Tradícia tichého športu bola narušená v 70. rokoch minulého storočia, keď sa počas zápasov začalo objavovať čoraz viac hráčov, ktorí vykrikovali po odpálení loptičky na druhú stranu kurtu. Vtedy však boli takéto prípady sporadické.
Neskôr sa stali výkriky takmer pravidlom a prvý, kto poriadne na kurte ziapal, bol muž. Slávny Američan Andre Agassi bol revolucionárom v tenisovom obliekaní a aj v zdĺhavých výkrikoch, ktoré vydával po každom údere.
No diskutovaným problémom sa kričanie stalo až po tom, čo sa Monika Selešová v 90. rokoch prebojovala medzi svetovú elitu. Jej krik pripomínal skôr kvílenie, podobné krochkaniu niektorých zvierat. Zvuk bol taký hlasný, že bolo nemožné byť na kurte a nevšimnúť si ho. Alebo ho nekritizovať.
Čítajte viac Bol jednotka, ale jedna z najneobľúbenejších. Tenisový Charlie Sheen vraj nemal problém vykopnúť ženu z idúceho auta
Selešovej krik bol prvý, ktorý bol meraný zvukomerom. Na Wimbledone v roku 1992 zariadenie zaznamenalo 93,2 decibelov. Čoskoro sa objavili kritici vrátane legendárnej Martiny Navrátilovej. Selešová sa bránila tvrdením, že kričala počas zápasov od svojich 12 rokov a že to nikdy nerobila úmyselne.
Už vtedy si mnohí odborníci všimli, že dvaja najväčší „krikľúni“ sveta, Agassi a Selešová, trénovali na tej istej akadémii Nicka Bollettieriho. A že to nebola náhoda sa ukázalo s príchodom Marie Šarapovovej.
Nikto nikdy na kurte tak hlasno nestonal ako ona. Takmer okamžite po tom, čo Ruska vtrhla medzi elitu, novinári priniesli na jej zápas zvukomer a zaznamenali hladinu zvuku 101 decibelov. Táto hladina je porovnateľná s hlukom štartujúceho lietadla.
Šarapovová bola možno prvou tenistkou, ktorej krik pripomínal zvuky rozkoše zo spálňových radovánok. Mohlo to byť spôsobené aj sexepílom, ktorý jej manažéri starostlivo využívali pri propagácii tenistky.
Profesionálna WTA Tour však už v tom čase zaznamenala oveľa viac sťažností, ako predtým na Selešovú. Ruska však tvrdila, že jej to nevadí: kričí počas úderov, odkedy si pamätá, a neplánuje s tým prestať, pretože to pravidlá nezakazujú.
Aký je teda hlavný prínos „zvukových efektov“ počas úderov na kurte? Vedecké štúdie ukázali, že výdych pri napínaní svalov zvyšuje silu, s akou loptička opúšťa raketu. V súčasnosti drvivá väčšina trénerov učí svojich študentov údery sprevádzané stonmi.
Bollettieri bol samozrejme priekopníkom tejto praxe. Tenisový guru radšej nazýval zvuk počas úderov „správnou technikou výdychu“. Odporcovia tejto metódy sa však domnievajú, že kričanie počas úderu sa rovná určitej forme podvádzania.
Faktom je, že počas intenzívnych výmen, najmä medzi hráčmi na najvyššej úrovni, sa športovci spoliehajú na zvuk loptičky odrážajúcej sa od strún, aby určili jej silu a rotáciu. Ak súper počas úderu divoko kričí, tieto možnosti sa strácajú.
Čítajte viac Návšteva Cibulkovej u prezidenta Pellegriniho mala dohru. Tupá Slovač, uľavil si otec bývalej tenistky
Experti sa však zhodujú, že stonanie na kurte nie je pre veľké víťazstvá nevyhnutné. Napríklad legendárny Roger Federer, ktorý vyhral 20 grandslamových titulov, nikdy nevydával pravidelné hlasné zvuky. V súčasnosti je však stále výnimkou.
Výskum ukazuje, že 90 % mužských a 76 % ženských tenistov na profesionálnej Tour stoná počas úderov. Výkriky sa stali aj obľúbenou témou paródie – napríklad Srb Novak Djokovič to rád napodobňuje v exhibičných zápasoch.
Naposledy sa o veľký rozruch kvôli kriku postarala v roku 2009 vychádzajúca portugalská hviezda Michelle Larcher de Britová. Tá vydávala ston podobný Šarapovovej, len ho sprevádzala zámerne zdĺhavým zavýjaním. A súperky boli pravidelne nútené odpáliť loptičku, zatiaľ čo portugalská hráčka stále kričala.
To sa mnohým nepáčilo. Na Roland Garros v tej istej sezóne de Britovú vypískali tribúny, jej súperky sa na ňu sťažovali a Ženská tenisová asociácia oznámila, že vyšetrí, či jej nadmerné stonanie neprekáža súperkám.
Sama de Britová ubezpečila, že neprestane kričať ani pod hrozbou trestu. „Radšej zaplatím pokutu, ako prehrám zápas,“ vyhlásila Portugalčanka. Problém však čoskoro zmizol – de Britová nenaplnila očakávania, ktoré sa na ňu kládli po jej juniorských úspechoch, a o niekoľko rokov neskôr sa zo scény vytratila.
