Marián Vajda, slovenský tenisový poklad, oslávil tento týždeň okrúhle 60. narodeniny. Muž, ktorého životom sú biele lajny a kúdoly červeného prachu, stojí za úspechom najlepšieho hráča v dejinách. Lebo Novak by bez Mariána nebol Novakom a Djokovič bez Vajdu Djokovičom.
Lepší ako brat?
Marián Vajda začal hrať tenis v rodnej Považskej Bystrici, no neskôr sa s rodinou presťahoval do Piešťan, ktoré nazýva „mekkou tenisu“.
„Na sústredenia tam chodili československí tenisoví velikáni ako Jan Kodeš či Vladimír Zedník, aj pre liečivé účinky kúpeľov. To vás zasiahne, keď vedľa vás na kurte hrá víťaz Wimbledonu,“ povedal raz v rozhovore pre magazín Forbes.
V pätnástich odišiel do Bratislavy – do Vrcholového strediska mládeže a zrazu na vedľajšom kurte trénoval Miloslav Mečíř. Impulz do ďalšej práce. Partia, ktorá sa navzájom ťahala.
Vajda pôsobil na profesionálnom okruhu v 80. a 90. rokoch. Jeho najvyššie umiestnenie v rebríčku ATP bolo 34. miesto vo dvojhre.
V porovnaní s trénerskými úspechmi sú tie hráčske pomerne skromné, aj keď triumf nad Borisom Beckerom v Monte Carle, či dve turnajové víťazstvá – v Prahe (1987) a v Ženeve (1988) – sú dôkazom, že mal peknú tenisovú kariéru.
Čítajte viac Tenisová milionárka prišla o všetko, aj o vzťah s rodičmi, ktorí ju celý život sprevádzali. Nakoniec ju nepustili ani na otcov pohreb
Na grandslamoch dosiahol maximum v podobe 3. kola na Roland Garros 1991, kde ho vyradil slávny Andre Agassi. Československo reprezentoval na olympijských hrách 1992 v Barcelone, kde vypadol v 1. kole s Giladom Bloomom.
Skončil, keď mal tridsať. Nevidel vraj možnosť posúvať sa vyššie a mladí ho už dobiehali. Chcel im pomôcť, trénovať ich, naučiť, ako byť lepšími, ako bol on sám.
Dominik Hrbatý bol preňho akýmsi darom z nebies, lebo do rúk dostal hráča, ktorý neuveriteľne drel. Zo štvrtej stovky svetového rebríčka ho dostal na 12. miesto. Vraví, že to bolo obojstranné vzdelávanie – Hrbatý pri Vajdovi napredoval ako hráč a Vajda pri Hrbatom ako tréner.
„Je to skvelý chlapík. Má neskutočné herecké nadanie, možno lepšie ako jeho brat Jozef. Veľmi dobre sa dokáže vcítiť do kože mladého tenistu a hrať s ním akési predstavenie,“ vravel nám pred niekoľkými rokmi o Vajdovi Hrbatý.
„Povedal by som to takto: päťdesiatnik Vajda nemá problém zapadnúť ani medzi tínedžerov. A nepreženiem, ak poviem, že by si porozumel aj so škôlkarmi. Je to jedinečný človek.“
Jedna k miliónu
Chcel pomôcť dcéram v ich tenisovom raste, zvažoval tenisovú školu v Španielsku. Vajda mienil, život však menil. Jedného dňa mu zavolal parťák Branislav Stankovič: „Počuj, nejaká izraelská agentúra hľadá trénera pre mladého, nádejného hráča zo Srbska.“
Foto: Profimedia
Balkánci hľadali stabilitu, ale predovšetkým slovanskú mentalitu. Bola im najbližšia. Vajdu pozvali na Roland Garros, kde sa mali stretnúť. Slovák otáľal, presvedčila ho vraj až jedenásťročná dcérka, ktorá chcela vidieť Paríž.
„Zišli sme sa tam s Djokovičovcami, pozdravili sme sa a Novakov otec mi hovorí, že mi ponúkajú budúcu svetovú jednotku. Tak som sa zasmial, že dobre, dajme si skúšobnú dobu a uvidíme,“ spomína Vajda na prvé stretnutie.
Mladučký Srb ovládol turnaj v Montreale a neskôr sa dostal aj do finále US Open. Práve tam Vajda definitívne pochopil, akého veľkého bojovníka trénuje. Na druhej strane sa aj Djokovičovci presvedčili o tom, že ak má niekto ich syna posunúť v kariére ďalej, potom majú správneho človeka.
