držal rovnaký čas, ale do cieľa viedlo nepríjemné stúpanie, tam mi ušiel. Aj Nemec Thurau, v pelotóne prezývaný lekárnik…

Onedlho ste nastúpili aj na Tour. Tú ste však nedokončili. Precenili ste svoje sily?

Chytil som nejaký vírus. Už v prológu som sa necítil najlepšie, ale finišoval som piaty. V prvých dňoch som mal zvýšenú teplotu, potom sa situácia zlepšila, ale cítil som sa skôr unavený. Vydržal som do 19. etapy, keď som končil, bol som siedmy v bodovacej súťaži, na tachometri mal 3¤500 km, to by som bol v súčasnosti už dávno v cieli. Zažil som špeciálnu situáciu, Taliani tomu hovoria „gambe vuoto“, prázdne nohy. Cítil som sa dobre, ale keď sa zvyšovalo tempo, nohy nedokázali zabrať, nebola v nich nijaká energia.

Na druhý pokus ste Tour bez problémov dokončili…

V našom tíme jazdili také esá svetovej cyklistiky ako Švajčiar Tony Rominger a Talian Gianni Bugno, ktorý zvíťazil aj v jednej z etáp. O dva roky neskôr vyhral Giro a potom vybojoval aj dva tituly majstra sveta. Väčšinu času som s ním zdieľal izbu. Dosiahli sme viacero výborných výsledkov a aj ja som k nim prispel.

Zažiarili ste najmä vo dvoch časovkách…

Prvá mala 52 kilometrov, obsadil som v nej siedme miesto, tretí bol Rominger a šiesty Bugno. Aj predposledná etapa bola časovka, opäť dlhá, merala 47 kilometrov. V nej som siahal na víťazstvo a napokon som skončil tretí, len sekundu za druhým Romingerom. Vyhral Martinez, bol som pomalší o päť sekúnd. Trochu som stratil v zatáčkach, nechcel som spadnúť, išiel som v nich opatrnejšie. To ma stálo etapový triumf.

Čítajte aj Vulgárny Sagan. Kamery zachytili, ako nadával Van Aertovi

Dobrú formu ste potvrdili aj v ikonickej etape, ktorá finišuje na Champs Élysées. Útočili ste na prvú desiatku, skončili ste sedemnásty. Čo vás pripravilo o lepší výsledok?

Chce ju vyhrať veľa skvelých šprintérov. Spočiatku vyzerá idylicky, ide sa vo vlažnom tempe, ale musíte byť stále v strehu. Keď vo finále už krúži pelotón na Champs Élysées, ide sa na doraz, to je paľba. Tam sa nehrá divadlo. Musíte byť dobrý a mať aj trochu šťastia.

Ani takému šprintérovi, ako je Sagan, sa v najlepších rokoch ju nepodarilo vyhrať. Ja som na Tour finišoval v Paríži len raz. V poslednej zákrute som bol na siedmej pozícii, ale tam ma súperi trochu priškripli, zavreli a okamžite vedľa mňa prefrčalo desať jazdcov.

Je dnes v pelotóne viac osobností ako vo vašich časoch?

Vtedy možno nebolo toľko silných jazdcov, ale viac vytŕčali z pelotónu. V roku 1988 vyhral Pedro Delgado. Všetci vedeli, že je taký dobrý, že ak sa nič nečakané nestane, vyhrá. Mohli ho ohroziť jeden-dvaja borci.

Podobne ako rok predtým, keď triumfoval Stephen Roche. Teraz nik netuší, kto vyhrá Tour. Kandidátov je aj desať. Jasná jednotka bol naposledy Chris Froome, ktorý z piatich ročníkov vyhral štyri. A pred ním dlho Lance Armstrong, ale to je doba, na ktorú akoby si nik nechcel už ani spomínať.

Foto: ARCHÍV MILANA JURČA

Milan Jurčo Milan Jurčo bol najmä vynikajúci časovkár.

To bola ťažká dopingová éra. Ako to je teraz?

Myslíte, že už sa nedopuje? To je omyl. Netvrdím, že dopujú všetci, ale väčšina áno. Len ich nechytia. Je to sofistikovaný systém. Možností, ako obísť predpisy, je veľa. Skoro každý pretekár má nejakú výnimku. Môže brať lieky, lebo ho bolí chrbát alebo má chronickú nádchu, nejakú alergiu a neviem čo ešte.

Ale cyklisti sú neustále podrobovaní kontrolám…

Neodhalia všetko. Zväčša sa robia len základné testy na nejaké látky. Keby sa robili dôsledne, nestáli by sto ale osemsto eur. Tie sú príliš drahé, preto nie sú bežné. Niektoré podporné prostriedky sú úplne zakázané, tolerancia je nulová.

