Po každom veľkom víťazstve spomína Srbsko – nad hlavu dvíha vlajku, jeho meno vyslovuje s pýchou pri všetkých slávnostných príhovoroch. A tých veru bolo.
O svojom pôvode jednoducho vždy hovoril s hlbokou emóciou, svoje deti necháva krstiť v pravoslávnych kláštoroch a pravidelne podporuje miestnu charitu.
Srbi si to veľmi vážia, podľa prieskumu by väčšina z nich chcela, aby v nasledujúcich voľbách kandidoval na najvyššiu politickú funkciu.
Po zisku zlatej medaily v Paríži 2024 – na podujatí, ktoré sa preňho stalo akýmsi zavŕšením tenisovej misie – nehovoril o sebe, ale o tom, čo preňho znamená reprezentovať srbský národ.
„Nikdy som nezabudol, odkiaľ pochádzam. Srbsku som vďačný za všetko,“ povedal priamo pod olympijskými kruhmi so slzami v očiach.
Čítajte viac Koľko krvi je na tvojich rukách? pýta sa Navrátilová. "Šialenú tetu" mainstream vymazal. Prečo ju nenávidia?
A predsa sa zdá, že dnes sa jeden z najväčších športovcov našej doby ocitá v paradoxnej situácii – vo vlastnej krajine začína byť pre niektorých trošku nepohodlný. Akoby sa dostával na hranu medzi vlastným presvedčením a oficiálnou líniou štátu.
Rozhodnutie jeho rodiny zrušiť prestížny turnaj Belgrade Open a presunúť ho do gréckych Atén, sa javí nielen ako športová či logistická zmena, ale aj ako aj symbolický akt. Taký, čo má svoje korene v hlbokom spoločenskom napätí, ktoré v Srbsku vrie pod povrchom už niekoľko mesiacov.
Viac než len zmena miesta
Turnaj kategórie ATP 250, ktorý bol od roku 2021 stálicou tenisového kalendára v hlavnom meste Srbska, sa mal konať začiatkom novembra 2025.
Čítajte viac Tenisová milionárka prišla o všetko, aj o vzťah s rodičmi, ktorí ju celý život sprevádzali. Nakoniec ju nepustili ani na otcov pohreb
Všetko nasvedčovalo tomu, že pôjde o ďalší úspešný ročník pod taktovkou rodiny Djokovićovcov, ktorá v uplynulých rokoch v Belehrade zorganizovala už deväť profesionálnych turnajov.
V krajine, ktorá sa roky snaží presadiť v štruktúrach svetového športu, malo toto podujatie aj symbolickú hodnotu – predstavovalo most medzi domácim prostredím a globálnou tenisovou elitou.
O to väčším prekvapením bolo, keď organizátori pred niekoľkými týždňami stručne oznámili, že turnaj sa v Belehrade konať nebude.
„Napriek veľkému nasadeniu a značnému úsiliu sa nepodarilo zabezpečiť podmienky na jeho konanie v plánovanom termíne a formáte, preto padlo rozhodnutie tento ročník neorganizovať,“ uvádzalo sa v oficiálnom stanovisku.
Krátko nato ATP potvrdila, že kolos sa presúva do Atén. Pre Grécko ide o významný návrat na tenisovú mapu, veď hlavné mesto bude hostiť popredný turnaj prvýkrát od roku 1994. Pre Srbsko to ale znamená stratu jedného z mála významných podujatí.
Foto: Profimedia
Čoraz viac indícií napovedá tomu, že ide o rozhodnutie motivované širším kontextom. Kombináciou frustrácie, tlaku a zhoršujúcej sa atmosféry, ktorej Novak Djoković čelí vo vlastnej krajine.
Podpora protestov
Zlomovým momentom sa podľa všetkého stal Djokovičov verejný postoj k prebiehajúcim študentským protestom v Srbsku. Tisíce mladých ľudí, prevažne z radov študentov, učiteľov a akademikov, už deväť mesiacov vyjadrujú nesúhlas s autoritárskym spôsobom vládnutia prezidenta Aleksandara Vučiča.
Požadujú slobodu médií, právny štát, nezávislé inštitúcie a transparentnosť verejnej moci.
