Na prelome milénií sa však vo vtedajšej Juhoslávii skloňovalo iné meno. Nikola Gnjatovič.
„Bol to najväčší talent, aký som kedy videl,“ priznal v minulosti Srdjan Djokovič.
Otec víťaza 24 grandslamových titulov hovoril o Gnjatovičovi v superlatívoch. Nebolo to len o prehnaných rečiach, pretože v juniorskom veku si dokázal poradiť s Maratom Safinom či Fernandom Gonzálezom.
Ako desaťročný sa stal juhoslovanským šampiónom, keď za sebou nechal aj Iva Karloviča či Ivana Ľjubičiča.

„Všetci ma považovali za budúcu svetovú jednotku. Mal som rýchlosť, cit a tenis som miloval,“ vravel Gnjatovič.
Ako junior sa v rebríčku ITF dostal do najlepšej päťdesiatky, ale na okruhu ATP bolo jeho maximumom 759. miesto v dvojhre a 424. v štvorhre. Kde sa stala chyba?
"Dostal som ponuku pripravovať sa v Bosne. Bol som tam so spoluhráčom, ktorý bol závislý na heroíne. Ponúkol mi ho, prvýkrát som si ho dal v 21 rokoch. Vtedy sa začala moja nočná mora.
Zadĺžil som sa, stal som sa závislým, kradol som len pre to, aby som mal peniaze na ďalšiu dávku.
Snažil som sa hrať tenis, ale nešlo to. Rozpadla sa mi rodina, môj život pripomínal neporiadok," priznal Gnjatovič pre srbský web Sportal.
Presun do bosenského mesta Brčko bola osudová chyba, ktorá ho stála lepší život.
„Tam sa začala moja 17-ročná závislosť. Bol som hospitalizovaný asi desaťkrát kvôli intoxikácií. Keby neexistoval heroín, mohol som byť druhým Novakom Djokovičom,“ doplnil.

Gnjatovič sa nakoniec z heroínu po dlhej odvykacej kúre dostal, ale stigma naďalej zostala.
"Začal som trénovať deti v Belehrade. Mnohí bývalí súperi odhovárali rodičov, aby priviedli svoje deti ku mne, lebo mám drogovú minulosť.
Radšej by som si odsekol ruku, ako ich ponúkol nejakou drogou. Chcem im len odovzdať, čo som sa v tenise naučil a tiež im povedať, aby nespravili tú istú chybu ako ja.
Ak sa mi podarí pozitívne ovplyvniť aspoň jedného z mladíkov, malo to zmysel," uzavrel Gnjatovič.