Po pár mesiacoch slovo dalo slovo a zrodila sa spolupráca.
Výnimočná. Neopakovateľná. Najúspešnejšia. Priniesla 20 grandslamových trofejí, čo je v tenisovom svete dodnes vec neslýchaná. Z Vajdu robí najlepšieho trénera v dejinách tohto športu.
Bola to spolupráca, ktorá presiahla rámec klasického vzťahu hráč – tréner, čo napokon obaja viackrát verejne potvrdili. Hovorili o hlbokej dôvere, priateľstve i rodinných väzbách.
Čítajte viac Ruská kométa zarobila milióny, zatiaľ sa k nim však nedostala. Lajkovala Putina, zosmiešňovala Zelenského, Ukrajinky ju majú v zuboch
Djokovič bol pred spomínaným Roland Garros 2006 okolo štyridsiateho miesta v rebríčku ATP. Pod Vajdovým vedením získal svoj prvý grandslamový titul na Australian Open 2008 a postupne sa stal svetovou jednotkou. Na tróne spolu zotrvali celých 361 týždňov.
„Niki Pilič mi kedysi povedal, že Novak potreboval individuálny prístup a preto si vybral práve Vajdu. Kolovali o ňom správy, že je schopný na kurte tráviť celé dni. Na ceste za večnosťou si prešli aj obdobím prehier, ktoré Djokovič z duše neznášal. Maroš to všetko musel vydržať,“ povedal nám v rozhovor expert Jan Kukal.
Ich partnerstvo trvalo s krátkou prestávkou v rokoch 2017 – 2018 takmer nepretržite až do sezóny 2022. Vajda bol kľúčovou postavou celého tímu. Na starosti mal kompletne športovú stránku. Bol viac ako tréner.
„Náramne si sadli. Šanca, že sa raz zíde takáto dvojička, je jedna k miliónu,“ glosoval pre Športweb Hrbatý.
Pôjdeš pešo!
Ten vzťah fungoval na báze vzájomného rešpektu, kompromisov a prirodzenej blízkosti. „Sme ako rodina a naše čarovné slovko je kompromis. Máme rovnaký prístup k humoru, rozprávame si rovnaké vtipy, na veľa vecí sa pozeráme podobne,“ vravel Vajda o Djokovičovi.
Ale pozitívne signály prichádzali aj z opačnej strany. „Marián je najlepší tréner, akého som kedy mal. Milujem ho. Ale je aj najhorší kartový hráč,“ naznačil Srb hĺbku vzťahu založenú na úsmeve.
Foto: ČTK / Koller Jan
Iste, kamery neraz zachytili, ako počas zápasu zúril a občas si to na diaľku odskákal aj slovenský kouč, ale asi to takto malo byť. Vajdova upokojujúca prítomnosť bola dokonalou protiváhou Djokovičovej intenzity. Pasovalo to k sebe. Fungovalo to.
Avšak o tom, že sú si veľmi blízki, nemuseli veľa hovoriť. Občas ich stačilo len sledovať. Napríklad, keď Djokovič vyniesol Vajdu na chrbte po schodoch tribúny na turnaji v Toronte. „Je ľahší, než vyzerá, ale nabudúce ho nechám ísť pešo!“ smial sa.
Alebo v Miami 2012, keď vyzval publikum, aby jeho trénerovi zanôtilo k narodeninám „happy birthday“. Zaskočený a dojatý Slovák sa len usmieval, zatiaľ čo veľký tenisový šampión sa smial a tlieskal.
„Bol celý v rozpackoch, ale mne sa to veľmi páčilo. Zaslúži si všetku našu lásku!“ komentoval situáciu Djokovič pre oficiálny web ATP.
Po triumfálnom víťazstve vo Wimbledone 2018 vraj Vajda tak veľmi kričal, že stratil hlas. Djokovič nevynechal príležitosť, aby ho nepodpichol.
„Nemôže hovoriť, lebo reval ako lev. Teraz je z neho tichý lev.“ Vajda len pokrčil plecami a s úsmevom ukázal na hrdlo, čím pobavil aj novinárov na tlačovej konferencii.
