Milionár, ktorý vám nikdy nepovie, čo chcete počuť
Text bol súčasťou víkendovej prílohy denníka Pravda
Človek by povedal, že okrem svojej prirodzenosti pre to musí aj niečo spraviť. Tak, ako iné hviezdy. Pravda je však taká, že nerobí takmer nič. Nie je to typ, ktorý by sa vyžíval v žiari reflektorov. Ani na otázky druhých neodpovedá príliš rád.
„Ak sledujete cyklistiku pozorne, určite ste si prečítali niekoľko jeho zvláštnych rozhovorov. Občas v nich mohol vyznieť príkro, mrzuto, infantilne, inokedy zasa bezstarostne a veselo. Alebo ako Forrest Gump – jednoducho a múdro. Ľudia, ktorí ho poznajú najlepšie, tvrdia, že táto rutina je zámerná. Z časti za ňu môže aj jazyková bariéra, ale Sagan je dostatočne múdry na to, aby vedel, čo robí,“ napísal nedávno cyklistický internetový portál Cyclingtips.
A prečo je trojnásobný majster sveta raz nepríjemný a inokedy zasa milý?
„Je to preto, že si často o otázkach novinárov myslí, že sú hlúpe,“ povedal pre Pravdu Ted King, niekdajší Saganov kolega z tímu Liquigas. „Jeho odpovede sú priame. A takáto úprimnosť nie je to, čo novinári vyhľadávajú. Zdá sa, že nič neskrýva, ale podľa mňa je to len zdanie. Najlepší spôsob, ako ho pochopiť, je, ak necháte zaňho hovoriť jeho talent,“ poznamenal bývalý cyklista.
Uprostred ničoho
Klinická psychologička Kristin Keimová sa zasa domnieva, že humor v jeho odpovediach je akýmsi vyrovnávajúcim mechanizmom. Odborníčka, ktorej klientmi boli desiatky elitných pretekárov, tvrdí, že Sagan chce byť autentický pre svojich fanúšikov a nie novinárov.
„Nejde o jazykovú bariéru. Sagan len odmieta žurnalistom pomáhať. Akoby im chcel povedať: Sú to len preteky na bicykloch. Ak z nich chcete napísať príbeh, v poriadku, robte ako chcete. Ale ja vám nepoviem to, čo chcete počuť, pretože nemusím,“ zamyslela sa.
A ešte jedna osobná skúsenosť. Tentoraz od váženého novinára Billa Gifforda: „Aj keď s ním strávite viac ako hodinu, je veľmi náročné dostať z neho niečo hlboko osobné,“ rozpovedal sa o svojom zážitku. „Akoby si informácie prísne strážil. Možno to súvisí s jeho unikátnym príbehom, je to muž, ktorý vyrástol uprostred ničoho, v krajine mimo cyklistického mainstreamu. Mohlo sa stať, že ak by sa narodil v Belgicku či Taliansku a uctievali by ho už od juniorských čias, bol by z neho namyslený blbec.“
A čo na to samotný Sagan? Svoje netradičné správanie vysvetľuje takto: „Nezmenil som sa a nikdy sa tak nestane. V živote ma vedú moje vlastné pocity, som vždy otvorený a úprimný. Je to základ môjho bytia aj keď to niekedy znamená, že musím ísť proti prúdu. Byť sám sebou – to je to, čo ma robí spokojným.“
Vždy bol bezprostredný a úprimný. Neskrýval sa za diplomatické odpovede. Aj Čech Roman Kreuziger si spomína na prvé osobné stretnutie so žilinským rodákom. Bolo to tesne po podpise prvej profesionálnej zmluvy v stajni Luquigas. „Ahoj, ja som Peter Sagan a toto bude moja posteľ,“ oznámil staršiemu a skúsenejšiemu kolegovi na sústredení, kde spolu zdieľali izbu.
Ďalšiu zaujímavosť nám prezradil opäť King. Príbeh, ktorý sa mohol zrodiť jedine vo veselých hlavách. Bolo to po kráľovskej etape na Tour of San Luis.
