Na 8. jún 2025 tenisový fanúšik len tak ľahko nezabudne. Na Roland Garros sa hralo najdlhšie, najdramatickejšie a pravdepodobne aj najlepšie finále v dejinách antukového grandslamu.
Carlos Alcaraz, charizmatický obhajca titulu, a Jannik Sinner, chladnokrvná svetová jednotka, rozpútali päťsetovú ságu trvajúcu päť a pol hodiny.
Taliansky tenista mal všetko vo svojich rukách. V Paríži ťahal 20-setovú víťaznú sériu, stačil mu už len jeden – posledný. Nepodarilo sa, hoci vo štvrtom sete viedol 5:3 a 40:0. Potom odštartoval jeden z najväčších obratov v tenisovej histórii.
Španiel Alcaraz zvíťazil 4:6, 6:7 (4), 6:4, 7:6 (3), 7:6 (10:2). Ak ste tento zápas sledovali, dobre si ho uchovajte v pamäti, je možné, že lepší už vo svojom živote neuvidíte.
Dobre som videl?
Patrilo by sa napísať, že takýto duel môže mať len dvoch víťazov. Len keby to bola pravda. Jannik Sinner hral ako z partesu, keď sa v treťom sete postavil na základnú čiaru, aby premenil jeden z troch mečbalov, zdal sa byť nezastaviteľný. Aj Mats Wilander hovoril o stroji s laserovými údermi.
Lenže v tej chvíli sa čosi zlomilo – nie v Sinnerovi, ale v Carlosovi Alcarazovi. V jeho očiach akoby zasvietil krajan Rafael Nadal, John McEnroe zasa zaregistroval srdce leva. Jeho nezlomného ducha.
V tenisovej „open ére“ sa stalo len ôsmykrát, aby jeden z hráčov obrátil nepriaznivý stav z 0:2 na sety.
Zápas sa vyznačoval dlhými výmenami, najmä v piatom sete, kde 42 percent z nich malo deväť a viac úderov. Podľa Infosys ATP Stats bolo finále najintenzívnejším zápasom celého turnaja z hľadiska fyzickej náročnosti, s priemerom 5,8 úderu na jednu výmenu.
„Toto bolo finále, kde sa antuka stala naozajstným bojiskom,“ uviedol analytik Craig O’Shaughnessy pre ATP Tour.
To všetko sa dialo pred zrakmi Dustina Hoffmana, Natalie Portmanovej, filmového režiséra Spike Leeho, speváka Pharrella Williamsa, jazdca formuly 1 Georgea Russella, či hviezdy svetového ragby Antoinea Duponta.
Nielen oni, ale aj tenisoví experti do neskorých nočných hodín nenachádzali slová. Portugalský komentátor José Morgado aj hodnú chvíľu po finále uvažoval, či to, čo videl, je vôbec pravda. Aj on sa pýtal, či sme niekedy v minulosti videli podobné grandslamové finále.
Väčšine diskutujúcich prišli na um len dve – Wimbledon 2008, v ktorom Rafael Nadal pokoril Rogera Federera 6:4, 6:4, 6:7 (5), 6:7(8), 9:7 za štyri hodiny a 48 minút.
A potom Australian Open 2012, keď Novak Djokovič premohol Nadala 5:7, 6:4, 6:2, 6:7(5), 7:5. Končilo sa o pol druhej nadránom a unavení hráči si počas slávnostnej ceremónie vypýtali stoličky.
A ešte jeden historický návrat – Alcaraz je len tretím hráčom, ktorý v grandslamovom finále odvrátil aspoň jeden mečbal, aby napokon vyhral.
V sezóne 2004 sa to na rovnakom dvorci podarilo Gastonovi Gaudiovi proti Guillermovi Coriovi a vo Wimbledone 2019 podobne kruto zatočil Djokovič s Rogerom Federerom.
Ja dnes nezaspím
Paríž dal v nedeľu jasnú odpoveď pochybovačom, ktorí sa domnievali, že po ére Djokoviča, Nadala a Federera už podobne silné a strhujúce divadlo neuvidíme. Bolo to však minimálne rovnako dobré, ak nie lepšie.
Obaja finalisti sú zárukou toho, že tenis bude aj v najbližšom období na výslní. Ak však bol nedeľňajší večer akýmsi začiatkom, potom si obaja borci nastavili latku kdesi do stratosféry.
Inokedy chladnokrvný Sinner po zápase priznal, že najbližšiu noc nezažmúri oko. Tento zápas si bude ešte dlho vyčítať. Napokon, rodák z talianskych Dolomitov nedokázal zakryť obrovské sklamanie.
Keď mu „cenu útechy“, alebo inak, strieborný podnos, odovzdával Andre Agassi, Talian zavtipkoval, že by sa mu v tej chvíli ľahšie hralo ako rozprávalo.