Pred Roland Garros 2021 zasa obaja vytiahli bicykle a šli sa prevetrať po Paríži. Vajda v jednej chvíli nebol ďaleko od toho, aby spadol, na jeho smolu Djokovič všetko zachytil na kameru. Ideálny materiál pre Instagram s dôvetkom: „Nabudúce mu dám kolieska!“
Smiech a spoločná ľahkosť bytia boli pilierom. Všetci to tak vnímali. „Marián a Novak boli ako komediálne duo. Keď boli spolu, vždy bolo veselo,“ uznal aj Goran Ivaniševič, ktorý sa k úspešnej dvojici pripojil neskôr.
Slobodný Vajda
Djokovič spočiatku nebol hotový materiál predurčený na veľké víťazstvá. Mal viaceré nedostatky. Slabší servis, nevhodné dýchanie, stalo sa, že niektoré zápasy nezvládol aj fyzicky.
Mal však obrovskú vôľu, chuť vyhrávať, ale aj iné veľmi vzácne vlastnosti – bol mimoriadne senzitívny, skvele poznal svoje telo, všímal si slabiny druhých a na kurte veľmi premýšľal. A hoci sa úspechy dostavili pomerne rýchlo a Vajda mal zrazu v rukách elitného hráča, ako tréner zostal slobodný.
"Fakt, že ho poznal od začiatku kariéry a vedomie, že práve on ho priviedol k najväčším úspechom, ho robil slobodným. K Djokovičovi mohol byť na sto percent otvorený, nemusel sa pred ním na nič hrať.
Veru, to sa často nevidí. V tenisovom kolotoči nenájdete vo vzťahu tréner – hráč veľa úprimných partnerstiev. Marián mu mohol povedať čokoľvek," tvrdí renomovaný srbský novinár Saša Ozmo, ktorý od roku 2004 videl takmer všetky Djokovičove zápasy buď naživo alebo na televíznej obrazovke.
Foto: instagram.com
Djokovič zbieral vavríny, aj Vajda vstúpil do povedomia, ale len tenisoví zasvätenci dokázali naozaj oceniť jeho veľký prínos. Keď sa redaktori BBC Sport počas Wimbledonu 2021 pýtali legendárneho Johna McEnroe na názor, odpovedal celkom jednoznačne:
„Vajda je nepovšimnutý hrdina. Novak by nebol tam, kde je, bez tej pevnej ruky, ktorá ho viedla.“
Američan Andy Roddick síce raz vyhlásil, že Djokoviča by mohla trénovať aj jeho mačka a na konte by tak mala veľa víťazstiev, ale k humornej vložke vlani dodal: „Keď premýšľam o Djokovičovom úspechu, moja myseľ automaticky smeruje k Vajdovi. Ten chlap bol stálicou.“
A veľké slová uznania prišli aj z konkurenčného tábora. Toni Nadal, Rafaelov strýko, potvrdil, že Vajda odviedol s Djokovičom neuveriteľnú prácu a ich vzťah bol kľúčom k jeho mentálnej sile. Becker priznal, že to bol slovenský tréner, kto položil základy a on na nich neskôr len staval.
Dôkaz dôvery
Od roku 2022 už nie sú spolu, Vajda však navždy zostane tým, kto stvoril najlepšieho hráča všetkých čias.
Za štrnásť rokov a desať mesiacov intenzívnej spolupráce spolu siahli na 20 z 24 grandslamových titulov, tešili sa z 85 triumfov na turnajoch ATP, 37 podujatí Masters a päť víťazstiev na záverečnom Turnaji majstrov.
Z celkovo 1009 zápasov pod Vajdovým vedením vyhral Djokovič 849, čo predstavuje neuveriteľnú 84,1 percentnú úspešnosť.
„Marián bol po mojom boku počas najdôležitejších a nezabudnuteľných momentov mojej kariéry. Spolu sme dosiahli niekoľko neuveriteľných vecí a som veľmi vďačný za jeho priateľstvo a obetavosť za celých pätnásť rokov,“ povedal Djokovič v rozlúčkovom statuse, hoci vzápätí ihneď dodal:
„Aj keď opustí náš profesionálny tím, vždy bude mojou rodinou a ja mu nemôžem dostatočne poďakovať za to, čo všetko pre mňa urobil.“
Vzťah Djokoviča a Vajdu bol výnimočný nielen počtom trofejí, ale aj svojou hĺbkou. Ako povedal Patrick Mouratoglou, niekdjaší tréner Sereny Williamsovej v rozhovore pre Eurosport v roku 2022, „to, čo Vajda a Djokovič spolu dosiahli, je dôkazom dôvery a lojality v tenise.“
Ich príbeh zostáva jedným z najväčších v histórii športu, obdivovaným hráčmi, trénermi aj fanúšikmi po celom svete.