Britský novinár, kedysi jeden z najtvrdších kritikov Novaka Djokoviča, tentoraz nesedel oproti „antivaxerovi“, ale človeku, ktorému chcel povedať prepáč. Výsledkom bol jeden z najúprimnejších rozhovorov, aké tenisová hviezda kedy poskytla.
Zmätené argumenty
V januári 2022 bol svetový tenis stredobodom úplne inej debaty, než akú pozná šport. Djokovič, vtedy 20-násobný grandslamový víťaz a úradujúca svetová jednotka, priletel do Melbourne obhajovať titul z Australian Open.
Do krajiny vstúpil s udelenou lekárskou výnimkou z povinného očkovania proti covidu, no krátko po prílete mu austrálske úrady zrušili vízum.
Nasledovalo osem dní, ktoré by pokojne vystačili na politický triler. Djokovič bol umiestnený do detenčného zariadenia, ktoré austrálske médiá opisovali ako „hotel pre utečencov“, v skutočnosti však išlo o miesto, kde sa zbiehali zmätené právne argumenty.
Srbská vláda reagovala rozhorčene, austrálska spoločnosť bola rozdelená a celý svet sledoval, ako sa športovec ocitol v centre geopolitického konfliktu o pravidlá, verejné zdravie a suverenitu rozhodnutia.
Čítajte viac Koľko krvi je na tvojich rukách? pýta sa Navrátilová. "Šialenú tetu" mainstream vymazal. Prečo ju nenávidia?
Súdne pojednávania, ktoré nasledovali, sa stali mediálnym spektaklom. Vláda sa napokon rozhodla Djokoviča deportovať, pričom minister pre imigráciu Alex Hawke vo svojom rozhodnutí uviedol, že prítomnosť tenistu v Austrálii by mohla „podnietiť antivakcinačné nálady“.
Djokovič opustil krajinu s pocitom poníženia. Na letisku v Melbourne ho čakal len tichý sprievod kamier a unavený športovec, ktorý povedal jediné: „Som veľmi sklamaný. Rešpektujem rozhodnutie súdu, ale cítim hlboký smútok.“
Aj austrálsky pohľad je dnes miernejší…
„Pripadalo mi neuveriteľné, že počas vianočného obdobia bývalá federálna vláda odmietla Novakovi Djokovičovi možnosť stretnúť sa so svojím pravoslávnym duchovným, kňazom. To bolo podľa mňa niečo, čo sa len ťažko dalo obhájiť,“ vyhlásil na začiatku tohto roka austrálsky premiér Anthony Albanese.
Monumentálny idiot
Jedným z najhlasnejších kritikov Srba sa stal britský novinár Piers Morgan – bývalý šéfredaktor Daily Mirror a moderátor známy svojou nekompromisnou rétorikou. Na sociálnych sieťach označil Djokoviča za „klamára“, „podvodníka“, „monumentálneho idiota“, či „popierača vedy“ a „hrdinu antivax hnutia“.
Morgan v januári 2022 napísal: „Ak chce Novak hrať, nech sa dá zaočkovať. Alebo nech zostane doma. Je to jednoduché. Svet nepotrebuje ďalšie celebrity, ktoré popierajú vedu.“
Jeho slová rýchlo obleteli svet. Stali sa súčasťou širšej mediálnej kampane, ktorá z Djokoviča urobila buď symbol odporu, alebo obetného baránka – podľa toho, z ktorej strany človek sledoval správy.
Britské noviny The Guardian písali o „tenisovej hviezde, ktorá sa stala politickou zbraňou“, v The Times hovorili o „morálnej povinnosti športovcov chrániť verejné zdravie“.
Foto: Profimedia
Morgan, známy svojím čierno-bielym videním sveta, sa v tejto debate postavil na stranu nekompromisnosti. V ďalších komentároch Djokoviča nazval „neúprimným“ a „arogantným“, pričom tvrdil, že zneužíva svoju popularitu na podporu nebezpečných názorov.
