V rozhovore pre reláciu Failures of Champions so Slavenom Biličom opísal, že sa cítil ako „nechcené dieťa“ v rámci legendárnej „veľkej trojky“, ktorá desaťročia fascinuje tenisový svet.
„Som len človek plný nedostatkov, ako každý iný. Napriek tomu som vždy skúšal kráčať životom s úprimným srdcom a dobrými úmyslami – byť sám sebou,“ zamyslel sa Djokovič.
Jeho cesta k vrcholu nebola len o víťazstvách na kurte, ale aj o prekonávaní vnútorných bojov a hľadaní uznania v očiach fanúšikov.
S rekordnými 24 grandslamovými titulmi, ktorými prekonal Federera (20) aj Nadala (22), a priaznivou bilanciou vo vzájomných zápasoch si Djokovič jednoznačne zaslúžil miesto na piedestáli.
Napriek tomu priznáva, že nikdy nedosiahol taký obdiv a lásku publika, akú si užívali jeho dvaja rivali. „Bol som akoby tretí do partie, nechcené dieťa. Často som sa sám seba pýtal, prečo je to tak. Bolelo to,“ priznal so zjavnou úprimnosťou.
Podľa Djokoviča jeho vstup do tenisového sveta v „nultých“ rokoch narušil už rozbehnutý príbeh Federera a Nadala, dvoch charizmatických hviezd zo západnej Európy.
„Roger a Rafa už mali svoju rivalitu dávno predtým, než som sa presadil. Nadal prerazil o pár rokov skôr ako ja. Pochádzajú zo Švajčiarska a Španielska – krajín západného sveta. Existujú určité väzby a očakávania, ktoré s tým súvisia,“ vysvetľuje Djokovič.
Čítajte viac Najlepší zápas v histórii? Chlapcovi, ktorý mohol von s kamarátmi len raz do týždňa, sa klania svet. Videli sme stratosferické finále
„Ja som bol ten, kto smelo vyhlásil: Chcem byť jednotkou. Nie každý to prijal s nadšením.“
Srb priznáva, že skúšal rôzne spôsoby, ako si získať priazeň publika, no ani zmena správania mu nepomohla. „Myslel som si, že ak sa budem správať inak, možno si ma obľúbia. Ale ani to nefungovalo,“ povedal s trpkým úsmevom.
Vzťah Djokoviča s Federerom a Nadalom kolísal medzi chladnou profesionalitou a vzájomným rešpektom.
„Moji najväčší rivali nie sú moji nepriatelia. Nikdy som im neprijal nič zlé, ani som ich neznášal. Na kurte sme bojovali o víťazstvo a lepší vyhral,“ uviedol.
Zdôraznil, že nikdy o svojich súperoch nepovedal krivé slovo a vždy ich rešpektoval. „Vždy som k nim vzhliadal a stále to tak je. S Nadalom som si však vždy rozumel o niečo lepšie,“ dodal.
Djokovič označil Federera za najtalentovanejšieho z trojice, ktorého hra je „elegantná a úsporná, akoby sa na kurte vznášal“.
Naopak, Nadala vníma ako stelesnenie fyzickej sily a vytrvalosti. „Ja som niekde uprostred, ale bližšie k Rafovi,“ povedal o svojom štýle.
Práve táto rôznorodosť podľa neho robila ich rivalitu tak výnimočnou. „Naše súboje nás navzájom posúvali vpred. Bez nich by som nebol ten hráč ani človek, akým som dnes,“ uzavrel Djokovič.
Hoci nedávno vypadol na Roland Garros v semifinále proti Jannikovi Sinnerovi, Djokovičova vášeň pre tenis a odhodlanie pokračovať na najvyššej úrovni neutíchajú.
Jeho príbeh je nielen o rekordoch, ale aj o ceste muža, ktorý sa napriek pochybnostiam a odporu mnohých vypracoval na vrchol – a zostal verný sám sebe.