Adamsová zasadla na atletický trón. Ako prvá guliarka

Svoje fyzické parametre – 193 centimetrov a 120 kilogramov zdedila po rodičoch. Jej otec Sydney mal celkom osemnásť detí s piatimi ženami. Šport im koluje v krvi. Jej najmladší súrodenec Steven hráva v NBA za Oklahomu City a ďalší dvaja bratia sú profesionálni basketbalisti na Novom Zélande.

Dôležitý miľník v jej kariére nastal v štrnástich rokoch. Vtedy sa spoznala so svojou krajanku a bývalou oštepárkou Kirsten Hellierovou, s ktorou spolupracovala jedenásť rokov. V sedemnástich vyhrala majstrovstvá sveta mládeže. O rok neskôr ovládla juniorský svetový šampionát a na Hrách Commonwealthu získala striebornú medialu, prvú medzi seniormi.

Na premiérovej olympiáde v Aténach 2004 skončila ôsma, pričom sa ešte stále zotavovala po operácii slepého čreva. Z ďalších dvoch olympijských účastí už brala zlato, hoci v Londýne 2012 až dodatočne po dopingovom náleze Bielorusky Astapčukovej. Svoj osobný rekord 21,24 m zaznamenala na svetovom šampionáte v juhokórejskom Daegu 2011.

Sedemnásobná majsterka sveta (trikrát z haly) si splnila ďalší veľký sen. Na piatkovom galavečeri v Monte Carle si prevzala ocenenie pre najlepšiu svetovú atlétku za rok 2014 pred etiópskou strednotratiarkou Genzebe Dibabovou a holandskou šprintérkou Dafne Schippersovou. Tridsaťročná vrhačka obhájila v Sopote titul halovej šampiónky, zvíťazila na siedmich súťažiach v rámci Diamantovej ligy, získala zlato na Hrách Commonwealthu a zvíťazila vo všetkých 14 súťažiach v sezóne.

„Chcela by som si poriadne zakričať, ale urobím to asi až neskôr. Bola to fyzicky náročná sezóna a toto ocenenie je ako čerešnička na torte. Som hrdá, že môžem robiť česť Novému Zélandu a Oceánii. Je to výnimočný deň nielen pre mňa, ale aj pre moju krajinu a všetkých vrhačov na svete,“ povedala Adamsová, historicky prvá športovkyňa Nového Zélandu medzi laureátmi.

Suverénnosť guliarky, ktorá žije a trénuje vo Švajčiarsku, je v aktuálnej sezóne o to ohromujúcejšia, že ju v nej trápili rôzne zranenia. „Fyzicky i mentálne to bola náročná sezóna, každý odo mňa očakával len víťazstvá. Prežila som si veľa bolesti, ale milujem to, čo robím a mám rada súťaženie. Súperkám sa naskytla šanca zdolať ma, no nevyužili ju,“ dodala rodáčka z Rotoury na Novom Zélande.

Zverenka trénera Jeana-Pierra Eggera neprehrala v 56 pretekoch v rade a je prvá vrhačka v histórii ankety (od roku 1988), ktorá získala toto ocenenie. Ak by sa jej nepočítali prehry s dopingovými hriešničkami, od augusta 2005 by ťahala neuveriteľnú sériu 104 víťazstiev bez prerušenia.