Novak, prepáč mi
Po austrálskej afére sa Djokovič k verejným polemikám s novinármi prakticky nevyjadroval. Namiesto toho sa sústredil na návrat do súťažného rytmu – vyhral Wimbledon, opäť sa stal svetovou jednotkou a o rok symbolicky dobyl aj Melbourne. Svojimi výkonmi dokázal, že ho mediálne útoky nezlomili.
Piers Morgan však na tému občas narážal aj neskôr, v komentároch a televíznych diskusiách. V roku 2023 sa opäť vyjadril, že „Djokovičov prípad bol poučením, ako sa aj najväčší športovci môžu dostať do pasce vlastnej pýchy“. Vzťah medzi nimi sa tak dlhé roky niesol v duchu jednostranného napätia. Morgan bol hlasný kritik, Djokovič jej mlčiaci adresát.
Až tento týždeň sa udialo niečo, čo by ešte pred pár mesiacmi nikto nečakal. Djokovič prijal pozvanie do Morganovej talkshow „Piers Morgan Uncensored“, ktorá je známa svojím ostrým tónom. Hneď v úvode relácie Brit prekvapil nielen divákov, ale aj samotného hosťa.
Pozrel sa na Djokoviča a spustil…
„Začnem tým, že sa ospravedlním. Bol som voči tebe veľmi prísny. Použil som slová, ktoré neboli spravodlivé. Vtedy som ťa nepoznal. A teraz viem, že som sa veľmi mýlil.“
Nie som antivaxer
Morgan vysvetlil, že Djokovičova sága s očkovaním „sa mu zdala dosť osobná“, pretože bol svedkom toho, ako jeho kamaráti počas pandémie stratili svojich blízkych. Po zistení ďalších informácií o situácii si vraj však uvedomil, že veci sú zložitejšie, než si pôvodne myslel.
„V tom čase som bol voči mnohým ľuďom dosť kritický a odvtedy sa za to ospravedlňujem. Bol som príliš prísny. Ukázalo sa totiž, že ak ste boli očkovaní, nezáležalo na tom, či ste potom mohli vírus preniesť. Je zrejmé, že v tom momente sa to pre mňa stalo osobnou voľbou.“
Šesťdesiatročný muž pokračoval: „Keď sa na to spätne pozriem a premýšľam o tom, chcel by som povedať, že sa ospravedlňujem za tón, ktorý som proti tebe použil. Keďže som ťa nepoznal, bral som to, čo som čítal a počul. A to doslovne. Ukázalo sa to byť komplikovanejšie. Áno, ospravedlňujem sa za preháňanie.“
Najlepší tenista všetkých čias sa usmial, chvíľu mlčal a pokojne odpovedal: „To, čo si práve povedal, veľa hovorí o tebe. Veľmi si to vážim. Ďakujem za tvoju úprimnosť. A len dodám – ja nie som ten človek, za ktorého ma vtedy považovali.“
Nasledoval rozhovor, ktorý sa vymykal obvyklým mediálnym zvyklostiam. Nebolo v ňom ani štipky napätia či senzáciechtivosti. Morgan kládol vecné otázky.
"Chápem, že to boli ťažké časy a globálny núdzový stav. Prešli sme si peklom na celom svete, všetci na tejto planéte.
Jediné, čo by som dodal, aby som sa hlbšie nezaoberal celou touto situáciou ohľadom covidu a očkovania, je, že som nikdy nebol zástancom ani antivakcinácie, ani provakcinácie, v rozhodovaní som bol vždy slobodný.
Čítajte viac Björn Borg: Tancoval som na najsmutnejšej párty na svete. Otcov pohľad ma bolí dodnes
Tvrdili o mne, že som na jednej alebo druhej strane a tak ďalej. Bolo to buď čierne, alebo biele, a ja som len vravel, že to tak byť nemusí."
