Prvý olympijský hriešnik sa upokojoval pivom
Celý svet sledoval v uplynulých dňoch jednu z najväčších dopingových káuz v histórii športu. Podvody Rusov nadobudli obrovské rozmery a ich výprava na olympijských hrách v Riu de Janeiro prišla o desiatky členov. Zväčša hriešnikov, ktorých štát neochvejne podporoval v ich snahe neoprávnene behať rýchlejšie, skákať vyššie či hádzať silnejšie ako poctivý súper.
Ruskí športovci rozhodne nie sú poslední, ktorých mali zakázané látky dostať kdesi na vytúžený Olymp, no ich sen sa vďaka pozornosti antidopingových komisárov zmenil na nočnú moru. A ani prví. Kto vlastne stojí na počiatku dopingu pod piatimi kruhmi? Tento príbeh je o mužovi, ktorému sa nestali osudnými anaboliká, diuretiká ani hormóny. Ale maličkosť. Dve pivá…
Rok pred olympiádou v Mexico City 1968 pristúpil Medzinárodný olympijský výbor (MOV) k prelomovému kroku. Jeho členovia rozhodli o tom, že na najväčšom športovom sviatku budú súťažiacich testovať na zakázané látky. Vo všetkých disciplínach – vrátane moderného päťboja. Súťaž družstiev vyhralo Maďarsko. Pred Sovietskym zväzom, bronz vešali na krk trojici Švédov. Keď sa však pozriete do olympijských kroník lepšie, zistíte, že na tretej priečke figurujú Francúzi.
Dôvod? Volá sa Hans-Gunnar Liljenwall. Rodák z Jönköpingu pohodlne zvládol prvé dve disciplíny – 13. októbra jazdu na koni, 14. októbra šerm kordom. Na ďalší deň však zrejme do smrti nezabudne. Vo viere, že svojim krajanom pomôže, sa dopustil úsmevného, no i trochu krutého omylu. „Pred streľbou z pištole bol nervózny. Potreboval sa upokojiť,“ píše novinárka Joanne Gerstnerová.
Liljenwall neváhal. Roztrasené ruky sa snažil dostať do vyrovnaného stavu. Držal v nich pohár piva. A nie jeden. „Vypil som dve,“ vravel neskôr. Niet divu, že dopingovou kontrolou neprešiel. V krvi mu namerali 0,81 promile alkoholu. S pištoľou v ruke celkom nebezpečná kombinácia. Prichyteniu Švéda predchádzala tragická udalosť. Práve po nej začal MOV vážnejšie uvažovať nad zavedením dopingových kontrol.
Na Hrách v Ríme 1960 boli diváci počas cyklistických pretekov svedkami smrteľného pádu Dána Knuda Enemarka Jensena. V ten deň vládlo v talianskej metropole mimoriadne horúce počasie. Mnohí si preto mysleli, že pretekár, ktorý si zlomil lebečnú kosť, skolaboval pre slabosť či vyčerpanie. Pravda však bola inde. „Naši cyklisti užívali prípravok, ktorý im upravoval krvný obeh,“ priznal neskôr tréner dánskeho tímu.
Napokon, inú možnosť ani nemal. Pitva totiž preukázala, že Enemark Jensen skolaboval pre silnú intoxikáciu organizmu. V jeho tele objavili vysoké množstvo amfetamínu, ktorý viedol v kombinácii s nadmernou záťažou k smrti.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