Nebyť náhlej pomoci prezidenta v začiatkoch jej kariéry, pravdepodobne by sa nedostala na vrchol svetového tenisu. Sabalenkovej tajomstvo odhalil bieloruský novinár, ktorý utiekol pred Lukašenkovým režimom do Poľska. "Bola to ponuka, ktorú nemohla odmietnuť, ako je to u Lukašenka zvykom,“ cituje portál onet.pl novinára Jaroslava Pisarenka, ktorý podrobne opísal väzbu tenistky na prezidenta.
Písal sa rok 2017, keď Aryna Sabalenková začala vyhrávať turnaje a stúpať v rebríčku WTA. A s prvými úspechmi prišli aj väčšie zárobky. Problém bol v tom, že putovali na účet podvodníka. Vtedy Bieloruska požiadala o pomoc prezidenta krajiny Alexandra Lukašenka.
A takto sa podľa Pisarenka svetová jednotka zaviazala režimu. Sabalenková by údajne najradšej tento príbeh pred svetom utajila.
„Bez Lukašenkovej pomoci by sa Sabalenkovej kariéra pravdepodobne zastavila. Preto má Aryna problém jasne odpovedať na otázky o vojne a bieloruskom prezidentovi. Musí si dávať pozor na slová,“ prezradil novinár.
VIDEO: Talentovaná Mia Pohánková pred domácim Slovak Open 2025Históriu tohto spojenia pozná Pisarenko dôverne. Do roku 2020 pracoval pre bieloruskú televíziu, kde sa venoval športovému spravodajstvu.
„Jeden z mojich zdrojov podrobne opísal udalosti. Keď bola Aryna talentovanou juniorskou hráčkou, hľadala sponzorov, aby mohla ďalej rozvíjať svoju kariéru. Stretla sa s mužom z Ruska, ktorý jej sľúbil financovať cestovanie a účasť na turnajoch. Podpísali zmluvu. Ako sa ukázalo, bola to viacročná zmluva. A mala svoje úskalia,“ opísal Pisarenko.
Prelomový moment v Sabalenkovej kariére nastal na prelome rokov 2017 a 2018. V novembri 2017 hralo Bielorusko proti Spojeným štátom na turnaji Billie Jean Kingovej v Minsku. Domáce tenistky síce prehrali 3:2, ale 18-ročná Sabalenková zaujala prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý sledoval zápas z tribúny, a osobne jej zablahoželal k víťazstvu nad Sloane Stephensovou.
Na jar 2018 sa Bieloruska už prebojovala do prvej päťdesiatky rebríčku WTA, no zároveň si uvedomila, že má vážny problém: stala sa obeťou podvodníka.
„Začala vyhrávať veľké zápasy a svoje prvé turnaje. Problém bol v tom, že peniaze išli výlučne jej ruskému agentovi. Možno vtedy si prvýkrát pozorne prečítala zmluvu, ktorú podpísala pred rokmi. Požiadala o pomoc predstaviteľov tenisovej federácie a tí jej sľúbili, že sa obrátia na úrady,“ skonštatoval Pisarenko.
Medzi faktami zo Sabalenkovho príbehu vykresľuje portrét bieloruského športu. Športu, v ktorom najvyššie pozície vo vzťahoch zastávajú významné osobnosti. Tí, ktorí majú minulosť v armáde, polícii alebo blízke väzby na prezidenta.
„V roku 2018 sa Aryna stretla s Lukašenkom v Paláci nezávislosti. Rozprávali sa zoči-voči. Je zaujímavé, že hoci sa objavili fotografie z návštevy, nikto oficiálne nepovedal, o čo išlo. Žiadne podrobnosti neunikli. Ako však prezradili moje zdroje, reakcia bola okamžitá. V štýle Lukašenka. Sabalenkov agent evidentne nebol dobrý človek; predtým mal v Rusku problémy s trestnou činnosťou a dokonca bol aj odsúdený. Z toho, čo som pochopil, dostal ponuku, ktorú nemohol odmietnuť: buď okamžite ukončí zmluvu s Arynou, alebo sa vráti do svojej vlasti v putách,“ prezradil Pisarenko. Voľba bola teda jednoduchá.