Keď sa však z jeho hrdla začali drať prvé slová, boli plné úcty k publiku, zberačom lôpt, rozhodcom a v neposlednom rade k súperovi. Bol to pozoruhodne pekný spôsob, ako sa vyrovnať s devastujúcou prehrou. A publikum ho za to odmenilo.
Alcaraz potom úprimne odpovedal. „Musím sa ti poďakovať, že si pre mňa takou veľkou inšpiráciou.“ Španiel sa stal tretím hráčom od roku 2000, ktorý titul na Roland Garros obhájil.
Čítajte viac Americká šampiónka nemá rada Trumpa. Keď zabili Floyda, pýtala sa, či bude nasledovať
Pred ním sa to podarilo len jeho krajanovi Rafaelovi Nadalovi a Brazílčanovi Gustavovi Kuertenovi. Vo svojej zbierke má celkovo päť grandslamových titulov a fantastickú finálovú bilanciu 5:0.
Pritom má len 22 rokov a dalo by sa povedať, že je stále len na začiatku kariéry. A aby sme docenili veľkosť jeho piatich trofejí z turnajov veľkej štvorky, tak len pripomíname, že Alcaraza teraz delí od legendárnej dvojice Becker – Edberg už len jeden titul a od tenisových géniov – McEnroea s Wilanderom – dva.
Zostaň pokorný, chlapče
Sympatický Španiel sa narodil v malej dedinke El Palmar v regióne Murcia, kde sa život točí skôr okolo ovocných sadov než veľkých športových arén.
Keď vzal prvýkrát do rúk tenisovú raketu, bola vraj väčšia ako jeho telo. Nechýbala však vášeň, ktorá ho neskôr dohnala k postu najmladšej svetovej jednotky v histórii mužského tenisu.
Jeho príbeh je mozaikou tvrdej práce, rodinnej podpory a neustáleho hľadania rovnováhy medzi očakávaniami a radosťou zo samotnej hry.
Ale ako sa chlapec z obyčajnej španielskej rodiny stal globálnou hviezdou? A čo ho drží pri zemi, keď svet od neho očakáva nemožné?
Alcaraz vyrástol v pomerne skromných pomeroch. Na mieste, kde tenis nebol každodennou súčasťou života. Kedysi sa mu však venoval jeho otec. „Bol mojím prvým hrdinom. Sledoval som ho na kurte a sníval som, že raz budem ako on,“ povedal pred rokmi „Carlito“, ako ho v tenisovej brandži volajú.
Čítajte viac Epická dráma na Roland Garros: Senzačný obrat Alcaraza. Ušiel z troch mečbalov a obhájil titul
Rodina Alcarazovcov – otec Carlos, mama Virginia a traja bratia Álvaro, Sergio a Jaime – vytvorila pevné zázemie, ktoré ho formovalo. Dodnes s ňou oficiálne býva. V starej detskej izbe.
„Moji rodičia mi vždy pripomínali, aby som zostal pokorný. Bez ohľadu na to, koľko turnajov vyhrám, som stále ten istý Carlos z El Palmaru.“
Keď sa ho novinári na začiatku kariéry pýtali na tínedžersky svet a s ním spojené priateľstvá, tiež odpovedal skromne.
"Moji kamaráti chodia častejšie von, trávia spolu viac času. Ja s nimi môžem byť len raz týždenne, inak sme v spojení cez mobil. Moja každodenná rutina je spájanie školy a tenisu.
Od pondelka do soboty trénujem, ráno chodím do školy, večer sa snažím učiť. Mám iba jeden deň voľna, keď sa s nimi stretávam," vravel, keď prvýkrát nazrel do tenisového sveta mužov.
V detstve ho fascinoval Rafael Nadal, ktorého bojovnosť sa stala jeho inšpiráciou. Táto obdivná väzba k slávnejšiemu krajanovi sa premietla do jeho štýlu hry – agresívneho, no premysleného. S explozívnou rýchlosťou a nekonečnou výdržou. Všetko z toho sme v nedeľu videli.
Telefonát s kráľom
Alcarazov talent sa prejavil veľmi skoro, hoci jeho cesta k statusu profesionála nebola jednoduchá. V Murcii chýbali finančné prostriedky a infraštruktúra, ktoré by podporovali mladé talenty. Pochádzal z početnej rodiny a rodičia mu všetko dať nemohli, mali predsa ešte troch synov.
Spočiatku ho preto podporovala lokálna cukrovinkárska spoločnosť Postres Reina, ktorá vyrába pudingy a jogurty. Alfonso López Rueda, jej prezident a tiež niekdajší tenista, mu poskytol sponzorstvo prakticky od desiatich rokov, čo mu umožnilo cestovať na juniorské turnaje po celej Európe.
Až potom si ho všimol agent Albert Molina, ktorý s ním v roku 2018, keď mal Carlos pätnásť, začal spolupracovať. „Videli sme v ňom niečo výnimočné. Mal talent, ale aj pracovnú morálku, ktorá je zriedkavá,“ uviedol Molina v profile pre ESPN.
