NÁZOR: Iba človek. No a čo?

Peter Sagan má za sebou jedno z najnáročnejších období v kariére. Po fyzickej stránke – lebo šnúra jarných klasík po nie ideálnej príprave je aj pre vyšportované telo poriadnym nákladom.

Ale aj po mentálnej – bojovať o víťazstvá v prestížnych pretekoch a zároveň vnímať koktejl očakávaní a pochybností, to tiež nie je jednoduché.

Čo sa to deje so Saganom?

Najskôr nič.

Stal sa korisťou vlastnej výnimočnosti. Roky rozdával pocit, že jedine víťazstvo sa počíta. Že po 250 kilometroch má práve on najviac síl zo všetkých – v hlave aj v nohách.

Zároveň je však obeťou povrchnosti. Lebo za dva mesiace mnohí zabudli na celú dekádu predtým.

Po rokoch v absolútnej špičke môže mať pretekár útlm, vyhorieť, ba i stratiť chuť na ďalšie triumfy. Takéto závery sa však nerobia po dvoch, troch, ani štyroch mesiacoch. U Sagana sú v tejto chvíli predčasné a neopodstatnené.

Lebo jediné, čo nám 29-ročný Slovák na úvod sezóny dokázal, je, že je stále elitný cyklista, ale zároveň iba človek.

No a čo?