Nevedela novinárom vysvetliť, či to bolo zlobou, bezmocnosťou, frustráciou alebo čímkoľvek. Rozhodla sa teda spraviť voľačo, čo nerobieva a za čo sa sem-tam hanbí – ísť rozmlátiť raketu. Ale keď už, tak poriadne.
Najskôr nenápadne kráčala chodbou k šatniam a hľadala prázdne miestečko, kútik, kde by ju nikto nevidel, a potom z celej sily a hnevu mlátila a mlátila nevinnú raketu o zem. Lenže – chyba lávky. Aj najodľahlejší kút v útrobách pod arénou Roda Lavera je pokrytý kamerou, ba čo viac, dokonca živou a prenosovou pre stanicu Channel Nine.
Takže aj v televízii, aj na internete a po mnohomiliónových kliknutiach na sociálnych sieťach bolo možné sledovať a doteraz sa sleduje, ako si svetová trojka vybíja frustráciu na grafitovom tenisovom náčiní. Takéto video je veselé, zábavné, rýchlo sa šíriace, dobre predávajúce, ale už vôbec nie príjemné pre hráčku.
Samotná Gauffová k tomu povedala: "Nevedela som, čo mám hrať, čo robiť, čo hrám zle, nič mi nešlo, bezradne som sa obracala smerom k mojej lavičke a nechcela som si vyliať zlosť na nich. Nezaslúžili si to. Rozhodla som sa vybúchať na rakete, ale keď som to raz urobila v osemfinále Roland Garros na dvorci, necítila som sa dobre a nezvyknem lámať rakety. Vtedy som si povedala, že nikdy viac na dvorci. Teraz som sa chcela schovať niekam, kde nie sú kamery, ale zdá sa, že tie sú všade. Nemáme súkromie, azda iba s výnimkou ženskej šatne.“
Ešte ostrejšie sa pustila to tejto témy Poľka Iga Swiateková, ktorá vypadla vo štvrťfinále s Jelenou Rybakinovou z Kazachstanu 5:7, 1:6, nikdy nehrala vo finále v Melbourne, nedosiahne svoj kariérny Grand Slam a sklamaná skončila ešte horšie než vlani, keď vypadla až v semifinále po nepremenenom mečbale proti neskoršej majsterke Madison Keysovej.
Keď sme sa jej opýtali na názor na živé kamery po celom areáli a na to, čo sa stalo Gauffovej, 24-ročná varšavská rodáčka podráždene odvetila: „Otázka stojí, či sme tenistky alebo zvieratá v ZOO, na ktoré sa chodia ľudia pozerať, ešte aj ako kakajú. Možno trochu preháňam, ale bolo by pekné, keby sme mali trochu súkromia. Aby sme mohli niečo robiť aj bez kamier a nebyť vystavené na pozorovanie. V iných športoch to je viac dodržiavané. Nemám teraz všetky štatistiky a informácie, lebo nesledujem všetky športy, no mali by byť miesta v dejisku, kde vás nesleduje celý svet."
Príliš veľa kamier v areáli v Melbourne porovnala aj s inými grandslamovými podujatiami. „Dokonca aj v tenise mám príklady z Wimbledonu alebo Roland Garros, kde poskytujú viac súkromia. Tuto speňažia všetko a diváci, ktorí si kúpia základnú vstupenku, môžu sledovať aj vaše tréningy a aj sa pozabávať na videu z útrob štadióna. Na nás by mali pozerať akurát tak na dvorci a na tlačovej konferencii. To máme v pracovnej náplni. Nie v útrobách a na chodbách. Potom majú ľudia o čom rozprávať a hodnotiť, čo vôbec nie je nevyhnutné a žiadúce. Už sme o tom párkrát diskutovali v Melbourne, ale nemá to zmysel,“ dodala Swiateková.
Na Gauffovej skrat reagoval po svojom postupe do semifinále turnaja aj Novak Djokovič. „Áno, videl som, čo sa stalo Coco Gauffovej, Ľutujem ju, viem ako sa cítila, aj ja som rozlámal v živote pár rakiet, a súhlasím, že nám má patriť viac súkromia. Je smutné, že sa nemáme kam schovať, ale žijeme vo svete a v spoločnosti, kde sa všetko predáva a podriaďuje technológii. Kde obsah je všetko a speňažia sa aj emócie človeka.“
Podľa bývalej svetovej jednotky a 24. násobného grandslamového víťaza je táto téma na hlbšiu diskusiu. „My tomuto trendu nezabránime, nemyslím si, že ubudne kamier, skôr mám obavy, že ešte ich viac pribudne. Som prekvapený, že ešte zatiaľ nemáme kamery v sprche ako v šou Big Brother. Na verejnosť už teraz ukazujú, ako prichádzame autom na štadión, ako kráčame v podzemí, ako sa stravujeme, rozcvičujeme v telocvični, o čom hovoríme s trénermi, niet zábran a niet hraníc, kam to až zájde. Znie to strašidelne, ale nevidím cestu späť, skôr naopak,“ dodal Djokovič.