Ksenia dostala predvlani do súťaže junioriek voľnú kartu, ale zastavila ju vo štvrťfinále turnajová jednotka zo Slovenska a víťazka 2024 Renáta Jamrichová 6:2, 6:1.
Už vtedy sa okolo dievčaťa vytváralo veľké haló, ktoré veľmi pripomínalo rozruch okolo 13-ročnej Anny Kurnikovovej na juniorskom Wimbledone 1994, ktorý veľmi rýchlo stíchol po jej prehre so slovenskou rodáčkou Martinou Hingisovou.
S Kurnikovovou prišiel do Londýna veľký kontingent z Bollettieriho akadémie v USA a mediálnou kampaňou, s Jefremovovu do Melbournu veľký kontingent z Mouratoglouovej akadémie z Francúzska a nemenšou mediálnou kampaňou.
Po dvoch rokoch hľadania cesty, formy, vzostupu a skúseností sa Jefremovová predsa len zlepšila, tohto roku vstúpila do turnaja ako trojka, a na základe výmenného obchodu medzi Francúzskou tenisovou federáciou a Tennis Australia jej dali voľnú kartu aj do ženskej kvalifikácie.
V nej dostala mladá Francúzka lekciu od Bielorusky Sasnovičovej. V juniorskej dvojhre to však dotiahla až k titulu. Zásluhu na tom má aj jej nový slovenský tréner Vladimír Pláteník, ktorý už vychoval a pomohol vytiahnuť vysoko v rebríčku nejednu talentovanú východoeurópsku hráčku.
Spomeňme Cibulkovú, Kasatkinovú, Blinkovovú, Kudermetovovú, Sunovú, Rybakinovú, a iné.
Aký je to pocit prevziať strieborný tanier pre trénera šampiónky?
Som veľmi rád, čo dosiahla, je to jej najväčší úspech v kariére a odmena za tvrdú drinu.
Vošli ste do jamy levovej. Očakávania od Ksenie sú obrovské. Predvlani nám povedala, že chce byť svetovou ženskou jednotkou a vyhrávať grandslamové trofeje. Vo Francúzsku do nej vkladajú veľké nádeje. Pomaly každý rok vás tu vidíme s inou hráčkou. Rád chodíte do rizika?
Mňa to tiež neteší, že som tu každý rok s inou hráčkou, ale to sú nie moje rozhodnutia. Niekedy ide o nepochopiteľné veci, keď aj máme dobré výsledky a z nejakých dôvodov, nechcem a ani neviem všetky pomenovať, sa hráči rozídu s trénerom.
Je to dosť časté na ženskom okruhu WTA a nie vždy v mojich silách alebo trénerových silách. Sú strašné tlaky na hráča a na trénera. U najlepších vidíte, že tam je dlhodobá spolupráca, dôvera. Takže ak sú výsledky, tak treba pokračovať, stabilizovať výkonnosť. Tento tenisový svet potrebuje ozdravenie.
Pohybujem sa v ňom už 26 rokov ako tréner. A my, tréneri, nemáme žiadnu oficiálnu asociáciu. Táto práca akoby nevyžadovala žiadnu kvalifikáciu, robí si ju hocikto, aj neprofesionáli, čo je pre mňa absolútne neskutočné.
Z toho vznikajú všetky nedorozumenia, nezhody, keď hráči, ba aj rodičia nerešpektujú trénerov.
Ako ste sa dostali k Jefremovovej?
Oslovila ma francúzska federácia, na čele programu rozvoja hráčov stojí riaditeľ Ivan Ľjubičič, bývalý chorvátsky tenista a kouč Rogera Federera.
Rovnako ma požiadala manažérska agentúra IMG, aby som Ksenii pomohol, lebo mám výbornú povesť odborníka na rozvoj talentov, ktorý prijme začínajúcu hráčku a vytesá z nej skvelú tenistku. Jefremovová sa mi páčila na tréningoch, bola pracovitá. Preto som tú ponuku prijal.
Realita ma však veľmi rýchlo prekvapila. Po pár týždňoch som si všimol v šoku veľa nedostatkov, aj technických. Neviem, kto všetko ju učil, ale som proste žasol, akým smerom ju tréneri viedli.
Aký pokrok ste dosiahli?
Ešte pred polrokom bola 39. juniorka, dnes je trojka. Za pol roka sme urobili kus roboty. Z piatich juniorských turnajov štyri vyhrali a teraz Australian Open. Som dojatý, lebo to je na 16-ročnú skvelé. Dlho nevedela, komu veriť, hoci bola v Mouratoglouovej akadémii za hviezdu.