Z úcty k ostatným
Pochopiteľne, debata sa ani zďaleka nevinula iba okolo covidu. Morgan počas viac ako hodinového rozhovoru otvoril viacero aktuálnych a zaujímavých tém. A Djokovič zaza potvrdil, že je skvelý rečník.
„Dokáže pútavo rozprávať o medzinárodných záležitostiach, rovnako však aj o vlčej energii. Opýtajte sa ho niečo a dostanete zdĺhavú odpoveď bez klišé,“ opísal ho v minulosti renomovaný tenisový autor Jon Wertheim.
Morgan v upútavke na túto debatu označil srbského tenistu za GOAT, čo v anglickej skratke znamená najlepší v histórii. Rodák z Belehradu si sám však takúto nálepku nedáva.
Nechcel skĺznuť ani do porovnávania s Rafaelom Nadalom či Rogerom Federerom, hoci – pokiaľ ide o štatistiky – je jednoznačne najúspešnejším hráčom všetkých čias. Má 24 grandslamových titulov, na poste svetovej jednotky strávil 428 týždňov a v tomto športe vyhral prakticky všetko.
Djokovič pri tejto otázke však skôr naznačil zložitosť porovnávania jednotlivých tenisových ér. „Nebudem hovoriť, či som najlepší alebo nie, pretože nie je mojou kompetenciou o tom hovoriť,“ zamyslel sa.
„Bolo by to veľmi neúctivé voči tým, ktorí vydláždili cestu Nadalovi, Federerovi a všetkým ostatným. Je veľmi ťažké porovnávať jednotlivé éry; náš šport si prešiel za posledných päťdesiat rokov poriadnou transformáciou.“
Spomenul však Johna McEnroea i Björna Borga, povedal, že svojho bývalého trénera Borisa Beckera, šesťnásobného grandslamového šampióna, považuje za „súčasť svojej rodiny“. „Keby Borg pokračoval, dnes by sme si pravdepodobne sadli a rozprávali sa o tom, že je najväčší zo všetkých. Do dôchodku odišiel, keď mal 26 rokov, a vyhral pritom jedenásť grandslamov,“ doplnil.
Lanský olympijský víťaz sa napriek tomu cíti poctený a privilegovaný, že je súčasťou tejto diskusie. Chce ju však prenechať iným. A medzitým zveľaďovať zbierku svojich trofejí, cez víkend v Aténach získal svoj už 101. titul v kariére.
Čítajte viac Mal 17 a v rukách zbraň hromadného ničenia. Keď sa však okolo neho začali motať krásne ženy, nevedel, čo s tým
Dostal som facku
Napokon, uzatvárať túto debatu ani nemá zmysel, lebo Djokovič je naďalej aktívnym hráčom a neplánuje končiť. Najradšej by hral aj na olympiáde v Los Angeles 2028.
Ale momentálne už nie je taký dominantný, za dvojicou Jannik Sinner – Carlos Alcaraz už evidentne zaostáva.
„Bol som dominantným hráčom počas väčšiny mojej kariéry, viac ako dvadsať rokov, a teraz mi vládnu Alcaraz so Sinnerom. Je to prirodzené, akási nezastaviteľná evolúcia v športe. Obaja sú pre náš šport skvelí,“ potvrdil Djokovič s tým, že ak on hrá svoj najlepší tenis a rovnako aj oni, v tom prípade sú už lepší ako on.
Morgan následne vyzval Djokoviča, aby hovoril o svojej fyzickej kondícii, na čo mu aktuálne štvrtý hráč sveta odpovedal, že do istej miery si stále myslí, že je „superman, ktorý sa nikdy nemôže zraniť alebo byť slabý“. Uznal však pritom, že „posledné dva roky dostal facku od reality“.
"Uvedomujem si, že momentálne sú obaja lepší ako ja. Taká je realita. Zväčša som veril vo veci, ktoré bolo nemožné dosiahnuť, ale vždy som bol veľmi pozitívny pri dosahovaní svojich cieľov.
