Hámor má plán, ktorý vyráža dych. Chce zvesiť batoh pod K2

V najbližších týždňoch sa pokúsi zdolať dve osemtisícovky – Kančendžongu (8586 m) a po nej aj obávanú K2 (8611 m). Ide o tretiu a druhú najvyššiu horu planéty. Zajtra vyrazí do Káthmándú, kde sa začne jeho nevšedné dobrodružstvo. Ak všetko pôjde podľa plánu, domov by sa mal vrátiť koncom augusta.

„Šiša Pangmu som zrušil, pretože Číňania zatiaľ neotvorili Tibet. Je to neistota. Trochu som s tým aj počítal, niečo podobné postihlo pred dvoma rokmi španielsku horolezkyňu Edurne Pasaban, ktorá mi o tom rozprávala. Mala zaplatenú Šišu, ale na poslednú chvíľu zatvorili Tibet a musela prekopať celý program. Najskôr sa vybrala na Annapurnu a potom sa vrátila do Číny. To som si nemohol dovoliť. Navyše Číňania zvýšili poplatky za výstup na Šišu o takmer sto percent. Je to teraz brutálne drahý kopec,“ vysvetľuje štyridsaťsedemročný popradský horolezec.

Najskôr ho čaká aklimatizácia v Nepále. Po prílete do Káthmándú sa vyberie do Solo Khumbu, čo je oblasť v okolí Mount Everestu alebo pod Annapurnu. „Rozhodnem sa až po príchode, je to v podstate jedno. Tri roky za sebou som sa aklimatizoval v Solo Khumbu, predpokladám, že teraz dám prednosť Annapurne. Pre mňa je dôležité, aby som čo najviac dní a nocí strávil vo výške nad päťtisíc metrov. Siedmeho apríla sa potom vydám na desaťdňový pochod pod juhozápadnú stenu Kančendžongy.“

Ten už absolvuje aj s Rumunom Horiom Colibasanuom, s ktorým utvoril novú dvojicu. Spolu s nimi sa chystajú na výstup dve ďalšie dvojice, jedna španielska (Jorge Egocheaga – Martin Ramos) a druhou bude taliansky manželský pár (Nives Meroiová – Romano Benet). Hámor predpokladá, že pod treťou najvyššou osemtisícovkou sa zdrží do konca mája. Ďalší jeho program je otvorený.

Foto: Archív Petra Hámora

Peter Hámor Peter Hámor sa v tejto sezóne chystá na dve osemtisícovky.

„Chcel by som sa potom po krátkom oddychu presunúť z Káthmándú do Pokrary a odtiaľ pod K2,“ pokračuje. „Všetko však závisí od toho, ako sa budem cítiť. Ak skončíme pod Kančendžongou skôr, ako predpokladám, nevylučujem ani to, že sa vrátim na krátky čas na Slovensko a potom vyrazím do Karakoramu, kde leží K2.“

Nezodpovedanou otázkou zostáva, kto bude jeho partnerom počas výstupu na K2. Colibasanu ako jediný Rumun túto osemtisícovku zdolal a nemá motiváciu, aby sa o to pokúsil opäť. „Nechcem liezť sám a tento problém vyriešim až na mieste,“ doplnil Popradčan.

Hámor sa pozeral na svet z osemtisícovky už deväťkrát, čo sa nepodarilo doteraz nijakému inému Slovákovi. Keďže ako jediný muž na svete vystúpil na Annapurnu dva razy, stál na vrchole ôsmich osemtisícoviek. Ak zvládne najbližší program, pripísal by si v poradí deviatu a desiatu osemtisícovku zo štrnástich. Čaká ho mimoriadne dlhý a komplikovaný program, tomu podriadil aj prípravu.

„Bola asi najtvrdšia, akú som doteraz zažil,“ približuje. „Lozil som vo Vysokých i Nízkych Tatrách a v Slovenskom Raji. Boli týždne, keď som strávil v kopcoch každý deň. A k tomu večer telocvičňa. Kondične sa cítim dobre. Nechcel som nič nechať na náhodu. Môže sa stať, že to nevyjde. Často zasiahne vyššia moc, nebude mi priať počasie alebo podmienky, s tým všetkým musím rátať. Chcel som sa však vyhnúť tomu, aby som bol sám na seba nahnevaný, že som niečo zanedbal, lebo som sa nepripravil dobre fyzicky.“

Na osemtisícovkách, ktoré si teraz vybral, už Slováci stáli. Na Kančendžonge Jozef Psotka a Ľudovít Záhoranský (20. mája 1981) a na K2 Peter Božik (3. augusta 1986).

„Pre mňa sú to veľké výzvy,“ vysvetľuje Hámor. „Keď som s lezením začínal, Juzek Psotka a Ľudo Záhoranský vystúpili na Kančendžongu a Pirohov film o tomto úžasnom výkone ma výrazne ovplyvnil. Boli to pre mňa ľudia z iného sveta, bohovia. Kančendžonga je vážny kopec, obrovský, zložitý, náročný na fyzičku, logistiku, na počasie, lebo je prvý z východu a zvraty v klíme sú jedovaté. Šanca, že naň vystúpite, je vždy veľmi malá. To sú štatistiky. Je niekoľko sezón, keď naň nevystúpil nik, napríklad aj vlani. Je to kopec, ktorý naozaj nie je zadarmo. To všetko platí o K2, možno ešte viac. Je nevyspytateľná a z juhu na ňu nik nevyliezol, ak sa nemýlim, štyri roky. Zo severu to zvládol vlani silný dream team, tuším po troch rokoch.“

Hámor sa pokúsil dobyť K2 už v roku 2007. Dostal sa do výšky asi osemtisíc metrov, potom ho nepriaznivé počasie prinútilo otočiť sa. Horolezci vravia, že tam nechal zavesený batoh. Teraz sa preň vráti. „Vtedy mi zostala na vrchol ešte dlhá cesta. Chcem vyjť na vrchol z juhu, z Pakistanu. Po Cesenovej ceste, ale volajú ju aj cesta Baskov. Po nej sme stúpali hore s Piotrekom Pustelnikom aj pred piatimi rokmi,“ upresňuje.

Výstup na Kančendžongu si naplánoval prvý raz. „Hore vedie v podstate jedna britská cesta juhozápadnou stenou. Kanč si stále obzerám z rôznych strán. Vlani som ju videl z Makalu, predtým z Everestu. Dozrel čas, aby som si ju pozrel zblízka, najlepšie zvrchu, ale to klopem na drevo, lebo existuje množstvo vecí, ktoré to môžu ovplyvniť…“ rozlúčil sa pred odletom Peter Hámor.