Pisarenko si nespomínal na meno Rusa. „Bol to veľmi záhadný muž. Dokonca aj Sabalenkovej vtedajšieho trénera Dmitrija Tursunova sa raz v rozhovore opýtali: ‚Kto je váš hráčsky agent?‘ A on odpovedal: ‚Neviem.‘ Je jasné, že to musel vedieť, ale meno zatajil. Musel mať na to pádny dôvod."
Isté je, že aj nepríjemné udalosti roku 2018 vydláždili Sabalenkovej cestu k veľkým víťazstvám a ešte väčšiemu šťastiu. Dôsledky však stále nesie. „Musí si pamätať, komu to vďačí. Dlh splatila vystúpením s Lukašenkom počas osláv Silvestra na prelome rokov 2020 a 2021 v jeho paláci. Sú to stretnutia, na ktorých sa nikto nezúčastňuje náhodou,“ myslí si Pisarenko.
Bieloruskú tenistku opakovane žiadali o jasný postoj k vojne na Ukrajine a na prezidenta Lukašenka. Dlho sa odpovedi vyhýbala s tým, že sa chce rozprávať len o tenise, aby nakoniec dospela k veľmi všeobecnému vyhláseniu. „Nepodporujem vojnu. Nechcem, aby bola moja krajina zapletená do žiadneho konfliktu. To je môj postoj,“ opakovala dookola Sabalenková.
„Ľudia by chceli, aby sa vyjadrila jasne: Putin a Lukašenko sú zlí, vojna je zlo. Sabalenková sa však tejto téme jednoducho vyhýba. Vyhýba sa jej, ako sa len dá. Možno je to dôsledok podpory režimu spred rokov. Aryna má predsa v Bielorusku rodinu: matku a sestru. Nevieme, aký majetok tam majú. V každom prípade je opatrná,“ hovorí Pisarenko a upozorňuje na ďalší veľmi dôležitý fakt.
„Až nedávno, po víťazstve na US Open, navštívila po dlhej prestávke Bielorusko. Keď hovorí, že sa vracia domov, ide do Miami. Považuje sa skôr za svetoobčianku ako za Bielorusku a radšej sa rozpráva s ľuďmi, ktorí netušia, kde sa jej krajina nachádza alebo do čoho je zapojená. Za to ju kritizujú z oboch strán. V Bielorusku je kritizoval propagandista Grigorij Azarenok, ktorý sa zasadzuje za Rusko a vojnu. Otvorene povedal, že Sabalenková je slabý človek, pretože má rada všetko západné a zarába peniaze na Západe,“ vysvetlil novinár.
Pisarenko sa tiež domnieva, že Sabalenková sa úmyselne vyhýbala účasti na olympijských hrách v Paríži v roku 2024 s odvolaním sa na zdravotné problémy. „Každý úspešný bieloruský olympionik sa musí stretnúť s prezidentom, či už na slávnostnom zložení prísahy alebo po súťaži. Aryna vedela, že jej potom budú klásť ťažké otázky a bude si musieť vybrať stranu. A to naozaj nechce,“ myslí si Pisarenko.
Zároveň spomína na ďalšie dva príbehy, ktoré dobre ilustrujú prepojenie športu a politiky v Bielorusku. „Futbalista Alexander Hleb. V roku 2004 spôsobil autonehodu, pri ktorej zomrel muž. Bol vinný. Bol to začiatok jeho kariéry, hral za Stuttgart. Lukašenko pomohol vyriešiť záležitosť, aby hráč nemal žiadne problémy. Odvtedy ho Hleb veľmi otvorene podporuje."
Druhá postava je spojená so Sabalenkovou. Je to Max Mirnyj, bývalý tenista a teraz člen Aryninho trénerského štábu. „Keď boli protesty proti Lukašenkovi v Bielorusku brutálne potlačené úradmi, na sociálnych sieťach napísal, že je so všetkými ľuďmi vo svojej vlasti a veľmi ich podporuje. O niekoľko rokov neskôr sa v rozhovore rozplakal a povedal, že tie slová boli chybou, že ich napísal vo veľmi emotívnom stave a ospravedlňuje sa za ne. Potom sme sa dozvedeli, že mal rakovinu a liečili ho najlepší špecialisti v Minsku. Nemám dôkaz, že by s tým niečo súviselo, ale určite nás to núti zamyslieť sa,“ domnieva sa bieloruský novinár.