„S Petrom sme sa po pretekoch vydali z hôr do mesta a dorazili sme tam rýchlejšie ako sprievodné vozidlo Liquigasu aj s celým manažmentom. Tak čo s voľným časom? Petrovi napadlo, aby sme si dali zmrzlinový pohár. A nezostalo iba pri jednom. Naše vedenie bolo v tom čase veľmi prísne, dbali na každý hlt, ktorý do seba dáme. Žiaľ, prišli neskoro,“ smial sa Američan.
Toto je klasický Sagan – s ničím si neláme hlavu. Legendárneho Fabiana Cancellaru vraj dokázal vytočiť hneď na svojej prvej Tour, keď sa s ním dostal do úniku. „Chcem ťa poraziť a vyhrať etapu, bacha na to,“ povedal Švajčiarovi.
A aj sa tak stalo…
Najviac v pelotóne
Mimochodom, keď sme už pri jeho začiatkoch. O miliónoch ešte nemohla byť ani reč. Veď cyklistika nie je šport, v ktorom sa na úvod rozdávajú rozprávkové platy. Slovák podpísal prvú zmluvu za drobné. „Peťo sa dohodol na obdobie desiatich mesiacov za desaťtisíc eur. Na mesiac mal teda tisícku,“ prezradil jeho bývalý mediálny manažér Jozef Korbel.
Dnes je z pohľadu výplatnej pásky vo svetovom pelotóne šéf. Francúzsky denník L'Equipe tvrdí, že v Bore zarába presne 5,5 milióna eur ročne. Len pre porovnannie: Chris Froome, štvornásobný víťaz Tour, berie v Ineose štyri milióny. Priemerný domestik dostáva do 500-tisíc eur.
„Bora mu dáva oveľa viac, ako ja. U mňa mal ročne štyri a pol milióna. A že ja preplácam jazdcov,“ glosoval Saganov plat jeho niekdajší šéf Oleg Tiňkov. Mimochodom, Rus mu neraz vyhodil na oči peniaze, ktorými ho zahŕňal.
Pravda, ak hovoríme o financiách, ďalšie milióny dostáva z reklamných aktivít. A o tie rozhodne núdzu nemá. Pre fanúšikov je ako magnet. Sponzori to vedia.
„Fotiť ho nie je žiadne umenie, z každého obrázku srší jeho charizma. Videla som nejednu ženu so slzami v očiach a pritom stačilo jediné: aby videli Sagana naživo. Vedia byť poriadne hysterické a občas aj nebezpečné,“ potvrdila pre Pravdu Karen Edwardsová, dlhoročná fotografka mnohých významných pretekov.
„Stalo sa mi, že ma jedna z nich udrela po hlave. A dôvod? Pri fotografovaní som jej stála vo výhľade. Nuž, Sagan je v dnešnom pelotóne skutočná rocková hviezda,“ uviedla jeden z príkladov.
Jednoducho ako z amerického filmu…
„Verte mi, ihneď by sme si ho adoptovali. Mimochodom, môžeme mu udeliť občianstvo a nazývať ho Američanom?“ opýtal sa JB Hager, rozhlasový komentátor, ktorý moderuje reláciu so slávne neslávnym Lanceom Armstrongom.
A keď sme už pri Amerike. Tú ma Sagan rád. Po životnej etape v Monaku by mohla by byť jeho konečnou destináciou.
„U Petra je možné naozaj všetko. Neraz sa nechal počuť, že v USA sa mu páči. Predstavujem si ho niekde na americkej chate, ako jazdí na cyklokrosovom bicykli, mimo civilizácie, v absolútnej anonymite. Medzi ľudí vyjde len z času na čas,“ veští bývalý jazdec Bory Leopold König.
Ale to je už Saganova vzdialená budúcnosť. Teraz si radšej užívajme jeho cyklistickú prítomnosť.
Nepotrvá už dlho…