Lenže výsledky sa nedostavovali. Cítil som, akoby som krotil nejakého mustanga. Dlho sa bránila mojim informáciám a radám. Musím s ňou postupovať veľmi opatrne. Tento týždeň sme mali veľké a dlhé rozhovory s jej manažmentom a mamou. Teraz sú všetci na mojej strane.
Aj Ivan Ľjubičič a federácia. Sú nadšení z výsledkov. Pochopili, že s mladým dievčaťom je ťažké pracovať, mala svoje názory a svoju hlavu, nadobudla nejaké vžité zlozvyky a rozmýšľanie. Teraz sa teším, že mi verí a poslúcha.
Semifinále a finále hrala svoj najlepší tenis. Zdolala dve silné ruské súperky. Všetci vieme, aké ťažké je vyradiť ruskú hráčku na grandslamovom turnaji. Len nedávno to boli Kornejevová a Mirra Andrejevová.
Nebojíte sa neúspechov? Ako prežívate ten tlak?
Veď ma poznáte z minulosti. Je známe, aké výsledky som dosiahol s rôznymi hráčkami. A to som spolupracoval často s mladými tenistkami, ktorých rodičia nemali peniaze ani sponzorov, ani podporu zväzu. Teraz je situácia iná.
Podpora je enormná, ale aj tlak je iný. Stále si myslím, že toto je ten lepší tlak, ako keď máte hračku bez podpory. Viem sa dobre vžiť do cítenia týchto ľudí, pretože sám som bol deviaty junior na svete, a nedostal nič od nášho tenisového zväzu.
Rád pomáham nadaným deťom. Vidím v tom svoju minulosť, a príde mi to ľúto. Niekedy je tlak až zbytočný, no bez financií sa nedá hrať tenis. Preto sa nečudujem ľuďom, ktorí menia pasy a snažia sa dostať na úroveň, vďaka ktorej si budú vedieť zarobiť na živobytie.
Keď bola Dominika Cibulková 180. na svete, našiel som jej sponzora, trénoval 3 roky a dotiahol na 12. miesto sveta pod strašným tlakom. Šetrili sme peniaze, niekedy sme spávali aj s jej tatkom na izbe. To si človek nevie predstaviť.
Ako to zvládate? Čím hráčku presvedčíte a podvihnete?
Keď je človek na 200.-300. mieste, tenis už stojí veľké peniaze. Cestovanie, tréneri, niekedy hráte o prežite. Dobrý tréner sa s tým vyrovná, nastaví robotu tak, aby bol hráč schopný hrať.
Presvedčí ho, aby myslel na zápas, na správne veci a mravčou robotou sa hráči zlepšujú. Najväčšie zadosťučinenie je, keď sa dostanú do stovky a vyššie a dokážu sa tenisom uživiť.
Dostalo sa vám vždy zadosťučinenia?
Kdeže. Nebudem menovať všetky hráčky, ktoré my dvaja dobre poznáme. Najkrikľavejšia je trebárs Daria Kasatkinová, ktorá prišla na Slovensko v tretej stovke a kde je dnes.
Alebo Ons Jabeurová, ktorá dostala obrovskú podporu u nás. Neodvďačili sa podľa dohody a niekedy som ani nemal kontrakt na papieri.
Aký bol osud novej austrálskej majsterky Jeleny Rybakinovej?
Jelena je fenomenálny zjav a výnimka z ostatných. Veľa pred ňou zneužilo našu dobrotu a podporu, a keď už sa dostali vyššie, nezachovali sa úplne férovo a zdupkali. Keď už trošku zarobia peniaze, neocenia.
Ako sa dostala Rybakinová na Slovensko?
Jej trénera Stefana Vukova som dotiahol z americkej akadémie v Delray Beach, kde pracoval ako jeden z trénerov, a pomáhal aj Osakovej, Keninovej, Vickaryovej, ale ako Európan túžil prísť späť.
Najskôr sme hľadali pomoc pre našu Terku Mihalíkovú, takže Vukov prišiel k nej do Trnavy a ja som vtedy trénoval Anhelinu Kalininovú. Oslovila ma aj Belinda Benčičová a chceli sme vytvoriť také pekné trio Kalininová – Benčičová – Mihalíková.