Djoković sa do politiky nikdy nehrnul. No tentoraz, možno aj pre silnú osobnú empatiu so študentmi, ktorí v uliciach pokojne protestovali za právo hovoriť nahlas, zvolil tiché, ale jednoznačné gesto: v decembri na sociálnych sieťach zdieľal slová podpory.
„Ako niekto, kto hlboko verí v silu mladých ľudí a ich túžbu po lepšej budúcnosti, verím, že je dôležité, aby boli ich hlasy vypočuté,“ napísal.
V januári venoval jedno zo svojich víťazstiev študentovi, ktorého počas protestu zrazilo auto a ktorý bol hospitalizovaný. V strede marca zasa zdieľal na svojom Instagrame fotografie z doteraz najväčšieho protestu, na ktorom sa zúčastnilo približne 300-tisíc ľudí. S popisom: „História, úžasné!“.
Svoje nedávne víťazstvá vo Wimbledone oslávil charakteristickým gestom „pumpovania“, ktoré je spojené so sloganom študentského protestu, „Pumpaj!“.
Taký Emir Kusturica, slávny srbský režisér, si servítky pred ústa nedáva. Nedávno vyzval na prepustenie protestujúcich, ktorí boli zatknutí za údajné ohrozovanie ústavného poriadku a srbskú vládu s Vučičom obvinil z porušenia ústavy v snahe normalizovať vzťahy s Kosovom.
V porovnaní s tým nešlo v prípade Djokoviča o nič prevratné – žiadne výzvy, žiadna kritika. Len pokojné vyjadrenie solidarity. Ale v politicky napätej atmosfére to stačilo. Z neutrality sa stalo podozrenie.
Čítajte viac Mal 17 a v rukách zbraň hromadného ničenia. Keď sa však okolo neho začali motať krásne ženy, nevedel, čo s tým
Možno aj preto pri propagovaní svetovej výstavy EXPO, ktorá sa má v roku 2027 uskutočniť v Belehrade, srbský prezident na Djokoviča „zabudol“. Oficiálnym ambasádorom sa stal bývalý jamajský šprintér Usain Bolt.
Médiá, ktoré ešte pred niekoľkými mesiacmi oslavovali Djokovića ako najväčšieho „srbského hrdinu novodobých dejín“, začali postupne meniť tón.
Objavili sa články, ktoré ho vykresľovali ako elitára odtrhnutého od reality bežného občana, ako „falošného vlastenca“, ktorý „uteká do cudziny“ a „v rozhodujúcich chvíľach krajinu opúšťa“.
Trebárs nemecký denník Neue Zürcher Zeitung upozornil, že niekoľko provládnych denníkov a portálov začalo Djokovića vykresľovať v tendenčnom svetle – akoby sa postupne vyraďoval zo spoločenskej pamäti, ktorá ho desaťročie považovala za poloboha.
Čítajte viac Ticho, z ktorého mrazí... Ako bezohľadný Američan zničil životy dvoch odvážnych ľudí
Zorana Mihajlovičová, niekdajšia ministerka energetiky, sa v provládnej televízii do Djokoviča pustila za to, že údajne „zrádza národné záujmy a podporuje tých, ktorí páchajú násilie v krajine“. Spojila ho s kosovým kontextom nazvala monackým daňovníkom.
Na sociálnych sieťach a v diskusných fórach sa neraz tieto naratívy preberali ešte radikálnejšie – Djoković bol označovaný za „zradcu“, „amerického agenta“, alebo „miláčika Západu“, ktorý „zarábal na chrbte Srbska a potom ho opustí“.
Srdjan Djoković ako terč
Zatiaľ čo si najúspešnejší tenista všetkých čias zachováva zdržanlivosť, jeho otec Srdjan sa stal už terčom priamej mediálnej kampane. Srdjan Djoković je výrazná osobnosť – impulzívna, emotívna, často kontroverzná, ale zároveň neoddeliteľná súčasť príbehu svojho syna.
Bez jeho neúnavnej podpory by 38-ročný belehradský rodák nikdy nedosiahol výšiny, ktoré dnes pozná celý svet.
