Fialková po vyrovnaní maxima: Nie je jednoduché, keď vám omŕzajú ruky i nohy

Pavol Komár | 30.11.2017 17:21
V cieli padla od vyčerpania na sneh, trochu sa vydýchala - a potom s úsmevom zamávala do kamier. V tej chvíli biatlonistka Paulína Fialková (25) ešte útočila na medailové pozície, no napokon skončila v stredajších vytrvalostných pretekoch 1. kola Svetového pohára na 15 km piata.
Paulína Fialková na archívnej snímke. Foto: SITA/AP, Kerstin Joensson
Paulína Fialková Paulína Fialková na archívnej snímke.

Vyrovnala tak svoje kariérne maximum zo stíhačky z minulej sezóny z Kontiolahti. „Vtedy som strelila štyri nuly, čo bol môj najlepší strelecký výkon. Ak by som ho zopakovala, mohla som teraz vyhrať,“ podotkla členka banskobystric­kej Dukly.

Čo prevládalo po skončení pretekov – sklamanie, že ste sa nedostali na stupeň víťaziek alebo spokojnosť s pekným výsledkom?

Nemala som byť prečo sklamaná. Súperky, ktoré skončili predo mnou, strieľali čisto, tak si to zaslúžili. Ja som sa na strelnici raz pomýlila, uletel mi prvý výstrel v druhej streľbe postojačky. Áno, ak by som terčík sklopila, mohla som vyhrať. Verím však, že čo neprišlo teraz, vyjde nabudúce.

Po tretej streľbe ste viedli. Neuponáhľali ste prvý výstrel na poslednej položke?

Vôbec nie, robila som všetko tak ako predtým, pulz som mala pod kontrolou. Niekedy sa stane, že aj tak tesne miniete terč. Ťažkú hlavu som z toho nemala, dôležité bolo, že som ďalšie štyri trafila a udržala som si nádej byť medzi najlepšími. Vedela som, že Ukrajinka Džimová odstrieľala čisto a bude predo mnou. O pretekárkach, ktoré ešte boli na trati, som mala prehľad až po dobehnutí do cieľa. Priznávam – nečakala som, že niektoré z nich odstrieľajú bezchybne, rozdiely boli tesné. Iste, trochu mrzí, že som bola blízko pódia a mohla som dosiahnuť svoj najlepší individuálny výsledok, ale beriem aj piate miesto.

Ako veľmi štípal jedenásťstupňový mráz?

Podmienky boli náročné, no pre všetkých rovnaké. Ja som skôr teplomilná, hlbšie mínusové teploty znášam horšie. Aj preto som rada, že som preteky zvládla. Nie je jednoduché, keď vám omŕzajú ruky i nohy.

Dosiahli ste desiaty najlepší bežecký čas. Čo vám naň povedal bežecký tréner Martin Bajčičák?

Bol spokojný. Mala som si dávať pozor, aby som neprepálila začiatok. Spolupráca s ním ma posúva.

V nedeľu miešaná štafeta, ktorú ste rozbiehali, skončila štvrtá. Vzali ste si nejaké poučenie zo streľby, keď ste trikrát dobíjali?

Vzala. Potvrdilo sa, že keď fúka v Östersunde mierny vetrík, treba si cvaknúť (nastaviť mieridlá podľa poveternostných podmienok, pozn.). Urobila som tak – a strelila som lepšie ako v štafete.

Do sezóny ste vstúpili sympaticky: štvrtým (mixštafeta) a piatym miestom. Čo to signalizuje?

Neviem, dúfam, že možno moju najlepšiu sezónu. Veľmi si to želám, veď je olympijská. Takto dobre som ešte nijakú z predchádzajúcich nezačala. Pred touto som si povedala, že budem spokojná, keď sa postavím na štart a po pretekoch si poviem, že som urobila všetko pre výsledok, nič som nezanedbala ani nepodcenila. Zatiaľ to tak je a dúfam, že naďalej aj bude.

Čakajú vás ešte dve disciplíny: v piatok šprint, v nedeľu stíhačka. Ktorá zo štyroch z celkového programu je vám najviac po chuti? Máte ešte sily?

Závisí od okolností, no vytrvalostné preteky nie sú mojimi najobľúbenejšími, viac mi sedia kratšie trate. Potešilo by ma, keby som sa v ďalších ešte zlepšila. Cítim sa dosť unavená, preto voľnejší deň vo štvrtok prišiel vhod.