Verím v silu myšlienok, ale zároveň verím aj v biológiu. Mám 38 rokov, moje telo je opotrebované. Obaja – Jannik aj Carlos – ma prinútili pochybovať o tom, či ešte dokážem vyhrať ďalší grandslam, no keď vstúpim na kurt, je mi jedno, proti komu hrám.
Idem tam vyhrať a dám do toho všetko. Stále mám myslenie šampióna a dúfam len, že v kondícii si udržím aj svoje telo."
Foto: Profimedia
Pri tej príležitosti spomenul tohtoročný Roland Garros, v ktorom proti sebe nastúpili obaja mladí borci. Bol z toho jeden z najepickejších duelov všetkých čias. Alcaraz v ňom odvracal mečbaly, aby napokon vyhral. Djokovič to sledovať nechcel, ale napokon sa tomu nevyhol.
"V ten deň som sa dostal k televízii a to aj napriek tomu, že keď na turnaji prehrám, nesledujem ho. Ale moja žena a syn sú tenisoví nadšenci, chceli si to pozrieť.
Navrhol som im, aby sme sa išli prejsť a najedli sa v reštaurácii. No keď trvali na svojom, povedal som: ‚Dobre, pozrieme si set a potom odídeme.‘ Myslel som si, že zápas bude trvať asi dve a pol hodiny, keď sme sa vrátili domov, stále hrali a nakoniec som sledoval posledné dve hodiny stretnutia."
Zápas proti synovi
Djokovič v rozhovore spomenul aj svoje detstvo v Belehrade. Veľakrát predtým o ňom hovoril, veľakrát sa o tom písalo. V roku 1999 po udalostiach v Kosove stíhačky NATO bombardovali metropolu Srbska, Novak bol ešte malý chlapec. Jeden z obyvateľov mesta.
Pri tej príležitosti povedal, že na tenisový kurt vstúpil ako človek, „ktorý sa musí vysporiadať so všetkými ostatnými vecami, ktoré sa dejú v jeho súkromnom živote a o ktorých ľudia nevedia alebo by nemali vedieť“.
Keď sa ho Morgan opýtal, aké okolnosti najviac ovplyvnili jeho výkon, Djokovič uznal, že nepriazeň osudu ho poháňala najmä na začiatku kariéry, ale nevyhnutne dodal, že čerpať energiu z negatívnych emócií vás môže „unaviť“.
Je skôr za „konštruktívnu energiu“, uvedomenie si, že v závere kariéry chce uprednostniť svoju rodinu, mu vraj výrazne pomohlo zmeniť myslenie.
„Jednou z najväčších mojich motivácií je, aby obe moje deti zažili, ako ich otec vyhráva grandslamy. Aby boli pri tom. Som šťastný, že som to mohol zažiť už niekoľkokrát,“ povedal. Dodal, že jeho snom je zahrať si po boku svojho – dnes ešte len jedenásťročného – syna Stefan v súťažnom zápase.
„Jasné, že chce hrať tenis, a to ma zároveň vzrušuje aj desí. Okrem toho má talent, no ja nechcem byť jeho trénerom, chcem byť jeho otcom. Postupne sa ho snažím zoznámiť so svetom tenisu a športu, momentálne mu neviem všetko vysvetliť, vyberám si rôzne veci. Ak sa rozhodne, že chce byť profesionálnym hráčom, budem ho na sto percent podporovať v každom jeho kroku.“
Chcem byť ako Niki
Záver rozhovoru bol tiež veľmi silný. Morgan sa Djokoviča opýtal, ako by si prial, aby si ho ľudia pamätali. V tej chvíli bolo zrejmé, že v duši 38-ročného šampióna sa pohli všetky emócie. A zvlhli mu oči.