Ale dve tretiny sú také, ktoré môže pretekár brať do povolenej hranice. Tí, ktorí sa tomu venujú, to všetko presne vedia, ušijú mu presnú dávku, namixujú prostriedky, aby mu pomohli a nenachytali ho. Takto si zvyšuje výkon.

Aj vy ste sa stretli s dopingom?

Samozrejme, skúšali to, ale nemusel som ho brať. Nebola to povinnosť. Pre mňa nemal doping význam. Nepotreboval som, aby som bol v kopci o niečo rýchlejší, v ťažkej etape o skupinu skôr v cieli.

Či som mal stratu desať, alebo dvadsať minút, mi bolo jedno. Niekto tvrdí, že ho nútili alebo že niečo zobral a nevedel o tom, takým rečiam príliš neverím. Na trhu je bežne dostupných množstvo liekov. Napríklad EPO. Keď ho berie chorý, pomôže mu. U zdravého chlapa robí divy.

Neriskujú príliš lekári?

Športoví lekári v tíme sa tomuto zväčša nevenujú. Nebudú riskovať svoju povesť, lekársky diplom. Sú tam preto, lebo cyklisti majú objektívne dosť rôznych problémov, ktoré musia riešiť. Prechladnutia, dozvuky pádov a podobne. Doping ide inými kanálmi.

Ako sa dostane k cyklistom?

Sú rôzne cesty, ale často ide cez masérov. Nechcite mená, ale mám dobré informácie. A keďže viem, ako to beží, nedvíhajú ma až tak zo stoličky veľké výkony, ktoré vidím. Beriem to s rezervou. Platí, že každý sa usiluje zvyšovať svoju výkonnosť, ako vie.

Aj ja, stále jazdím na bicykli, a keď vyrazíme na ťažšiu štreku, musím byť pripravený, aby ostatní na mňa nečakali niekde polhodinu. Sledujem, ako sa vo vyššom veku správa môj organizmus, ako reaguje. To môže robiť každý z nás.

Tímy a jazdci na Tour de France 2022 Fotogaléria - 22 fotiek Všetky fotky

Zvyšujete si výkonnosť podpornými prostriedkami?

Nie, nevyužívam ani rôzne energetické nápoje, tyčinky, ktoré pomáhajú, sú povolené a mám ich v obchode poruke. Nejem už ani tatranky, ktoré sme si ako amatéri užili na kilá a po ktorých sa nám prášilo z úst… (smiech).

Beriem si na bicykel chlieb so salámou či slaninou. Ale keď mám pred sebou náročnejšiu jazdu, prispôsobím si stravu, lebo tá má význam. Za mnohé roky viem, čo potrebujem. Nemusím síce už nikomu nič dokazovať, ale chcem, aby sa mi dobre jazdilo, aby sa mi dobre točili nohy, mal som radosť z pohybu.

Sagan strávil na jar tri týždne vo vysokohorskom prostredí v Utahu. Pomohlo mu to?

Vždy keď absolvoval tento tréningový pobyt, tak mu to v ďalších týždňoch sezóny pomohlo. Verím, že to bude platiť aj teraz. Vrátil sa do Európy a vyhral etapu na Okolo Švajčiarska.

Aké podmienky mal na vysokohorskom sústredení?

V Utahu býval s malou skupinou cyklistov vo výške dvetisíc metrov a jazdili v teréne aj výrazne nad tritisíc metrov. Mal ideálne podmienky na prípravu, ktorú si už viackrát vyskúšal. Všetko im tam klaplo. Peter bol vo svojej koži, trošku na bicykli vystrájal, šantil.

On potrebuje jazdiť na zadnom kolese, robiť šmyky… V tom je ako dieťa, ktoré sa zabáva. Často sa prejaví ako spontánny typ, správa sa intuitívne, urobí niečo, čo nik nečaká, to je jeho výhoda, tým prekvapí súperov. Bol evidentne zasa v pohode, uvoľnený. Opäť to bol starý Sagan, ako sme ho poznali v minulých rokoch.

Vo Švajčiarsku mal však opäť pozitívny test na koronavírus. Ako ho to môže ovplyvniť?

To je otázka. Ale cítil sa dobre, nemal nijaké príznaky, nejaký čas už odvtedy prešiel. Dúfam, že to bude v poriadku.

Čítajte aj Sagana blokoval líder van Aert. Slovák bojoval o pódium až do konca

Naznačilo niečo jeho ôsme víťazstvo na majstrovstvách Slovenska predminulý víkend?

