V boji o bronzovú medailu síce Anna Karolína Schmiedlová neuspela, no nebola ďaleko od toho, napodobnila unikátnu jazdu Miloša Mečířa z olympiády v Soule 1988, kde rodák z Bojníc vybojoval senzačné zlato.
Schmiedlová sa nedávno stala laureátkou v ankete Športová osobnosť Košíc, ktorú v roku 2015 vyhrala.
Rodáčka z metropoly východu otvorene vyjadruje súdržnosť s Ukrajinou, ktorú pred vyše troma rokmi vojensky napadlo Rusko a ľahostajná jej nie je ani politická situácia na domácej scéne.
„Ak by som si nepreberala ocenenie, určite by som išla na protest Slovensko je Európa, ktorý sa konal v rovnaký deň,“ vraví.
Vnímate práve v rodných Košiciach citlivejšie aktuálne dianie na Ukrajine?
Situácia vo svete je veľmi náročná. Verím, že sa to nejako vyrieši. Aj to, čo sa stalo na Ukrajine. Je hrozné, čo sa u nich deje a jednoznačne neschvaľujem, čo tam Rusko robí.
Momentálne ani sama nevidím východisko zo situácie, aká tam panuje. Želám si len, aby sme sa držali tých správnych krajín, ktoré stoja, aspoň z môjho pohľadu, na dobrej strane.
Z východu ste odišli ešte v mladom veku do Bratislavy. Ako často sa vraciate domov?
Priznám sa, že veľmi málo. Z Bratislavy to nie je až tak blízko, ak mám iba jeden alebo dva dni voľna. V Bratislave som od pätnástich rokov. Vlani som za celý rok navštívila Košice asi len raz alebo dvakrát.
Aj počas vianočných sviatkov som prvýkrát nebola v Košiciach. Stále sa však rada vraciam domov, keďže tu žije moja rodina a mám tu veľa kamarátov. Všetci sme ale rozlietaní po svete, takže sa už často nestretávame.
V Košiciach minulý rok otvorili Národné tréningové centrum. Myslíte si, že pomôže k tomu, aby talentovaná mládež nemusela odchádzať do Bratislavy, ako to bolo v prípade vašej generácie?
Som presvedčená o tom, že je to skvelý projekt. Mne by sa to veľmi zišlo, keď som začínala kariéru. V Košiciach vtedy prakticky nebol žiaden kurt s tvrdým povrchom. Aj preto mám doteraz radšej antuku, keďže som na nej vyrastala. Nový tenisový areál v Košiciach ponúka výborné podmienky. Všetko závisí od samotných detí a mládeže, ako ho budú využívať. Verím, že to pomôže slovenskému tenisu.
Máte doma obľúbené miesto?
Veľa pekných spomienok mám aj na Bratislavu alebo niektoré miesta vo svete, keďže veľa cestujem. Doma najradšej trávim čas na záhrade pri našom dome, keďže zatiaľ nikde inde podobné miesto na relax nemám.
Bol minulý rok, kedy ste zažiarili na olympiáde, vaším najlepším v kariére?
Ťažko povedať. Boli tam aj horšie momenty, keďže už je pre mňa náročnejšie si udržať konštantne vysokú formu. Úroveň v tenise sa neustále mení. Je to náročné aj z pohľadu množstva turnajov, ktoré musíte absolvovať a navyše z roka na rok pribúda talentovaných hráčok.

