Bajčičák: Keď chcem byť štrnásty, musím zdolať aj veľké hviezdy
Trúfali ste si práve v maratóne na najlepší olympijský výsledok?
Samozrejme, ale nerozprával som o tom nahlas. Päťdesiatka je náročná trať, pred štyrmi rokmi som ju vo Vancouvri ani nedokončil, takže som bol radšej ticho.
Mali ste teraz lepšiu formu než pred štyrmi rokmi?
Je to zaujímavé, podarilo sa mi ju vyladiť.
Pred záverečnou päťdesiatkou ste však neboli optimista. Prečo?
Pozeral som sa do štartovej listiny a videl som v nej viac než dvadsať lepších bežcov. Premýšľal som nad tým, koho z nich predstihnem. Nevedel som si to predstaviť. Napokon som zdolal aj Nóra Northuga. To je tak. Keď chcem byť štrnásty, musím zdolať aj veľké hviezdy, ale potrebujem k tomu formu.
Ako sa vám podarilo udržať si koncentráciu od druhého súťažného dňa až do konca hier?
Veľmi som si prial, aby mi na začiatku vyšiel skiatlon a dobre som sa naladil. Bohužiaľ sa to nepodarilo. Chcelo to asi aj trochu iný vosk na lyže. Pätnástka klasicky mi napravila chuť. Začal som si veriť.
Aký ohlas malo vaše umiestenie u českých bežcov, keďže sa pripravujete v spoločnom tíme?
Viac-menej mi to priali, ale vždy bude medzi nami rivalita. Teraz som bol najlepší spomedzi Čechov a Slovákov. Ale to nie je zmyslom našej spolupráce. Cieľom je, aby Lukáš Bauer skončil do desiatky a ja som mohol na trati podať maximálny výkon.
Bude česko-slovenská spolupráca pokračovať?
Je prospešná pre obe strany. Česi mali v Soči desať ľudí, my dvoch servismanov, takže aj oni ušetrili a pre nás je to obrovský prínos. Jeden denný test na vosky stojí 250 eur, tak si to spočítajte.
Koľko ešte vydržíte?
Uvidíme ako zhodnotia moje výsledky v tejto sezóne. Začiatok nebol dobrý, ale skutočne som veľa trénoval a v januári som pochopil, že musím viac oddychovať. Striasol som sa únavy a vyladil som formu. Povedal som si, že keď budem schopný konkurovať svetu, tak má význam pokračovať. Nechcem len zbierať účasti na olympiádach a majstrovstvách sveta, to nie. Aj výsledky zo Soči ma utvrdili v názore, že jednu sezónu by som ešte vedel potiahnuť.
Už len jednu?
Ročne odtrénujem štyri a pol tisíc kilometrov na bežkách, ďalšie tisícky kilometrov pridám na kolieskových lyžiach alebo v behu. Po dvadsiatich rokoch kariéry si už musím dávať pozor, aby som sa nezodral a brať ohľad aj na svoje zdravie.
Premýšľali ste nad tým, čo budete robiť, keď skončíte?
Obetoval som športu všetko. Možnosť naučiť sa niečo iné, bola minimálna. Rád by som zostal pri športe, ale momentálne nemám presnú víziu.
Viete si predstaviť, že by sa behu na lyžiach venovala aj vaša dcérka?
Poviem na rovinu, pre ženy je to veľmi náročný šport. Videl som nedávno prenos zo zimnej univerziády a veľmi sa mi to páčilo. Mladí športujú popri štúdiu. Na takej úrovni by som si to vedel predstaviť a odporučil by som to aj iným rodičom. A kto sa tam uchytí, môže pomyšľať aj na vyššie méty.
Čo robí váš šport náročným?
Mimo domova trávime 180 dní v roku, takže okrem fyzickej únavy musíme znášať aj psychickú. O množstve nabehaných kilometroch som už hovoril.
Máte 37 rokov a za vami je veľká medzera. Kedy by ste mohli mať nasledovníkov?
Šport je u nás v úzadí a vybudovať si novú základňu trvá aspoň desať rokov. Ale mladým talentom sa musia venovať aj kvalifikovaní tréneri a pretekári musia mať zabezpečený servis. To sú spojité nádoby.
Skúste zhrnúť vaše dojmy z piatich olympiád?
Tá v Nagane bola úžasná v tom, že som mal premiéru. Pamätám si, že som odštartoval a povedal som si – vau, teraz bežím na olympiáde. Neskôr už pribudol aj tlak okolia, aby som podal výkon a dosiahol dobré výsledky. Salt Lake City charakterizovali prísne bezpečnostné opatrenia. V Turíne bolo trošku blato, ale zasa výborne pripravené bežecké trate. Prežíval som úspešnú sezónu. Vancouver ma trošku sklamal. Rešpektujem, pre Kanadu je zaujímavejší hokej než beh na lyžiach. No a Soči nemalo chybu. Čo sa týka tratí aj komfortu športovcov.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