Jedno viem iste. Už nikdy Annapurna, tvrdí rekordér Hámor

Ste v poriadku?
Teraz je už dobre. Už sme v bezpečí a to je fajn pocit. Len pred necelými dvoma hodinami sme zišli do základného tábora pod Annapurnou (rozhovor satelitným telefónom sa uskutočnil vo štvrtok o 19.00 mi­estneho času). Som šťastný, že sme to dokázali.

Vášmu poľskému druhovi Piotrovi Pustelnikovi len Annapurna chýbala k výnimočnému výkonu – ako dvadsiaty muž v histórii vystúpil na všetkých štrnásť osemtisícoviek…
To, čo dokázal Piotr, je fantastické. Je to skvelý človek a horolezec a verili sme, že nakoniec pokorí aj Annapurnu. Podarilo sa mu to až na piaty pokus. O to je naša radosť väčšia.

Už ste aj oslávili veľký úspech a šťastný návrat?
Do základného tábora sme dorazili len pred chvíľou. Zatiaľ sme sa stihli poprezliekať. Šampanské tu nemáme, ale nejaké podarúnky sme dostali, takže určite v správny čas niečo otvoríme.

Na vrchol Annapurny ste vystúpili v utorok. Znamená to, že zostup trval dva dni…
Z kopca sa nikdy neponáhľam. Zostup býva často rovnako náročný ako výstup. Tešiť sa môžete začať – až keď ste dole.

Ako prebiehal výstup?
Na vrchol sme sa dostali klasickou cestou zo severu. Vyštartovali sme zo základného tábora v sobotu 24. apríla a výstup nám trval štyri dni. Presne sme si ho naplánovali podľa meteorologickej predpovede. Vedeli sme, že by sme mali vychytiť dobré počasie. Najvyšší bod hory sme dosiahli v utorok o 13.45 miestneho času. V ten deň vystúpilo na vrchol aj niekoľko ďalších horolezcov. Prvú noc sme prečkali vo výške 7000 metrov.

Čím je Annapurna taká zložitá a nebezpečná?
Nebezpečný je tu každý krok. Premenlivé je počasie, každú chvíľu iné. Musíte byť veľmi obozretný. Annapurna je vždy iná. Nie je to však len podmienkami. Bol som tu po štvrtý raz a vždy som išiel na vrchol z inej strany. Náš súboj sa skončil nerozhodne 50:50. Štyri pokusy, dva úspešné výstupy. To nie je zlá bilancia. Annapurnu som prešiel celú dookola, poznáme sa už dobre. Mohol by som napísať cestovnú príručku, ako sa dostať na vrchol (smiech).

Ktorý úspešný výstup bol náročnejší – tento alebo pred štyrmi rokmi?
To sa nedá úplne jednoznačne povedať, lebo ako som naznačil, každý bol iný. Prvý raz som vyšiel hore východným hrebeňom. Výstup severnou stenou je technicky menej náročný, ale podľa mňa nebezpečnejší. Okolo vás je ľadovec, stále niečo vedľa padá. Psychicky je to zložitejšie, cítim sa ešte viac unavený. Teraz aspoň viem, že Annapurna už nikdy viac.

Kde beriete istotu? Čo ak niekomu bude ku korune Himaláji chýbať opäť tento kopec a osloví vás s prosbou o pomoc?
Už nie, odmietnem.

Ale na Annapurnu ste aj teraz išli najmä kvôli Pustelnikovi, nie?
Nebola to hlavná motivácia. Aj pre mňa bola stále výzvou. Dva razy predtým som ju nezdolal. Chcel som si vyskúšať inú cestu na jej vrchol. Ale, samozrejme, keby nebolo Piotra a jeho veľkého cieľa, asi by som dlho uvažoval, či sa sem ešte vrátiť.

Stáli ste na siedmich osemtisícovkách. Ktorá vám dala najviac zabrať?
Annapurna. Nielen preto, že bola zatiaľ posledná. Ale cením si aj predchádzajúci traverzový výstup na Gašerbrum I a II. Riziko tohto projektu spočívalo v tom, že po výstupe na prvý vrchol cesta dole viedla v podstate len cez druhú osemtisícovku, čo vždy nemusí vyjsť. Opäť to bolo veľmi náročné aj psychicky.

Máte na konte polovicu osemtisícoviek. Netúžite po skompletizovaní všetkých ako váš 59-ročný poľský priateľ?
Len teraz som zostúpil z jednej z nich dole, o tom momentálne neuvažujem. Platí však veta – nikdy nehovor nikdy. Mám len jedinú istotu, o ktorej som hovoril – na Annapurnu sa už nikdy nevrátim.

Kedy sa vrátite na Slovensko?
Letenku z Káthmandu mám na 6. mája. Ešte však uvažujem, či si pobyt nepredĺžim. Rád by som sa vrátil na Pumori, kde sme sa aklimatizovali pred týmto výstupom, ale na magicky krásnu horu (7161) sme nevystúpili. Ešte si to musím všetko časovo i finančne prepočítať a potom sa rozhodnem.