Čítajte viac Niki Pilič pred 20 rokmi rozplakal Bratislavu. Nechápal, že ľudia v štyridsiatke ležia na pláži len preto, že majú peniaze
Pri tej príležitosti spomenul Nikolu Piliča, chorvátskeho hráča a trénera, ktorý nedávno zomrel. Nazýval ho svojím „tenisovým otcom“. Djokovič prezradil, že nedávny pohreb bol prvým, na ktorom sa kedy zúčastnil. „Predtým som sa vyhýbal som sa emóciám a smútku“.
„Spôsob, akým o ňom ľudia hovorili, nebol o tenise a o tom, čo dosiahol ako hráč, ako tréner, koho trénoval. Išlo o to, kým v skutočnosti bol ako človek. Ako sa správal k ľuďom, ako zmenil životy mladých ľudí alebo kohokoľvek, s kým sa zblížil. Takto chcem, aby si ma pamätali.“
Piers Morgan je britský novinár, moderátor a publicista, ktorý sa stal známym svojím provokatívnym štýlom, ostrými komentármi a schopnosťou vyvolávať kontroverzie.
Narodil sa v roku 1965 v grófstve Sussex a kariéru začal ako redaktor The Sun, kde sa naučil základy bulvárnej žurnalistiky. Neskôr sa stal najmladším šéfredaktorom denníka News of the World a následne viedol Daily Mirror, kde presadzoval agresívny a senzáciechtivý štýl spravodajstva.
Morgan sa postupne stal mediálnou osobnosťou, ktorá prekračovala hranice novinárstva – pôsobil ako porotca v šou Britain’s Got Talent, moderátor Good Morning Britain a hostiteľ vlastnej relácie Piers Morgan Uncensored.
Jeden z jeho najväčších škandálov sa spája s obdobím, keď bol šéfredaktorom Daily Mirror. V roku 2004 musel odstúpiť po tom, ako denník zverejnil falošné fotografie, ktoré údajne zobrazovali britských vojakov mučiacich irackých zajatcov.
Po odhalení, že išlo o podvrh, nasledoval verejný škandál a Morgan stratil post šéfredaktora. Tento prípad vážne poškodil jeho povesť a stal sa jedným z najväčších mediálnych fiask v britskej tlači začiatku 21. storočia.
Ďalším kontroverzným momentom bola jeho účasť na telefonických odposluchoch, ktoré otriasli britskými médiami. Aj keď Morgan nikdy nebol priamo obvinený, počas vyšetrovania škandálu News of the World sa ukázalo, že počas jeho vedenia Daily Mirror dochádzalo k podobným praktikám.
Morgan akékoľvek vedomie o týchto činoch poprel, no jeho meno sa opakovane spomínalo v súvislosti s neetickými novinárskymi metódami, čo z neho urobilo symbol „bulvárneho cynizmu“ britskej tlače.
Veľkú mediálnu búrku vyvolal aj jeho odchod z relácie Good Morning Britain v roku 2021. Stalo sa tak po tom, ako Piers Morgan verejne spochybnil tvrdenia Meghan Markleovej o duševných problémoch a o údajnom rasizme v britskej kráľovskej rodine. Jeho poznámky vyvolali viac než 50 000 sťažností divákov a zásah britského regulačného úradu Ofcom.
Morgan však odmietol ustúpiť a povedal, že „má právo neveriť ani slovu z toho, čo povedala Meghan“. Tento incident rozdelil britskú verejnosť – pre niektorých sa stal obhajcom slobody slova, pre iných symbolom necitlivosti a arogancie.
V posledných rokoch sa Morgan presunul do online priestoru, kde pokračuje vo svojej tradícii konfrontačných rozhovorov. Jeho relácia Piers Morgan Uncensored na platforme TalkTV a YouTube prináša kontroverzné témy od politiky až po kultúrne vojny.
Morgan často útočí na „woke“ kultúru, obhajuje slobodu prejavu a rád vyvoláva diskusie, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Napriek tomu, že má množstvo kritikov, zostáva jednou z najvplyvnejších a najviditeľnejších postáv britských médií.