Z toho by som veľké závery nerobil. Kto ho mal zdolať? Mám pocit, že nešiel ani na plný plyn, zviezol sa v pohode s českými jazdcami. Okruh bol celkom náročný, vládla horúčava, ale úroveň pretekov nebola vysoká. Slovenská cyklista je v úbohom stave. Sagan nemá doma konkurenciu. V časovke získal titul Cully, tretí bol Kuba, to sú dnes v podstate amatéri.

Aké šance dávate Saganovi v prvom štarte na Tour v novom tíme? Dočká sa víťazstva v etape?

Verím, že je to možné. Šancu má najmä v prvej tretine pretekov, keď ešte nebudú vysoké kopce. V strednej časti pretekov to už bude podstatne ťažšie. Nemusí zvíťaziť v troch etapách. Stačí mu triumfovať v jednej. To sa na Tour počíta. Potvrdil by, že je stále veľký šampión a treba s ním ešte rátať.

Na Tour vybojoval dvanásť etapových víťazstiev. Spomínali ste záverečnú na Champs Élysées, ktorú nikdy nevyhral. Môže sa ešte tešiť aj z tohto triumfu?

Možné je všetko… Ale musí sa dostať do Paríža, čo bude v jeho situácii náročné. Ak vyhrá etapu, tak skôr v úvodnej časti podujatia.

Sagan má v zbierke sedem zelených tričiek z Tour. Pridá k ním aj ôsme?

To nepredpokladám. V jeho aktuálnej situácii je to málo pravdepodobné. Chýba mu z rôznych dôvodov hrubý základ, lepšia kondícia i výkonnosť, z ktorých by ťažil, prechádzal z etapy na etapu a vedel úspešne zregenerovať sily.

Ako hodnotíte profil trate? Komu by mohol najviac sedieť?

Dokonale preverí každého, kto chce v pretekoch triumfovať. Víťaz nemôže mať slabiny, musí byť špičkový časovkár a silný aj v kopcoch. Nemusí byť úplne najlepší vrchár v pelotóne, ale jeho súperi mu nesmú v prudkých stúpaniach príliš ujsť. Dôležitá je aj taktika, stratégia jazdy.

Čo považujete za dôležité?

Favoriti musia vedieť silami šetriť. Jazdiť hospodárne. Aj to je umenie. Nik si nemôže dovoliť, čo kedysi Bernard Hinault, ktorý v etape, ako vravia cyklisti, rozvešal pelotón. A na druhý deň spravil to isté. Tie časy sú už preč.

Rozhoduje sa v časovkách a kopcoch, lenže každý musí byť v strehu aj v rozbehových etapách v úvodnej časti. Tie prežiť, nestratiť v nich, nepopadať, nezraniť sa, to je potom smola. K cyklistike patria aj pády, a tie môžu postihnúť každého. Odreniny prebolia, ale so zlomeninou nik preteky nevyhrá.

Favoriti na zelený dres na cyklistickej Tour Fotogaléria - 10 fotiek Všetky fotky

Už ste spomenuli, že kandidátov na prvenstvo je viac. Komu veríte vy?

Držím palce Slovincom. Sú príklad aj pre nás. Slovinsko je menšie ako Slovensko, má menej obyvateľov. Nie sú špekulanti, vedia ťahať, sú dobrí časovkári i vrchári, komplexní jazdci.

Tadej Pogačar je vysoký favorit. Má aj dobrý tím, ktorý ho dokáže podporiť. Uznávam aj Primoža Rogliča. Ten je síce v inom tíme, ale sledujem oboch dlhšie, a hoci sú súperi a každému ide o výsledok, nikdy nejdú vyslovene proti sebe, sú zladení. Je to trochu skryté, ale jazdia na svoj i slovinský efekt, navzájom si nesťažujú situáciu.

Koho považujete za ich najväčších súperov?

Veľmi dobrí sú Nemci, alebo presnejšie Bora. Má vysoké ambície, možno aj dvoch cyklistov, ktorí by mohli byť medzi najlepšími, jeden z nich si môže trúfať na prvú trojku. Higuita bol druhý vo Švajčiarsku, ale pokojne môže prekvapiť aj Schachmann.

Spomínam ich preto, lebo donedávna v ich tíme jazdil aj Sagan. Veľmi mu pomohol, najmä vďaka nemu sa tím dostal do povedomia vo svetovom pelotóne, hoci na celkové víťazstvá v ťažkých pretekoch Sagan neútočil. Teraz si už trúfajú aj na ne.