Ale sláva a trofeje sú len jednou kapitolou jej životného príbehu. Tou druhou, oveľa silnejšou, je neviditeľný zápas, ktorý zviedla mimo svetiel reflektorov – boj o návrat po brutálnom útoku, ktorý jej mohol nielen ukončiť kariéru, ale aj zmeniť život navždy.
Dnes, keď oznamuje ukončenie kariéry a chystá sa rozlúčiť so svojím milovaným Wimbledonom, celý svet si pripomína nielen jej tenisové úspechy, ale aj nezlomnú vôľu, vďaka ktorej sa vrátila na kurty napriek šanci, ktorú lekári vyčíslili len na päť percent.
Wimbledon – miesto najkrajších spomienok
Zo všetkých turnajov bol práve Wimbledon tým, kde sa Petra cítila ako doma. Tráva, ktorá bola pre mnohých nepriateľom, bola jej zbraňou. Práve na londýnskych dvorcoch získala oba svoje grandslamové tituly – v rokoch 2011 a 2014.
„Wimbledon je mojou srdcovkou. Nikde inde som neprežívala také emócie, takú čistú radosť z hry,“ priznala Kvitová, keď oznamovala, že tohtoročná edícia bude jej posledná.
Jej hra, hoci nie vždy dokonale technická, bola neuveriteľne účinná. „Nebola najrýchlejšia, ale mala všetko potrebné. Tvrdosť, kreativitu, aj schopnosť prispôsobiť sa. Bola nevyspytateľná, ale vždy elegantná,“ zhodnotila ju tenisová legenda Martina Navrátilová.
16. december 2016 – deň, ktorý všetko zmenil
V jedno decembrové ráno roku 2016 sa život Petry Kvitovej obrátil naruby. Do jej bytu v českom Prostějove vtrhol muž, ktorý sa predstavil ako pracovník technických služieb. Tvrdil, že ide kontrolovať vodovod.
Čítajte viac Wimbledon 2025: Alcaraz vyrazí za obhajobou titulu. Môže ho vôbec niekto ohroziť?
Petra ho pustila dnu – a o chvíľu jej priložil nôž ku krku. „Požiadal ma, aby som pustila teplú vodu. Keď som sa otočila, stál za mnou s nožom. Zarezal mi do krku a ja som instinctívne chytila čepeľ ľavou rukou. V tej chvíli som necítila bolesť, len som videla krv všade okolo,“ vypovedala neskôr na súde.
Počas zápasu jej útočník – 30-ročný Radim Zondra – poranil všetky prsty na ľavej ruke. Nervy, šľachy, väzy – všetko bolo rozrezané. Lekári jej po štvorhodinovej operácii dávali len päť percent šancí, že sa niekedy vráti na kurt. Hrozila jej amputácia prstov, alebo aspoň trvalé znehybnenie dlane.
„Keď sme videli röntgeny, jeden z prstov visel len na kúsku kože. Neveril som, že ešte niekedy chytí raketu,“ spomínal Miroslav Černošek, jej dlhoročný priateľ a športový manažér.
Nie je obeťou. Je bojovníčkou
Hoci fyzické zranenia boli vážne, psychické rany boli možno ešte hlbšie. Petra však už niekoľko dní po útoku odmietala hrať rolu obete.
„Nechcem sa ľutovať. Nechcem sa vracať k tomu, čo sa stalo. Urobím všetko pre to, aby som sa mohla vrátiť k tenisu – k tomu, čo milujem,“ povedala rozhodne.
Tri mesiace po operácii, keď jej odstránili dlahy a obväzy, nedokázala hýbať prstami. „Bol to šok. Nič som necítila. Povedala som si – toto nebude dobré… Ale vedela som, že musím bojovať,“ spomínala neskôr.
Zázračný návrat – už v roku 2017
O zázraku možno hovoriť už v máji 2017, keď sa objavila na kurtoch – len päť mesiacov po útoku. A už v júni triumfovala v Birmingham na turnaji WTA 500. Ten triumf mal cenu zlata – nešlo len o trofej, ale o dôkaz, že sa dá vrátiť aj z nemožného.
„Vždy som vedela, že som bojovníčka na kurte. Ale až po tom všetkom som zistila, že som ešte väčší bojovník mimo neho,“ povedala pre BBC Sport.
Neuveriteľný vzostup – späť medzi elitu
V roku 2018 získala päť turnajových titulov a vyšplhala sa späť na 2. miesto rebríčka WTA. Rok 2019 mohol byť korunou jej rozprávky – na Australian Open sa dostala až do finále, kde po obrovskej dráme podľahla Naomi Osakovej.
„Nemôžem tomu uveriť. Znova som vo finále grandslamu. Po tom všetkom… Vôbec som si nebola istá, či ešte niekedy budem držať raketu. A teraz som tu. Áno, prehrala som, ale mám pocit, že som vyhrala už dva roky dozadu. Tenis mi dal druhý život,“ povedala počas dekorácie, so slzami v očiach.
Nová životná etapa: materstvo
V decembri 2023 – na konci kalendárneho roka – oznámila ďalšiu veľkú novinu: čaká dieťa. Po narodení syna Petra si dopriala oddych od tenisu, ale po 15 mesiacoch sa rozhodla skúsiť ešte jeden návrat. V marci 2025 sa objavila na turnaji Indian Wells.
„Niekedy sa čudujem samej sebe. Prečo som sa rozhodla vrátiť? Ale viem, že by som to ľutovala, keby som to neskúsila. Nemám žiadne očakávania. Už nikdy nebudem hrať tak ako predtým – ale to nevadí,“ povedala úprimne.
Čítajte viac Mám pre vás skvelé novinky! Česká šampiónka po materskej pauze ohlásila návrat na kurty
Rozlúčka s raketou – ale nie s úsmevom
Jej posledná sezóna už nebola o víťazstvách. Vyhrala len jeden z posledných siedmich zápasov a v rebríčku WTA klesla na 573. miesto. Na Wimbledon 2025 sa dostala vďaka divokej karte – symbolicky, ako rozlúčka so scénou, kde napísala najkrajšie kapitoly.
„Odchádzam s najväčším úsmevom. Tenis mi dal všetko. Lásku, vášeň, silu. Neľutujem nič. Bola to krásna cesta a som vďačná, že som ju mohla absolvovať,“ povedala v emotívnom vyhlásení.
Od tenistky k inšpirácii
Hoci sa Petra Kvitová možno nikdy nezaradí medzi „najväčšie“ mená tenisu podľa počtu grandslamov, jej príbeh patrí medzi tie, ktoré zostanú navždy v pamäti.
Premeniť päťpercentnú šancu na víťazstvo. Prežiť útok, odpustiť, a vrátiť sa silnejšia. Byť svetovou dvojkou po tom, čo takmer prišla o ruku. Stať sa matkou a stále veriť, že má čo svetu ponúknuť.
Petra Kvitová nezískala len trofeje. Získala rešpekt, obdiv a srdcia fanúšikov na celom svete. Jej posledný zápas na Wimbledone nebude koncom – bude oslavou nezlomnej vôle, vnútornej sily a lásky k hre.