Sú výborne pripravené a je ťažké s nimi držať krok. V roku 2015 som dosiahla svoje maximum, keď som bola 26. hráčka sveta. Mala som vtedy výbornú formu a dokázala som zbierať dobré výsledky.
Na druhej strane, čo sa mi podarilo na olympiáde v Paríži, bol jednoznačne môj najväčší úspech v kariére. V tomto veku si to aj omnoho viac vážim.
V Paríži ste mali nabitý program. Je pravda, že okrem areálu Rolanda Garossa ste toho veľa nevideli?
Môj tréner si olympiádu užil viac ako ja. Oslavoval s ďalšími trénermi takmer každý deň. Ja som sa snažila vždy po zápase dobre zregenerovať a čo najlepšie sa vyspať. Možno som ešte mohla v Paríži zostať o čosi dlhšie po turnaji, ale už som sa sústredila na svoj ďalší program.
Tenisový areál Rolanda Garossa patrí k mojím najobľúbenejším na svete. Olympiáda sa nemohla pre mňa konať na lepšom mieste. Dosiahla som tam svoje najväčšie úspechy a mám naň pekné spomienky.
Preto mi neprekážalo, že som väčšinu času trávila na kurtoch a iné športy som si príliš neužila. Vždy ale bolo príjemné, keď sme sa spolu s ďalšími športovcami stretli a navzájom sa podporili.
Ak by ste si mali vybrať iný šport ako tenis, ktorému by ste sa profesionálne venovali?
To je ťažká otázka. Tenis som robila od malička a je to môj najobľúbenejší šport. Rada si pozriem aj atletiku alebo vodné športy, ale asi by som si v nich nevedela predstaviť samú seba.
V ankete Športovec roka 2024 ste obsadili tretie miesto a opäť ste sa dostali aj medzi top desiatku košických športovcov. Ako vnímate podobné ankety?
Je to pre mňa veľká česť. Navyše sa rada stretnem s ostatnými športovcami, s ktorými si môžeme zaspomínať na úspechy z predošlého roka. Mám radosť z každého športovca, ktorý na sebe tvrdo pracuje a posúva svoje hranice. Každé ocenenie si treba vážiť, pretože je za ním veľký kus driny a odriekania.
V Paríži ste zažili viac radosti ako smútku. Vraciate sa ešte myšlienkami k nevydarenému semifinále či zápasu o bronz?
S odstupom času ma stále viac mrzí, že sa mi nepodarilo získať medailu. Priamo na olympiáde to bolo dosť hektické. Až postupne mi dochádza, čo som mohla urobiť lepšie.

Aj napriek tomu to nemôžem hodnotiť inak ako najvydarenejší týždeň v mojej tenisovej kariére. V štyroch zápasoch som predviedla svoje najlepšie výkony.
Priniesli ste si z Paríža domov aspoň suvenír, ktorý vám bude pripomínať, čo ste pod piatimi kruhmi dosiahli?
Dostala som diplom za štvrté miesto. Tým, že som tam nemala veľa času, som si suveníry objednala až dodatočne. Mamka má doma zavesený plagát z olympiády, takže niečo mi to bude pripomínať.
V profesionálnom tenise ste už vyše 15 rokov. Je pre vás náročné hľadať novú motiváciu?
Sú momenty, kedy je to náročné. Niekedy mám pocit, že sezóna je veľmi dlhá a nemá konca. Vlani sme ešte v novembri hrali finále Pohára Billie Jean Kingovej (PBJK).
Hráme veľa turnajov a cestovanie nie je vždy jednoduché. Je to však môj život, ktorý som si zvolila. Nepoznám prakticky nič iné. Verím, že sa mi ešte podarí dosiahnuť nejaký pekný výsledok.
Bol pre vás úspech so ženskou reprezentáciou na PBJK porovnateľný s olympiádou?
Človek to viac prežíva, keďže ide o tímovú súťaž. Je nás tam veľa – od hráčok až po realizačný tím. Smútok aj radosť sú teda znásobené o emócie ďalších ľudí, ktorí to prežívajú s vami.
Vnímam ako obrovský úspech, že sme boli druhé na svete. Vždy rada reprezentujem, pretože všetky dievčatá sa snažia podávať za svoju krajinu lepšie výkony, ako keď hrajú samé za seba. Klobúk dole pred tým, aké výkony dokázali predviesť.
Aký máte cieľ pre tento rok?
Uvidíme, ako sa mi bude dariť. Ak by som niekde mala dosiahnuť úspech, tak je to práve na kurtoch v Paríži. Mám to tam rada. Páči sa mi aj v Madride.
Prakticky všetky veľké turnaje na antuke sú mi blízke. Rada hrám aj v Taliansku či v Austrálii. Verím, že mi to ešte niekde vyjde a urobím radosť sebe aj fanúšikom.
Máte medzi tenistkami aj kamarátky alebo sa navzájom vnímate ako rivalky?
So Slovenkami máme kamarátske vzťahy. Veľmi dobre vychádzam aj s dievčatami, ktoré už tenis nehrajú. Často som v kontakte s Janou Čepelovou, Magdou Rybárikovou či Viktóriou Hrunčákovou.

S niektorými si pomerne často píšeme a chodíme spolu na zápasy. Čo sa týka zahraničných hráčok, snažím sa vychádzať dobre so všetkými.
Máte už predstavu, čo budete robiť po tenisovej kariére?
Priznám sa, že vôbec netuším. Tenisu som obetovala celý život. Bude to pre mňa obrovská zmena, keď zrazu skončím.
Ak budem mať rodinu, tak sa budem nejaký čas venovať prioritne jej a potom možno začnem pomáhať s výchovou mladých tenistiek. Určite sa však budem chcieť usadiť a byť viac doma, aby som nemusela toľko cestovať.