V rozhovore pre The Guardian dvadsaťosemročný Moskovčan priznal, že po prekvapujúcej prehre v prvom kole Wimbledonu s vtedajším 122. hráčom sveta prepadol do tak hlbokých depresií, že „nemal dôvod žiť“.
„Teraz sa cítim omnoho lepšie. Ešte stále nie som tam, kde by som chcel byť, ale konečne mám pevný základ,“ hovorí Rubľov.
„Po Wimbledone som nemal dôvod žiť. Znie to dramaticky, ale myšlienky v mojej hlave ma ničili. Už to nemalo nič spoločné s tenisom. Problém bol vo mne. Nedokázal som sa s tým ďalej vyrovnávať.“
Rubľov je už roky známy svojimi temperamentnými reakciami – od výkrikov až po fyzické sebatresty počas zápasov. Nejedno oko fanúšika či kamery zachytili momenty, keď si počas frustrácie udieral raketou do hlavy alebo nôh.
Až teraz však priznal, čo všetko stálo za týmito výbuchmi.
„Brával som antidepresíva, ale nepomáhali mi,“ opisuje. „Nakoniec som si povedal: ‘Už nechcem brať nič.’ A vtedy mi veľmi pomohol Marat Safin. Pomohol mi pochopiť množstvo vecí.“
Legendárny ruský tenista, bývalá svetová jednotka, sa s Rubľovom dlhšie rozprával a odporučil mu vyhľadať odbornú pomoc. To napokon prinieslo zlom. „Začal som pracovať s psychológom. Učím sa veľa o sebe,“ dopĺňa Rubľov.
V závere otvoreného rozhovoru zhrnul aj najdôležitejšiu lekciu, ktorú si z tohto náročného obdobia odniesol.
„Môžeš mať v živote všetko, ale ak je v tebe niečo, čo nechceš vidieť, nikdy nebudeš šťastný. Keď ten problém nájdeš a prijmeš ho, všetko sa začne zlepšovať.“