Lenže spolupráca Vukova s Mihalíkovou trvala iba nejaké dva mesiace a Kalininová ho odporučila Rybakinovej, ktorá k nám prišla roku 2019 s rebríčkom okolo 200. miesta. Dnes je absolútna hviezda.
Prešla si však vyše roka peklom a poklesom.
Celá aféra s trestom od WTA bola postavená na dohadoch a nedorozumeniach, boli v tom zásahy z rôznych strán, ale vidíte, vrátil sa k nej a je znovu na vrchole. Jelena potrebuje Stefana, je dôležitý pre jej hru.
Či sa to niekomu páči alebo nie. Nikto na svete sa nestal svetovou jednotkou sediac pred televízorom alebo preto, že by ho niekto ofúkaval a sa s ním maznal, keď jajkal a jojkal.
Tenis je náročný aj psychicky, tvrdá robota, keď tréner musí zvládať tlaky, keď musí občas zdvihnúť hlas, byť prísny, ale v dnešnom svete sa to nenosí.
Najmä nie na veľkých javiskách ako je grandslamové, kde každý musí byť pozitívny, slušný, tichý, lenže tam ide o každú loptu, o každý bod, o rebríčky, o tituly.
Jelena sa postavila zaňho, čo nebýva zvykom. Stefano je na dvorci prísny, ale mimo neho prijemný, milý, spoločenský, stará sa o hráčku, o atmosféru. Jelena je trochu flegmatický typ, možno si tí dvaja sadli, možno nie, je mi to jedno, ale majú výsledky.
Ona si ho pochvaľuje a pokiaľ sa nepreukážu žiadne priestupky, alebo jasné dôkazy, že ju mal psychicky alebo fyzicky týrať, tak toto bola absolútna chyba a nespravodlivosť zo strany WTA. Jelena prišla o celú sezónu.
Minulý rok ste zažili zaujímavý a nevídaný čas s Britkou Emmou Raducanuovou. Víťazka US Open 2021 už dlho nič nedokázala, ani tu v Melbourne neoslnila, vidíme, že kohokoľvek postavíte vedľa nej, nevie preraziť a vrátiť ju na víťaznú vlnu. Koľko vlastne trvala vaša spolupráca?
Čo k tomu povedať? Mám isté princípy a z nich neustúpim. Mal som iba dva týždne na to, aby som ju pripravil po katastrofálnom výkone v Indian Wells na turnaj v Miami.
Oslovil ma jej tatkotakto hneď ako sa so mnou rozišla Lulu Sunová. Naozaj sa mi podarilo dostať ju do slušnej formy, jej otec tam bol a veľmi sa tešil.
Jej hra dostávala fazónu, a uhrala tam 5 kôl, štvrťfinále, vyradila silné hráčky, Navarrovú, Kesslerovú, Anisimovovú., O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi večer počas turnaja zavolala pred zápasom, že sa psychicky necíti dobre a že ju to mrzí a radšej by bola, keby sme ukončili spoluprácu.
Nuž nikoho nútiť nebudem, ale bola to škoda. Niektorí komentátori až žasli, ako rýchlo sa spolupráca skončila.
Tento trénerský chlebík je ťarcha psychická, viem dobre, že veľa všelijakých takzvaných expertov vypisuje rodičom, hráčom a manažérom a bohužiaľ, naše postavenie nie je dotiahnuté do nejakej profesionálnej roviny, lebo viem, že v iných športoch nemôže byť trénerom hocikto.
V tenise mnohí musia robiť a hovoriť to, čo chcú rodičia počuť, potom rýchlo končia a majú pokazené kariéry. Naopak, hráčky, ktoré prepustia dobrých koučov, alebo keď sa miešajú do toho rodičia, tak padajú v rebríčkoch, a takých príkladov je veľa.
Nerozumiem tomu, že načo je dobrá zmena, ak sú výsledky a hra funguje. Veľa ľudí si to nevie priznať, je tu veľa zla a jedu, a nedodržania dohôd. Rodičia a hráči si neuvedomujú, že ak sa zbavia kouča, a oklamú, možno už na druhý týždeň trénuje inú hračku, vidia sa každý deň a musia si pozrieť do očí.
Veľa vzťahov sa končí katastrofálne, nie sú vyplatené peniaze, nie sú dodržané zmluvy, a vedie to k toxicite. Mám už 50 rokov a takéto stresy nepotrebujem. Verím, že s podporou francúzskej federácie niečo s Jefremovovou dosiahneme.