Prežil popravu, zmenil stravu. Z dna sa prebil na vrchol

Adam Zelinka | 01.02.2015 15:28
Novak Djokovič Foto: ,
Novak Djokovič dvíha po premenenom mečbale ruky nad hlavu.
Úvodný mesiac roku 2010 sa blíži k záveru a v Melbourne Parku sa schyľuje k vyvrcholeniu jednej zo šťvrťfinálových bitiek grandslamového Australian Open.

Na jednej strane kurtu stojí Novak Djokovič, na druhej Jo-Wilfried Tsonga. Srb čelí po niekoľkohodinovom boji mečbalu súpera. Náročnú úlohu však nezvláda a po dvojchybe mieri ku sieti, aby zablahoželal Francúzovi k prekvapujúcemu postupu.

Pomoc z Cypru

Okamih, na ktorý súčasná svetová jednotka nikdy nezabudne. Okamih, ktorý označil Djokovič za svoje osobné dno. „Bola to poprava. Zatiaľ čo Tsonga tancoval na kurte a sršala z neho energia, ja som bol vycicaný. Mal som za sebou sedemnásť rokov dennodenného tréningu. Napriek tomu som nebol fyzicky ani mentálne dostatočne dobrý na to, aby som podal svoj najlepší výkon,“ spomína si Belehradčan na krutú prehru v knihe Naservírujte si víťazstvo.

Neskôr si ho naservíroval. A nie jedno. Cesta k úspechom však viedla cez prekážku, ktorú musel po nedeli už osemnásobný grandslamový šampión odstrániť.

„Mal som schopnosti, mal som talent. Nechýbala mi ctižiadosť. Mal som prístup k najlepším lekárom sveta. Všetko som robil naplno. Tak, ako by som mal. Až na jedlo, nestravoval som sa totiž správne,“ vraví zverenec Mariána Vajdu a Borisa Beckera.

K zmene stravovania priviedla Djokoviča náhoda. A srbský expert na výživu Igor Cetojevič, ktorý vo svojom dome na Cypre sledoval štvrťfinálové trápenie svojho krajana v onen januárový deň 2010. Stretol sa s ním a pomohol mu niekoľkými vzácnymi radami. Z jeho jedálníčka vyradil najmä pšeničné výrobky – od chleba, cez koláče až po cestoviny. Naučil ho, že deň by mal začať pohárom vody, že lepok škodí jeho telu a stojí mu v ceste za výnimočnými výkonmi.

„Djokovič sa zbavil toho, čo mu bránilo v dosahovaní špičkových fyzických i mentálnych výkonov. Ako? Tak, že konal úplne opačne, ako odporúčajú bežní výživoví poradcovia. Zo stravy vyradil tzv. zdravé celozrnné pečivo,“ píše vo svojom predslove k Djokovičovej knihe William Davis, autor bestselleru Život bez pšenice.

Noc v bunkri, tréning bez siete

Správnosť Srbovho kroku potvrdili už v ďalšom roku jeho výsledky. V rozprávkovej sezóne odohral 51 zápasov, vyhral 50. Trofej bral z Australian Open, Wimbledonu i US Open. Jedinú prehru mu pripravil v semifinále Roland Garros Švajčiar Roger Federer.

„Pred tým, ako som podstúpil zmenu, som mal na kurte často veľmi nepríjemné pocity. Hučalo mi v hlave, cítil som bolesť. Akoby sa mi zavrel nos, zovrela hruď. A nohy? Akoby som ich mal v betóne,“ popisuje Djokovič.

„O rok už bol zo mňa nový človek. Bol som o päť kilogramov ľahší, no silnejší a zdravší ako nikdy predtým,“ dodáva hráč, ktorý vyrastal – paradoxne – na pizzi. Mal ju z prvej ruky, z pizzerie svojich rodičov zvanej Červený býk.

Vďaka odhodlaniu, talentu, každodennej drine, ale aj zmene stravovacích návykov si Djokovič splnil sny. Zdalo sa mu o nich už od detstva. V časoch, keď spolu s otcom, mamou, dvomi bratmi Markom a Djordem utekali belehradskými ulicami pred bombovými útokmi NATO. Napriek vojne, ktorá ho prinútila stráviť v bunkri 78 nocí, trénoval – hoci len na popraskanom betóne a bez siete. Avšak so zápalom a pod vedením skvelej expertky Jeleny Genčičovej, niekdajšej trénerky Moniky Selešovej.

„Nole je najväčším talentom, aký som od čias Moniky videla,“ vravievala Genčičová rodičom svojho malého zverenca, ktorého priviedla okrem tenisu aj k počúvaniu vážnej hudby i čítaniu Puškina.

Intuícia ani odborné oko veľkú tenisovú osobnosť nesklamali. Naopak, odštartovali mimoriadne úspešný príbeh jedného z najlepších hráčov tenisovej histórie. Jeho ďalší diel napísal Djokovič v nedeľu. Víťazstvom nad Andym Murrayom vo finále Australian Open.

Staňte sa naším fanúšikom aj na Facebooku

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