V posledných mesiacoch sa však meno Srdjana objavovalo v domácich médiách v čoraz negatívnejšom kontexte. Rozbehla sa proti nemu dokonca očierňovacia kampaň vedená médiami blízkymi vládnej moci.
Foto: TASR/AP, Darko Vojinovic
Zlom nastal, keď podnikateľ napojený na prezidenta Vučiča – známy kritik študentských protestov – zverejnil video, v ktorom Djokovičovho otca účelovo spájal s osobou obvinenou z pedofílie.
Neponúkol žiadny dôkaz, len dehonestáciu. Šlo mu o vytvorenie asociácie, ktorá má poškodiť jeho reputáciu. A tak ako sa Novak stal symbolom „neistého patriotizmu“, Srdjan bol zrazu personifikáciou „morálne pochybných kruhov“.
Ako poznamenal novinár Jaschar Dugalič, „ten istý denník, ktorý roky oslavoval Novaka ako symbol Srbska, ho náhle označil za falošného patriota“.
Prezident Aleksandar Vučič sa k celej situácii postavil opatrne. Po Djokovičovom vyradení v semifinále Wimbledonu 2025 sa vyjadril zmierlivo:
„Ten človek je srbská legenda. Podporujem ho z celého srdca. Môže hovoriť proti mne, koľko len chce, môže podporovať mojich oponentov. Ale hovoriť o ňom niečo zlé – to by bolo hlúpe a smiešne.“
Vyjadrenie zaznelo v rozhlasovom denníku Informer, známom svojou lojalitou k vláde.
Čítajte viac Pán stopiek bol anarchista v posteli. Za múrmi domu Jacquesa Anquetila vládla nevídaná džungľa
Mnohí však v tomto výroku vidia viac než len diplomatickú obranu: podľa analytikov ide skôr o snahu ostať „nad vecou“, ponechať si sympatie verejnosti, ktorá Djokoviča stále vníma ako svojho, a zároveň sa dištancovať od „špinavej“ kampane vedenej prostredníctvom médií a podnikateľských kruhov.
Djoković zatiaľ mlčí
Po tom, čo Djokovič zdieľal podporu študentským protestom, sa hviezdny tenista stiahol do úzadia. Vyhol sa ďalším verejným politickým komentárom. Na sociálnych sieťach komunikoval najmä o športe, rodine či regenerácii po zraneniach.
Napriek tejto zdržanlivosti sa však jeho rozhodnutia dajú čítať ako tichý postoj…
Jedným z prvých signálov bolo jeho rozhodnutie absentovať na turnaji v Cincinnati – na podujatí, ktoré zvyčajne nevynecháva, pokiaľ mu to zdravie dovolí.
Krátko nato sa opäť objavil v Grécku, kde v priebehu niekoľkých mesiacov už druhýkrát navštívil tamojších vládnych predstaviteľov – vrátane premiéra Kyriakosa Mitsotakisa.
Čítajte viac Sovieti mohli mať najväčšieho futbalového génia v dejinách. Radšej si ho zničili
Médiá špekulujú, že nejde len o zdvorilostné stretnutia, ale aj o úvahy nad budúcim dlhodobejším pobytom či spoluprácou.
Zároveň sa v zákulisí hovorí o tom, že Djokovič uvažuje o využití tzv. „zlatého víza“ – systému, ktorý v Grécku umožňuje získať pobytové oprávnenie výmenou za investíciu do nehnuteľností alebo podnikania.
Grécka Gazzeta dokonca píše, že že o tejto téme rokoval aj s tamojším premiérom Mitsotakisom. Rovnaký web prišiel s informáciou, že tenista, ktorý sa so svojou láskou ku Grécku vôbec netají, si mal s manželkou obzerať jednu z miestnych škôl.
„Ale tá návšteva súvisela s našou nadáciou,“ snažil sa Djokovič vyvrátiť správy o tom, že hľadá školu pre svoje dve deti. „Zatiaľ sa nič nechystá. Ale o zlatom víze sme hovorili. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.“
Foto: DPPI, DPPI Media / Alamy / Profimedia
Presun turnaja z Belehradu do Atén je technicky jednoduchý krok. V kalendári ATP sa zmenilo len miesto, dátum a názov. No v symbolickej rovine ide – zdá sa – o väčší príbeh.