O necelý rok už debutoval na okruhu ATP v Riu de Janeiro, kde ukázal odvahu a zručnosti, ktoré prekvapili aj ostrieľaných súperov.
V nasledujúcej sezóne sa prebojoval do tretieho kola US Open, kde senzačne zdolal svetovú trojku Stefanosa Tsitsipasa 7:6, 4:6, 7:6, 0:6, 7:6. „Keď som ho pokoril, uvedomil som si, že môžem súperiť s najlepšími na svete.“
Svet si všimol novú, vychádzajúcu hviezdu.
Rok 2022 mu už priniesol globálnu slávu. Vyhral štyri tituly vrátane US Open, keď sa vo finále porátal s Casperom Ruudom. Priamo po zápase mu volal španielsky kráľ Filip VI., priznal, že z telefonátu bol nervóznejší ako zo samotného zápasu.
Veď mal len 19 rokov a štyri mesiace. A pritom sa práve stal novou svetovou jednotkou. „Je to splnený sen, no stále len začiatok,“ vyhlasoval.
Čítajte viac Tenisová milionárka prišla o všetko, aj o vzťah s rodičmi, ktorí ju celý život sprevádzali. Nakoniec ju nepustili ani na otcov pohreb
V sezóne 2023 si vo Wimbledone „vyšliapol“ aj na Djokoviča, ktorého zdolal vo finále. Dokázal, aký je všestranný – od antuky, kde sa cíti ako doma, po trávu, ktorá bola doménou srbského šampióna. Vlani ovládol prvýkrát aj Roland Garros, aby svoj triumf tento rok zopakoval.
Kritika od Nadalovho strýka
S úspechmi prichádza aj obrovský tlak. Alcaraz je často označovaný ako „nový Nadal“ alebo budúci kráľ tenisu – to sú však očakávania, ktoré by zamávali aj so skúsenejšími hráčmi.
„Niekedy je to náročné. Všetci od vás očakávajú víťazstvá, ale ja sa snažím sústrediť na svoju hru a užívať si moment,“ povedal v rozhovore pre tennis.com.
Jeho schopnosť zvládať tlak je obdivuhodná, no nie je to bez boja. V dokumente Netflixu priznal, že niekedy zápasí s pochybnosťami: „Sú dni, keď sa cítim unavený, no hovorím si, že musím pokračovať, pretože milujem tento šport.“
Na rozdiel od imidžu neustále usmiateho a pozitívneho hráča seriál odhaľuje aj Alcarazovu zraniteľnú stránku. Vidíme ho plakať po prehrách, vyjadrovať frustráciu (napr. udieraním rakety o kurt) či zápasiť s pochybnosťami o cene úspechu.
Dokument demontuje mýtus o „dokonalom šampiónovi“ a ukazuje ho ako človeka, ktorý čelí psychickým a fyzickým výzvam, vrátane zranení (napr. problémy s ramenom, ktoré ovplyvnili jeho forhend).
Foto: TASR, Daniel Bockwoldt
Seriál nezamlčiava ani kritiku od trénerov, ktorí spochybňovali Alcarazov profesionálny prístup, keď sa príliš oddával zábave. Napríklad jeho výlety na Ibizu po prehre na Roland Garros 2023 vzbudili diskusie, no paradoxne mu pomohli načerpať energiu na víťazstvo vo Wimbledone.
Toni Nadal, strýko a bývalý tréner Rafaela Nadala, v dokumente (aj mimo neho) kruto vyhlásil, že ak Alcaraza profesionálny život „utláča“, mal by s tenisom skončiť. Podčiarkol tak jeho rozdielny prístup oproti hráčom, ktorým sa vraví „veľká trojka“.
„Život je o obetiach, nielen o tom, robiť to, čo chcem. Niekedy to pre ľudí stojí za to a niekedy nie. Ak to za to nestojí, je lepšie zmeniť prácu,“ doplnil.
Do poslednej loptičky
Mimo kurtu chce byť však Alcaraz obyčajným mladíkom, ktorý miluje čas s rodinou, priateľmi a jednoduché radosti, ako hranie videohier alebo golfu. Má rád šach a keď si nájde čas, zájde aj na ryby.
A popri tom všetkom vyhráva…
Čas letí, denník The Guardian uvádza, že aj mestečko, z ktorého pochádza, zaznamenalo niekoľko vizuálnych zmien. Keď doňho vchádzate, z diaľnice, ktorá ho spája s mestom Murcia, nadovšetko čnie jeho obrovská nástenná maľba, ako udiera svoj povestný bekhend.
Inak sa nič nemení, lebo Alcaraz zostáva verný svojmu mottu: „Hraj s úsmevom a bojuj do poslednej loptičky.“
Ako v nedeľu v Paríži.
