Spolu mali dve deti – výborného deblistu Cyrila a ešte úspešnejšiu dcéru. Život letí rýchlo ako podanie Rogera Federera, zo šikovného dievčatka vyrástla tenisová hviezda.
Titulmi ovenčená Helena Suková v nedeľu oslávi okrúhle 60. narodeniny.
Keď jej umrela mama
Talentu do vienka dostala požehnane. Jej otec spomína, že netrénovala rada. „Donútiť ju bolo veľmi zložité,“ vraví. Tento hendikep však Suková vynahrádzala obrovskou súťaživosťou – v čomkoľvek. Jej brat Cyril sa smeje, že pokiaľ v „Človeče nehnevaj sa“ prehrala, aj figúrky leteli z okna.
U Sukovcov platilo pravidlo, že doma sa o tenise príliš nehovorilo. Na prvom mieste bola škola, až potom tenis… A aby toho nebolo málo, ako takmer každé dieťa zo 60. rokov, museli hrať na hudobný nástroj.
Helena na klavír, Cyril na husle. „Nenávidela som to. Brat si dokonca žiletkou narezával prsty, aby nemusel cvičiť,“ poodhaľuje jednu z vtipných historiek z detstva. Suková pre iDNES.cz spomína, že od otca dostala trikrát výprask. „A vždy len ja. Na brata mu už nezostali sily.“
Život obyčajného československého dievčaťa sa postupne začal preklápať, darilo sa mu, začalo cestovať po svete, aj doma – hoci to chvíľu trvalo – pochopili, že odteraz bude na prvom mieste tenis, štúdium až na druhom.
Žiaľ, Helene Sukovej už vtedy život ukázal i odvrátenú tvár. Azda tú najodvrátenejšiu zo všetkých. Jej mama a tenisová tútorka Věra Suková Pužejová ťažko ochorela. Prvý nádor na mozgu jej ešte lekári „spacifikovali“, ten druhý bol pre ňu fatálny.
Čítajte viac Ktorá tenistka najlepšie podáva? Ženy pália viac ako 200-kilometrovou rýchlosťou
„V tom čase som začínala veľa jazdiť po turnajoch,“ spomína Helena. „Vždy som sa vrátila a navštívila mamu v nemocnici. Chodila na chemoterapie, zliezli jej vlasy, nosila parochňu.“ Nepoznala vraj úplnú pravdu, vedela len, že najdôležitejší človek v jej živote je vážne chorý.
Keď Věra umrela, jej dcéra Helena bola práve na turnaji v Taliansku. Otec zariadil, aby sa tragickú správu dozvedela až o deň neskôr. Mala totiž nastúpiť na štvrťfinále proti Chris Evertovej. Až potom jej oznámili tú najsmutnejšiu vec v živote.
Tvrdí, že spočiatku jej akoby ani neverila, „až keď mi na pohrebe všetci kondolovali, doľahlo to na mňa.“
Dva roky bez rakety
Ani táto smutná udalosť z mája 1982 ju nezlomila. Helena naďalej veľa cestovala a zlepšovala sa. V Československu sa lámali zatuchnuté politické pomery, keď bola pražská rodáčka na vrchole slávy.
A vydržala tam pomerne dlho, veď svoje prvé grandslamové finále hrala už v sezóne 1984 a to posledné o deväť rokov neskôr. Celkovo bojovala o štyri veľké tituly, žiaľ, ani raz neuspela.
„Z každého finále mi zostali nejaké čriepky v pamäti. Pred jedným som mala alergickú reakciu na aspirín, v jednom ma poškodil rozhodca, v ďalšom som zasa nezvládla ťarchu vedenia,“ spomínala.
Čítajte viac Pochybná dohoda pobúrila športový svet. Veterán stratil všetky ilúzie, Rusi hovoria o precedense a bojkote
Dodnes ju spomínané finálové nezdary mátajú, no ešte viac mrzelo Martinu Navrátilovú, keď jej Suková prekazila obrovskú šancu na kalendárny grandslam. Zastavila jej 74-zápasovú šnúru bez prehry.
O dve sezóny neskôr na seba narazili vo finále vo Flushing Meadows. Bol to zvláštny rok, keďže v mužskom aj ženskom finále nastupovali samí Čechoslováci… Suková proti Navrátilovej, Ivan Lendl a Miloslav Mečíř.
Charakterizoval ju útočný štýl s tvrdým podaním, mala k nemu všetky predispozície. Mohli ju pokojne prezývať československou vežou, keďže meria 188 centimetrov.
V singlovom rebríčku bola najvyššie na štvrtom mieste, keď však šlo o štvorhru, akoby nemala páru – v sezóne 1990 sa stala dokonca svetovou jednotkou. V tejto disciplíne – hoci o nej hovorí len ako o doplnkovej – získala až štrnásť grandslamov, päť z nich v mixe, niektoré aj po boku brata Cyrila.
Popri spomínaných grandslamových triumfoch oslavovala vo štvorhre aj víťazstvo na Turnaji majsteriek i dve strieborné olympijské medaily (Soul 1988 a Atlanta 1996), zakaždým so zosnulou krajankou Janou Novotnou. Navyše, je aj prvou šampiónkou Hopmanovho pohára (1989), jej partnerom bol vtedy Slovák Miloslav Mečíř.
Hoci toho dosiahla veľa, s tenisom skončila sklamaná. Takmer dva roky vraj raketu nechytila do ruky. Až po čase si uvedomila, čo všetko sa jej vlastne podarilo. Dôkazom je Medzinárodná tenisová sieň slávy, do ktorej od roku 2018 patrí.
Foto: ČTK / Krumphanzl Michal
Štúdium psychológie
Po kariére vzala samozrejme tenis „na milosť“. Sem tam raketu vytiahne, venuje sa aj iným koníčkom. Jazdí na koni, z času na čas vytiahla motorku alebo sa vážne venovala ľadovému hokeju.
Žije sama, jej takmer 20-ročný partnerský vzťah, ktorý sa začal na olympiáde v Barcelone, sa skončil obrovským sklamaním. Suková o ňom roky nedokázala otvorene hovoriť, v relácii Českej televízie 13. komnata otvorila dokorán dvere do svojej duše.
„Pomohol mi ako tréner, ako lekár, zrejme som mu verila príliš, sklamal ma ako človek. Mala som nejaké predstavy a zrazu som zistila, že ten druhý ich so mnou nezdieľa,“ vyznala sa. V dokumente vystúpil aj jej brat Cyril, ktorý jej expartnera označil za demagóga, ktorý ju len využíval.
A čo budúcnosť?
„K partnerovi potrebujem vzhliadať, musí vedieť vzbudzovať rešpekt. Musí byť finančne nezávislý, jedného finančne závislého som si užila. Nie je na škodu, keď bude vyšší, ja meriam 188 centimetrov. A musí byť tolerantný, pretože už viem, čo v živote chcem, a zložito sa so mnou diskutuje,“ priznáva.
Po kariére žila striedavo v Prahe a v Monaku.
Neskôr potvrdila, že bola mimoriadne inteligentná hráčka. Rozhodla sa totiž pre štúdium psychológie na olomouckej Palackého univerzite. Počas neho sa zamerala práve na problematiku prípravy vrcholových športovcov na život po konci kariéry.
Po absolvovaní vysokej školy sa stala klinickou psychologičkou v Centre duševnej pohody Jána Cimického Modrá lagúna.
Čítajte viac Bavil sa na tom, keď kamarátovi buchli petardy v nose, žene naschvál privrel prsty do dverí. Aj takto skončil slávny futbalový bohém