Pohľadnica z Pjongčangu: Spolupatričnosť
Slovenské biatlonistky po 5. mieste v štafete žiarili šťastím. Čo na tom, že v Alpensii opäť fúkal severák a poletovali snehové vločky. Nad slovenským biatlonovým ostrovčekom svietilo slnko.
Piate miesto sa oslavovalo ako víťazstvo. Spontánne a bez škrupúľ. Nechýbali bozky, objatia či úprimné stisky rúk. Ak sa nejaký úspech neočakával, tak práve tento.
Paulína Fialková bola dva dni predtým po mixštafetách psychicky blízko dna, Terézia Poliaková sa vo dvoch individuálnych vystúpeniach nedostala vyššie ako do deviatej desiatky výsledkového poradia a Ivona Fialková zasa vyššie ako do tej siedmej. A olympijská medailová zberateľka Anastasia Kuzminová to ani náhodou nemohla sama zachrániť. Ani nezachránila, lebo nebolo treba.
Dievčatá potiahli jedna za druhú ako v slávnom Dumasovom románe o mušketieroch. Ich spolupatričnosť bolo cítiť aj v chlade a vetre.
Trénerka Anna Murínová to vystihla. "Mali sme jeden smutný večer v izbách po mixštafetách. Teraz si dievčatá dopriali zaslúženú odmenu,” s úsmevom glosovala a postupne objala všetky členky takmer medailovej štafety.